Skryté osudy sú niekedy sami sebe ľudia. Pýtajú sa sami seba, je môj osud známy? Chráni ho verejná mienka tým, že sa v nej ozývajú pravdivo sviatočné dni aj drámy? Chápu svoje osudy ľudia?
Alebo kotol klebiet varí zlá sila, čo ôsme prikázanie porušila. Na svoj obraz novinárov politikov, verejných činiteľov si vyškolila. Prikázanie, nebudeš krivo svedčiť proti svojmu blížnemu inými slovami nahradila. Kto vie čítať medzi riadkami v histórii, ktorú deformujú historici bez bázne k Bohu, pozná, že všetko to už raz bolo. Len skúška je iná. Ako nás zapíše duch dobra, čo medzi riadkami píše, či rozpoznám sily dobra od síl zla? Covid 19 príroda nestvorila. Ten čo nechce byť stvorený, ale stvoriť sa chce sám, ľudovo sa volá netvor. Od slova netvorený Bohom. Nie sme sami v tej skúške. Svätý Tomáš z Aqiuna je s nami.
Pýta sa opäť a my s nim: Je moc, ktorá sa o mňa zaujíma s bázňou k Bohu, či bez bázne k Bohu? Tá s bázňou, miesto pravdivé pre teba pozná, aby tebou žili slová Evanjelia. Moc bez bázne k Bohu ponúka mnoho verzii života, sú ako kostýmy na divadelnom predstavení. Vyber si a trénuj.
Či je ten tvoj život v tej správnej verzii. V akej verzii? Nemajú starosť tí režiséri, či náš život je pravdivo poznaný aj nami, ale či sa im hodí na výrobu peňazí. K tomu Piláta opäť treba s jeho slovami: a čo je pravda? Aj judáš sa pridá s tridsiatimi striebornými. Ale rada platí stále, hľadajte najprv kráľovstvo Božie a jeho spravodlivosť a potrebné sa vám pridá. Ako a kedy? Podobne ako sa nasýtilo päť tisíc piatimi rybami. Pre tých čo kráľovstvo Božie hľadali a jeho spravodlivosť, pridalo sa im čo bolo treba. Zlý anjel, čo odmietol byť stvorený, pokúša. Zmocnite sa Pána. Netreba, Pán ich naučil pýtať si modlitbou akou je „Otče náš ktorý si na nebesiach…. „
Je na nás ako si budeme svedčiť. Či ako múdre panny, alebo nemúdre. Budeme ako tí vojaci pri hrobe po zmŕtvychvstaní, čo sa kúpiť dali, alebo ako pútnici do Emauz čo nakoniec pravdivo poznávali. K dobrým príbehom patríte, pýtajú sa posmešne tí v divadelných kostýmoch. Preto vám položia výsmešne otázku: kto nikdy neklamal nech dvihne ruku. Nikto nedvihne. No takí ste kresťania? A pripíšu vám hriechy od výmyslu sveta, klebetami. Metanoiu obrátenie k pravde neuznávajú. Či hovoríte, že rozhrešení ste? Naša veda zrušila aj tajomstvo rozhrešenia.
Všetko vieme, intimity netreba. Človek je iba to, čo o ňom scieticizmom tvrdíme. Svedčiť si navzájom musíme ako kresťania, len tak vírus čo klame o našom živote zahynie. Neznáša tajomstvo viery. Aj veda musí nanovo objaviť to tajomstvo, ktoré Boh pripravil pre človeka. Je ako hniezdo, kde vtáča dorastá, kým nevzlietne, na svoje vlastné krídla, aby poznávalo čo je z viery a potom pravdivo poznávalo.
Skrývajú svoje osudy ľudia. Budú mi svedčiť takí čo svoj osud svetom merajú, alebo takí čo Bohom merajú? Preto svedčiť si kresťania navzájom majú. Aby svoj osud neskrývali. Klebetami opovrhovali, nepoznáš nimi človeka. Na tréningoch štrukturalizmu učia nebyť na rôzne spôsoby. Hlavne je nebyť na ničom osobne zainteresovaný. Z toho by mohol byť vzťah a dobro a to netreba. To Boha pripomína. Všetko je len maska, demaskovať a dekonštruovať treba. Povedal mi jeden zmámi: feministky o tebe hovoria tak, akoby si nijaké dobré vlastnosti nemal. Hovorím, v gulagoch a koncentrákoch boli také pomery.
Tí čo klebetám veria, hovoria, iné gulagy treba. Preto svet stále horšie na tom je. Pasívne sa odovzdať mutácii štruktúr, ľudia odmietajú. Odmietajú zlú štruktúru, ktorá povie ako sa po novom volá rodina, národ, vlasť, práca, priatelia. Nemožno toto štruktúrou nahradiť. Je to iba špekulácia. Improvizácia je štýlom života. Sú krajiny, kde rodičia sa už boja prejaviť vzťah. Úrad štruktúry odníme im dieťa vykombinuje mu nového rodiča. Takto budú ničiť vzťahy všade. V rodine, škole, práci, v národe. Ak sa tomu nepostavíme. Ale každé dieťa už vie, že štruktúra nie je ani otec ani mať, rodinu a domov treba. To aj dobra škola vie. Nedovolíme sami sa nahradiť štruktúrou. Chceme osud vziať do svojich rúk, podľa Božích plánov. To je reč ako treba.
Dvom pánom sa slúžiť nedá. Človek je ako zvon. Srdce zvona je uliate tak aby zvon nedeštruovalo, ale bezpečne bilo a zvonilo. Zvon symbolizuje, že nie len horizontála tohto sveta platí, ale aj vertikála k Bohu je dôležitá. Srdce zvona je mierou pre zvon, ako srdce pre človeka. Srdce zvona chcú štruktúrou nahradiť a tá svojou silou zvon má rozbiť. Aby už nezvonil. Ticho bol. Ako tie vlaky plné železa. Pravého Pána rozpoznať treba, vertikála na neho ukazuje. Tí nepraví páni vlaky železom nakladajú, ktoré má moc zošrotovať samo seba. Tankami ho volajú.
Sú zvony, ktoré umieráčik volajú. Vymeňte in srdce za štruktúru a konečne bude ticho. Aby mlčali ako mlčia tanky. Dokedy? Kým mutácia štruktúr ako dáka veštkyňa z ezoterického sveta nepovie, že tam je nejaká zem ktorá domino kockou sa má stať. Cestovný poriadok pre tanky železničiari nepoznajú. Oni inú starosť majú, aby ľudia cestovali kam majú. Kam ich treba, aby boli. Aby sa domov vracali. Aby ľudský osud známi bol a nie neznámi. Aby sa ľudia radi mali. Tí ktorí o ľudí starosť nemajú a vagóny naložené tankami posielajú, ôsme prikázanie z desatora nepoznajú. Preto krivo svedčia proti svojmu blížnemu. Tu i tam. Za nepriateľa ho majú. Tanky na neho posielajú. Nevedia, že krivo svedčiť netreba?
Rusko, že je nepriateľ číslo jedna? Nie o tom je to. Nedať mu čas, aby začalo normálne žiť, démona v ňom chcú znova oživiť, napriek želaniam Panny z Fatimy. Boja sa, že jeho názor iný by mohol byť,ako ten, že o svet sa netreba deliť. Aj národy pochopia, že svet sme im iba mi požičali. Každý konflikt skrytú agendu ma. Krivé svedectvo vezú také vlaky. Svedčia nepravdivo proti blížnemu, aby ho mohli vojnou potrestať.
Počuť ako hovoria, vieš aký by bol Európa štát, keby sa vybraté národy obetovali? Zredukovať ich treba. Zdecimovať. Nepovedia aký štát. Možno ani sami nevedia, že falošného mesiáša začali hrať. Ten pravý mesiáš je pre všetkých, falošný iba pre niektorých. Aj mne povedal jeden známi, vieš aký štát Uhorsko mohlo byť, keby ste sa vy Slováci boli obetovali a neboli? Nebol, to Maďar čo mi to povedal. Kozmopolitom bol. Vybral si to. Nenarodil sa taký. Každý musí odmietnuť takú reč, aby iného nebolo a iba on bol. Štát, ktorý ide pod horizont Boží je zlý.
Zmluvu o pokoji máme medzi sebou podpísať. Pokoj v duši potrebujú aj USA, Západ a Rusko. Ale aj my. Ináč mier je ohrozený. Už sme ako Lazar v hrobe boli. Počuli sme hlas, Lazar vyjdi von. To nechápal ten môj známi. Neviem či ešte žije svoj zlý sen, alebo je už na doučovaní vo večnosti. Dejiny sa opakujú evanjeliovými príbehmi. Nie vy ste zákonodarcovia, hovorí Pán a vzkriesi Lazára. My sme, kričí dav a opäť zabijú Lazára. Klebetám uveril dav. Fatima a vzkriesené Rusko spolu súvisia. Opäť ho chcú zabiť. Ako Lazára zabili. Zvnútra, opäť démonom komunizmu, ktorý chcú vzbudiť ponižovaním, z vonku rozparcelovaním, démonom relativizmu. Fatimy netreba?
Satan, v kostýme revolucionára, trpiacim ľuďom hovorí, Boha vám netreba. Na obraz hnevu buďte, násilím si všetko vezmite. Národy na dav mení. Potom v inom prezlečení za kozmopolitu, hovorí, národy netreba veď vidíte aké škody robia. Vlády sú bez váhy, vzdali sa národov váhy. O Fatimu ide, či dielo Panny Márie z Fatimy, alebo pohanská moc. Pokoj musia prijať USA, Západ, Rusko aj my.
Všetci sa musia odieť do zbroje Božej, opásaný pravdou, odetý brnením spravodlivosti, vziať štít viery, prilbu spasenia, meč ducha, ktorým je slova Božie. Je to boj proti zlým duchom pod nebesami. Kresťanstvo treba obnoviť všade. To jedine apokalyptického jazdca odzbrojí a koniec dobrý pre všetkých pripraví.
Stanislav Hvozdík