Odluka štátu od Cirkvi, versus liberalizmus ako nové štátne náboženstvo
Pokým uhorský štát bol katolíckym štátom a náboženstvo katolícke v ňom panujúce štátne, cirkev katolícka nemala nič proti tomu, keď vláda katolíckeho štátu z poverenia najvyššieho patronátu kráľovského spravovala majetok tento cirkevný.
Roku 1848 stal sa ale obrat v celom zriadení štátnom Uhorska. Od toho roku počnúc štát uhorský je niečo celkom iného, než bol štát uhorský od sv. Štefana až po rok 1848. V tom roku vyhlásil snem v zákone XX., že katolícke náboženstvo prestáva byť štátnym , panujúcim náboženstvom,**) že všetky ostatné vierovyznania majú rovnaké práva s katolíckym, a zákonodarný snem že sa má skladať nie ako dovtedy zo stavov, ale z vyvolených poslancov, ktorých výkonná moc je v rukách parlamentárnej vlády.
Zákonom tedy XX., z roku 1848 vyhlásená je v Uhorsku rovnoprávnosť vierovyznaní a náboženstva. Čo to znamená? To znamená, že štátu uhorskému je to všetko jedno, či všetci občania uhorský sú kalvíni, a či luteráni, a či židia. (Najnovšie prijal štát uhorský i ten zákon, že občania uhorský nemusia mať žiadne náboženstvo). To znamená, že žiadna viera nemá prednosť pred druhou, nemá väčšie práva než iné, všetky že majú rovnaké práva a rovnaké ťarchy voči štátu.
Žiadna viera nemá právo požadovať od štátu väčšiu ochranu, väčšiu priazeň, väčšie vyznačenia, väčšiu podporu, než druhá a ostatné. Štát nesmie jednu vieru vyvýšiť nad ostatné, ale nesmie ani jednu vieru potláčať a prenasledovať. Od roku 1848 katolícke náboženstvo neni viacej štátne panujúce náboženstvo, ale má len tie práva, čo iné vierovyznania.
Jeden zemský pán žil na svojom panstve dlhé roky v láske a svornosti s manželkou a dietkami svojimi.
Po mnohoročnom pokojnom spolunažívaní povedal ale zrazu pán tej manželke svojej: „Od dneska ty už nebudeš sama pani a gazdiná v dome, a dietky nebudeš už sama vychovávať. Mne je hocktorá iná žena tak milá a vzácna, ako ty“. A doviedol si jednu cudziu ženu z Francúzska do domu, zákonitú manželku svoju vyobcoval do jednej komôrky, takže sa nesmela viacej miešať do domácnosti a na jej miesto, do jej izieb, ako domácu paniu vsadil tú cudziu osobu. Stalo sa to roku 1848. Od tej doby žijú manželia títo rozvedení každý sám. Manželka utiahnutá medzi štyrmi múrmi, muž v bezuzdnej veselosti s osobou ako páv sa v dome rozkladajúcou.
Ten zemský pán je štát uhorský, matka je cirkev katolícka, za skoro tisíc rokov gazdiná, matka a domáca pani v krajine uhorskej. Cudzia žena je liberalizmus.
Roku 1848 povedal štát uhorský, cirkvi katolíckej: „Mne je hociktorá druhá viera tak vzácna a milá, ako katolícka. Viera ako viera. Od dneška už nebudeš sama pani a gazdinou v krajine uhorskej. Náboženstvo katolícke prestáva byť náboženstvom štátnym, všetky náboženstvá majú rovnaké práva pred štátnym zákonom. Štát uhorský doviedol si z Francúzska liberalizmus a vyvolil si ho za náboženstvo štátne.
Čo z toho nasleduje?
Keď sa muž rozvedie od manželky a vysloví sa tak že všetky ženy majú v jeho očiach rovnaké právo, z tohoto nasleduje, že manželka, ktorá stratila právo panujúce v domácnosti, má po prvé: právo pobrať si svoj majetok a sama si ho spravovať; po druhé že má aj ona slobodu žiť, ako sa jej ľúbi. Muž ktorý pre všetky ženy má rovnakú lásku a priazeň, ktorý zákonitej manželke odobral právo panovania v domácnosti; nemá právo predpisovať manželke ako má žiť a nemá právo vymenovať, ustanovovať jej úradníkov na jej panstve. Nemá právo spravovať majetok manželky a šafáriť s ním, keď raz žije s druhými ženami, je rozvedený od zákonitej manželky svojej.
Katolícka cirkev žije od roku 1848 utiahnutá medzi štyrmi múrmi kostola. Vo verejnom, štátnom živote luteránska, kalvínska cirkev a židovská viera majú také práva ako katolícka.
Čo z toho nasleduje? Čo žiada zdravý rozum, právo a spravodlivosť?
Nasleduje z toho podľa zdravého rozumu, že:
1). Cirkev katolícka má právo sama si voliť a vymenovávať kňazov svojich;
2). Že cirkev katolícka má právo sama si spravovať svoj majetok.
Ak by štát i po vyhlásení rovnoprávnosti všetkých vierovyznaní i po vyhlásení slobody bez náboženstva chcel i naďalej vymenúvať kňazov katolíckych a spravovať majetok cirkvi katolíckej: nemohol by to urobiť, jedine tak, keby zdravý rozum, právo a spravodlivosť spotupil a zhanobil. Nemohol by to urobiť, jedine s najväčším spotupením a zhanobením cirkvi kresťanskej. Prečo?
Lebo štát uhorský, vláda uhorská, národ politický uhorský nikdy nemali právo vymenúvať biskupov a hodnostárov cirkvi katolíckej, a ani nemali nikdy právo spravovať základiny a majetky katolícke náboženské. Ani za časov sv. Štefana kráľa, ani nikdy potom. Právo vymenovať biskupov a hodnostárov je právo patronátske a toto právo, – ako sme povedali- nemá pôvod a žriedlo svoje v korune kráľovskej, ale v tiare pápežskej; má svoje korene nie vo veličenstve kráľovskom, ale vo veličenstve pápežskom. Moc vymenúvať biskupov a kňazov je moc cirkevná a nie moc kráľovská, alebo krajinská. Pápež túto moc nedal vláde uhorskej, ani snemu uhorskému, ani národu uhorskému, ale dal ju osobne nástupcom sv. Štefana na tróne uhorskom, dal ju kráľovi apoštolskému uhorskému, ako výsadu a milosť, nie ako právo neodcudziteľné, samo svojské.
Až do roku 1848 biskupov a hodnostárov cirkvi katolíckej vymenúval nie štát uhorský, ani vláda krajinská, ale vymenúval ich apoštolský kráľ, ako najvyšší patrón a síce tak, že keď chcel, poradil sa s vládou krajinskou, koho má vymenovať a keď nechcel, svojou mocou vymenoval biskupov. Náboženské základiny spravoval kráľ, ako najvyšší patrón cirkvi katolíckej osobitne od štátneho majetku skrze výbor zvlášť a osobitne k tomu ustanovený a rozpočet týchto základín nesmel sa nikdy miešať s rozpočtom štátnym.
Od roku 1848 štát a vláda krajinská nemá podľa zákona nad katolíckou cirkvou žiadnu inú moc a vládu, len tú, čo i nad luteránskou, alebo kalvínskou, alebo židovskou. Keby od časov sv. Štefana až po rok 1848 vláda krajinská skutočne bola vymenúvala biskupov a kňazov a spravovala majetky cirkevné, od toho okamihu, ako snem vyniesol zákon, že všetky vierovyznania majú rovnaké práva, štát uhorský stratil toto právo. Lebo keď luteráni a kalvíni majú právo i slobodu si voliť superintendentov a židia rabínov: to isté právo musia mať aj katolíci. A keď luteráni a židia sami si spravujú svoje školy, sami si vymenúvajú ta učiteľov, sami si spravujú svoje majetky, to isté právo musia mať i katolíci ohľadom svojich škôl a majetkov cirkevných. Ináčej rovnoprávnosť vzťahuje sa len na luteránov, židov, ale nie na katolíkov. Katolíci sú pod tútorstvom, nekatolíci sú slobodní šafári sami zo sebou a nad sebou.
Až do roku 1848 kráľ uhorský najvyšší a kráľovský patronát svoj voči cirkvi katolíckej sprevádzal v porozumení s radcami svojimi. Vláda krajinská, ktorú mal pri boku kráľ uhorský, bola vláda katolíckeho štátu a všetky zákony krajinské cirkevnopolitické smerovali k upevneniu a zveľadeniu náboženstva katolíckeho. Od roku 1848 v zmysle zákona XX. O rovnoprávnosti vierovyznaní môžu byť ale všetci ministri vlády krajinskej židia alebo kalvíni, alebo bez všetkej viery. Či by to bolo slušné a počestné, keby kráľ uhorský vo vykonávaní práv cirkevných patronátskych, biskupov vymenúval na predlohu ministra žida alebo kalvína, keby výsadu a poverenie cirkevné, ktoré dostal do daru od hlavy cirkvi katolíckej, vykonával len s dovolením vlády cirkvi nepriateľskej?
Ak si štát voči katolíckej cirkvi osobuje aj naďalej tieto práva vykonávať, ktoré patrili ku patronátnym právam kráľa uhorského, tak zákon XX. Z roku 1848 o rovnoprávnosti náboženstiev nie je nič iné, len zotročenie, ujarmenie katolíctva skrze tyranstvo liberálneho štátu. Katolícku cirkev spravuje bez náboženský štát, biskupov vymenúva bez náboženská vláda, majetok a školy spravuje bez náboženský minister, (ktorý môže byť aj žid,) luteránska cirkev ale spravuje sa sama, tak i kalvínska a židovstvo!
Katolíctvu patrí autonómia, samospráva po práve a spravodlivosti a síce na základe zákona krajinského čl. XX. Roku 1848 o rovnoprávnosti všetkých vyznaní.
Právo toto katolíckej cirkvi na autonómiu vyhlásili na samý pred biskupmi, keď hneď 6. apríla 1848 zadali v tomto zmysle memorandum na snem krajinský a žiadali v ňom samosprávu katolícku. Túto žiadosť ale snem nevzal do úvahy ako oneskorenú. Biskupi obnovili potom túto požiadavku svoju v roku 1850 a 1865 skrze primasa Scitovského a Bartakoviča. Roku 1869 bol zvolaný prípravný kongres autonomický, ktorý mal vypracovať plán a stanovy autonómie pre katolíkov, na základe ktorých sa mal zvolať vlastný a skutočný snem antinomický. Kongres tento predostrel aj skutočne plán a rozvrh autonómie pred Jeho Veličenstvo kráľa apoštolského, odpoveď ale (odobrenie, alebo premenenie tohto plánu) vláda krajinská –vedela zamedziť*) a obťažiť tak, že kongres katolíkov nedostal zhora žiadnu odpoveď na túto predlohu až do roku 1897, keď na základe starého volebného poriadku bol Jeho Veličenstvom zvolený druhý ústrojný kongres autonomický. Teraz teda zasadá kongres katolícky, ktorý má vypracovať plán ústrojnosti autonomickej pre cirkev katolícku.
**)Jediná prednosť, ktorú zákony ponechali v cirkvi katolíckej je že kráľ uhorský musí byť katolíkom a že kráľa uhorského korunuje primáš –arcibiskup ostrihomský
*)Roku 1880 vymenoval Jeho Veličenstvo kontrólny výbor z mužov značnejších katolíckych, aby dozerali a kontrolovali ministra pri spravovaní základín učebných náboženských. Roku 1884 biskupi znovu žiadali vládu o vydanie základín a umožnenie autonomie.
Podľa knihy -Andrej Hlinka, Čo je cirkev a čo je štát, vydal: J. Gašparík, knižný a papierový obchod a kníhtlačiareň v Turčianskom Sv. Martine
Pripravil: Anton Čulen
Tvorba stránky AZN si vyžaduje veľa práce a času. Ak sa vám naše články páčia, môžete nás podporiť na čísle účtu: IBAN SK05 0200 0000 0012 6606 0056