Dňa 11. 5. 1939 Dr. František Hrušovský, známy slovenský historik vo svojej klasickej reči, vykreslil vznik Slovenského štátu ako vyvrcholenie dlhoročného úsilia.
Zdôraznil, že náš štát je „výsledkom tisícročného dejinného vývoja a vznikol z vôle zjednoteného slovenského národa“. Jediným rečníkom za snem bol spisovateľ Tido J. Gašpar. Jeho reč bola poeticky taká vzletná, ako bola Hrušovského reč historicky fundovaná.
Ale najdôležitejšie je, že obe reči sa ani slovíčkom nedotkli mena A. Hitlera, neobsahovali nijakú zmienku o tom, že by sme boli Nemecku, alebo komukoľvek inému niečo dlžní alebo nejakou trvalou vďakou zaviazaní.
Tieto skutočnosti treba zdôrazniť, pretože v tom čase chválami na Hitlera nešetrili ani jeho neskorší protivníci. Tak napr. W. S Churchill podľa správy v denníku „The Times“ zo 7. nov. 1938 vyhlásil: „Ja vždy hovorím, že keby Británia sa raz mala stať porazeným štátom, dúfam, že si nájde svojho Hitlera, ktorý ju privedie k postaveniu, aké mala v medzinárodnom spoločenstve pred porážkou.“ A J. V. Stalin dňa 23. augusta 1939 spontánne pozdravoval Hitlera týmto prípitkom: „Viem, ako vrele nemecký národ miluje svojho führera, a preto aj ja by som chcel pripiť na jeho zdravie.“
Historik František Vnuk: Osemdesiate prvé výročie vzniku prvej Slovenskej republiky 14. 3. 1939
Nijaký Angličan v tom čase Churchilla nekritizoval, a nijaký komunista v tom čase Stalinovi nezazlieval, že neodhalili Hitlera v jeho pravej podobe. Len Tisovi a slovenským politikom vyčítajú naši grajciaroví historici a publicisti, že neobjavili v Hitlerovi to, čo bolo skryté bystrému oku Churchilla, Stalina a európskych politikov, štátnikov a publicistov.
V tom čase, keď celá Európa obdivovala Hitlera, blahoželala mu k jeho politickým úspechom a lichotením sa uchádzala o jeho priazeň, slovensí politici ho v svojich parlamentných prejavoch ani len nespomínajú. Vie si niekto predstaviť socialistického historika alebo politika, ktorí by písali alebo rečnili o SNP a s hlbokou vďakou nerapsodizovali o „bratskej sovietskej pomoci“ alebo o obnovení ČSR bez obligátnej eulógie o „oslobodení hrdinskou Červenou armádou“?
Keď tieto triezve a sebavedomé prejavy slovenských predstaviteľov v r. 1939 človek porovná s výjavmi bruchaplazenia pred cudzími vládcami, akého sa niektorí naši politici dodnes nezbavili, vidí, aký je rozdiel medzi skutočnými politikmi slobodného národa a bezmocnými figúrkami, závislými na ľubovôli druhých.
František Vnuk
Podľa knihy: MUDr. Gabriel Hoffmann a priatelia prezidenta Tisu, Zamlčaná pravda o Slovensku, Garmond Partizánske 1996, pripravil A. Čulen
Tvorba stránky AZN si vyžaduje veľa práce a času. Ak sa vám naše články páčia, môžete nás podporiť na čísle účtu: IBAN SK05 0200 0000 0012 6606 0056