Najdôležitejšie je to, aby človek, ktorý pracuje mimo svojej rodnej krajiny, či už ako stály vysťahovalec, alebo ako sezónny pracovník, nebol v nevýhode vzhľadom na práva spojené s prácou v porovnaní s ostatnými pracujúcimi danej spoločnosti.
Nakoniec sa treba aspoň stručne vyjadriť o takzvanej emigrácii za prácou. Je to starý zjav, ktorý sa však stále obnovuje a má aj dnes pre komplikácie súčasného života veľké rozmery.
Človek má právo z rozličných dôvodov opustiť svoju vlasť a hľadať si lepšie životné podmienky v inej krajine, a má aj právo vrátiť sa do svojej vlasti. Táto skutočnosť určite nie je bez ťažkostí mnohorakej povahy: predovšetkým však je to vo všeobecnosti strata pre krajinu, z ktorej emigruje. Odchádza človek a zároveň člen veľkého spoločenstva zjednoteného dejinami, tradíciou a kultúrou, aby začal život v inej spoločnosti, zjednotenej inou kultúrou a veľmi často aj iným jazykom.
Ubúda pritom pracovník, ktorý by úsilím svojho myslenia alebo svojich rúk mohol prispieť k rozmnoženiu spoločného dobra vlastnej krajiny: teraz sa však to úsilie a ten príspevok odovzdáva inej spoločnosti, ktorá má na to v istom zmysle menšie právo než pôvodná vlasť.
A predsa, hoci emigrácia je z určitého hľadiska zlo, za istých okolností je to takzvané nutné zlo. Treba urobiť všetko- a určite sa na tento cieľ koná mnoho – aby toto zlo v zmysle materiálnom nemalo za následok väčšie škody v zmysle morálnom, by aby podľa možnosti prinieslo dokonca dobro v osobnom, rodinnom a spoločenskom živote vysťahovalca, či už ide o krajinu, do ktorej prichádza, alebo o vlasť, ktorú opúšťa. V tejto oblasti veľmi veľa záleží na spravodlivom zákonodarstve, najmä, pokiaľ ide o práva pracujúceho človeka. Predovšetkým z tohto zorného uhla patrí táto otázka do súvisu s našimi úvahami.
Najdôležitejšie je to, aby človek, ktorý pracuje mimo svojej rodnej krajiny, či už ako stály vysťahovalec, alebo ako sezónny pracovník, nebol v nevýhode vzhľadom na práva spojené s prácou v porovnaní s ostatnými pracujúcimi danej spoločnosti.
Emigrácia za prácou sa nijakým spôsobom nesmie stať príležitosťou na finančné, alebo spoločenské vykorisťovanie.
V pracovnom vzťahu voči pracujúcemu emigrantovi musia platiť tie isté kritéria ako voči každému inému pracovníkovi v tej spoločnosti. Hodnota práce sa musí merať tou istou mierou, neodvisle od odlišnej národnosti, náboženstva, alebo rasy.
Tým viac neslobodno zneužívať nanútenú situáciu, v ktorej sa vysťahovalec nachádza. Všetky tieto okolnosti musia rozhodne ustúpiť- samozrejme po zvážení osobitnej odbornej prípravy pracujúcich – pred základnou hodnotou práce, ktorá je spojená s dôstojnosťou ľudskej osoby. Treba tu ešte raz pripomenúť základnú zásadu: hierarchia hodnôt, hlboký zmysel práce samej vyžaduje, aby kapitál slúžil práci, a nie práca kapitálu.
Ján Pavol II.; Encyklika o ľudskej práci Laborem exercens, vydal Slovenský ústav svätého Cyrila a Metoda v Ríme 1984, Vytlačila Knihtlačiareň Ugo detti v Ríme
Pripravil: Anton Čulen
Ak sa vám naše články páčia, môžete nás podporiť na čísle účtu: IBAN SK05 0200 0000 0012 6606 0056