Rehoľná sestra Marie Simon – Pierre Normandová z Kongregácie malých sestier katolíckeho materstva zažila v noci na 3. júna 2005 vo svojom kláštore vo francúzskom Aix-en-Provence čosi jedinečné.
Počas tlačovej konferencie v roku 2008 v Ríme a v januári 2010 v Aix-en-Provence bude rozprávať, čo sa jej prihodilo.
„Večer som si ľahla. O pol piatej som sa zobudila prekvapená z toho, že som mohla spať. Hneď som zbadala, že sa stalo čosi jedinečné.“
Rehoľníčka mala zažiť to, čo sa na tejto zemi zažiť vôbec nedá: uzdravenie z Parkonsonovej choroby. Niet jedného, jediného zdokumentovaného prípadu vyliečenia okrem uzdravenia sestry Marie Simon – Pierre Normandovej.
Vyrástla v severnom Francúzsku pri Cambrai v rodine s piatimi deťmi. Už počas birmovania si dievča predsavzalo, že sa stane rehoľnou sestrou. Rozhodnutie v nej dozrievalo a bolo stále zreteľnejšie, keď ako pomocníčka sprevádzala chorých na pútnické miesto Lurdy. Presne vedela, do ktorého rádu chce vstúpiť: k malým sestrám katolíckeho materstva. Marie Simon – Pierre Normandová neskôr napíše: „Boli mi nápadné, lebo stále mali úsmev na perách. Aj ja som si ustavične kládla otázku, čo robí tieto ženy takými veselými.“
Napriek protestu svojich rodičov vstupuje do rehole. V roku 2001 prichádza veľký úder: lekári jej diagnostikovali Parkinsonovu chorobu. Postihla jej ľavú ruku a ľavú nohu.
„N začiatku som sa ešte dokázala pozerať v televízii na pápeža Jána Pavla II., bol mi blízky ako priateľ, ale potom sa mi stále zhoršovalo. Keď som videla pápeža, , pomyslela som si, áno, to, čo tu vidíš, príde v nasledujúcich rokoch aj na teba,“ povedala rehoľníčka francúzskej agentúre KTO. Choroba naberala spád, trasľavá obrna sa stávala stále akútnejšou. „Postihlo mi to ľavú ruku, a to všetko by nebolo také zlé, keby som nebola ľaváčka.“
Choroba sa zhoršuje. Sestra Marie Simon – Pierre Normandová už nedokáže chodiť ani zapísať jednoduché poznámky. Ženu sužuje neustála nespavosť. Stále sa modlí spolu s rehoľnými sestrami. V priebehu roka 2005 sa jej stav zhoršuje. V dňoch keď pápež Jána Pavol II. zomiera, sa sestry modlia spoločne.
„Pre mňa to bol veľmi intenzívny zážitok, pápež bol pre mňa ako priateľ; aj keď teraz mal byť čoskoro v nebi, mala som pocit, že stojí po mojom boku,“ hovorí sestra pre KTO.
Po pápežovej smrti sa sestry obracajú na zomrelého pápeža v novéne, teda v modlitbe, ktorá sa opakuje deväť po sebe nasledujúcich dní. Prosia ho, aby pomohol sestre Marie Simon. „Počas tejto modlitby som stále vnímala, že cítim v sebe vetu, ktorá mi vraví: ,Ak budeš veriť, uvidíš Božiu slávu.“
Jej stav sa však ďalej zhoršuje. „Dňa 2. júna mi prišlo tak zle, že som prosila predstavenú, aby ma zbavila všetkých služieb a prác. Už som jednoducho nedokázala viac. Predstavená ma prosila, aby som na lístok napísala meno Jána Pavla II.; skúsila som to, ale vyšla z toho len čarbanica. Obe sme dlho zostali stáť nad lístkom a pozerali sme naň. Potom mi predstavená povedala, že pápež Ján Pavol II. ešte nepovedal posledné slovo. Poprosila som, aby som sa smela uchýliť do ústrania.“
V noci na 3. júna dochádza k zázraku.
Keď sa sestra prebudí, po prvýkrát dokáže prejsť naraz päťdesiat metrov, jej písmo je zreteľné a bez problémov napíše meno Jána Pavol II. Obracia sa na svojich lekárov, ktorí ju ošetrovali od roku 2001. Tí stoja pred neuveriteľnou záhadou: pred prvým uzdravením z Parkinsonovej choroby v dejinách medicíny.
Vatikánu Bolo od začiatku jasné, že tento zázrak musí vziať pod lupu dôkladnejšie než všetky ostatné. Pod predsedníctvom Dr. Patrizia Poliscu prichádza komisia k jednoznačnému výsledku: Je to senzačný zázrak, jediný známi prípad úplného uzdravenia z nevyliečiteľnej choroby. Oslobodil pápež z neba rehoľníčku z choroby, ktorou sám trpel dlhé roky? Pre katolícku Cirkev o tom niet pochýb.
Podľa knihy: Pápež zázrakov Ján Pavol II., autor: Andreas Englisch 2011
Preklad: Spoločnosť Božieho Slova
Pripravil: Anton Čulen
