„Európska únia bola na dobrých základoch daná, vzájomná pomoc, subsidiarita, vzájomná spolupráca, to je ten dobrý demižón s vínom. To je dobré. Ale vy liberáli ste tam hodili hnoj“.
Pochválený buď Ježiš Kristus!
Ako som spomínal v príhovore, moja mama ma vždy učila, aj súrodencov: keď chceš niečo povedať, aby to malo hlavu a pätu, modli sa k Duchu Svätému. A keď si pod tlakom alebo v ohrození, vždycky pros Pannu Máriu. Panna Mária, Duch Svätý, Panna Mária, Duch Svätý. Celú moju mladosť, všetko to tak išlo i celý môj život, aj kňazský. Panna Mária, Duch Svätý, šup, šup, šup, šup…
A asi Svätý Otec počul našu mamu. Prečo? Lebo nie tak dávno povedal to najlepšie, čo ľudstvo dostalo, čo ľudia dostali zo spolupráce Ducha Svätého a Panny Márie. Ubral som plyn na aute, si myslím, čo to je? Milosrdný Ježiš. A fakt. Panna Mária povedala Fiat Duchu Svätému, a v tú ranu milosrdného Ježiša mala v srdci a aj pod srdcom. Otehotnela. Vidíš?!
Keď máš spoluprácu Panny Márie a Ducha Svätého, Panna Mária, Duch Svätý, Panna Mária, Duch Svätý, tak budeš mať v svojom srdci aj milosrdného Ježiša. A potom si taký človek, ktorý má milosrdného Ježiša vo svojom srdci, to znamená, že čo robí? Keď správne adoruješ, a keď sa mu správne klaniaš, tak odrážaš vlastne milosrdenstvo Božie. A potom takého človeka majú ľudia radi a on všade, kam ide, hovoria: ty, tá, ona to je taká fajn žena. A to akože takto? No milosrdný Ježiš je v nej. Milosrdný, to je človek, ktorý všetkým odpúšťa a všetkým pomáha. Aj tým, čo mi ublížili? No práve tým, tam sa to odskúša. Tam najviac.
Nezaslúžia si, ale potrebujú. My máme také heslo v Žakovciach. Keby ste prišli do Žakoviec vo vestibule je: „Milujte ľudí, takých akí sú.“ Čim menej si to zaslúžia, tím viac ich milujte. Nemilujte podľa veľkosti zásluh ale podľa veľkosti potrieb.
Moji ľudia možno, bývalí vrahovia, alebo kriminálnici, si nič nezaslúžia, ale potrebujú! A tak nás miluje aj Boh! Tak nás aj Boh miluje myslím, a mňa to zachytilo, ešte keď som bol mladý, keď som chodil do Nitry, tá myšlienka, a s tou myšlienkou žijem celé svoje kňazstvo. Hej, čiže staráme sa o ľudí, ktorí si to možno nezaslúžia, ale potrebujú. Toto je to milosrdenstvo Božie. Môžem vám niečo povedať k tej situácii, ako ja čítam z knižky, ktorá sa volá život. Tak vám to poviem, hej.
Jak som chodil, aj chodievam po farnostiach po Slovensku, kde ma zavolajú. Išiel som na začiatku zimy domov, a Žakovce boli zafúkané snehom. Nedalo sa prejsť, ako som spomínal v príhovore, proste sa nedalo tam prejsť od Huncoviec, tak som išiel z tej druhej strany, jedna pani taká podnikateľka, nám dala veľké terénne auto. Hanbím sa na ňom jazdiť, lebo povedia kukaj, aha, farár má také parádne auto. Zasa, keby som bol pubertiak, naopak, trúbim a nech každý vidí, ale teraz, no na farára nemusím mať také parádne auto. Teraz, mám od dievčat požičané, to také veľké auto, tak som nejako prebil na tú druhú stranu a hovorím, musím ísť skôr, lebo zobral som si hliníkovú lopatu, a vedel som, že sa musím prehrabať. A prejdem, toľko ešte prešufľujem.
Potom prejdem, a už som išiel na sever Slovenska, na východ či severovýchod, a teraz tam si myslím, pozerám málo snehu, len tak poprášené trošku, no a nestojím na benzínkach, lebo tam ma ľudia poznajú, skorej tak, keď je tak odstavná plocha len tak v prírode, také boli tam auta biele strieborné všelijaké, aj ja som tak zastal. No a išiel som po medzi, trošku len poprášené bolo len snehu, som bol prekvapený, že je tak málo snehu, lebo som myslel som že bude viac, a zišiel som dolu, ešte jednu medzu ku vode. A tak sa trošku chcem sústrediť, lebo doma nemám čas, ako hovorím, že nieže pripraviť sa, ja nemám čas sa vyspať, tak si myslím, sústredím si nejaké myšlienky, veď idem k tým ľuďom, Bože, čo im to mám vlastne kázať?
Zrazu prišiel ku mne taký chlapík, a z ničoho nič mi hovorí: Dobrý deň. Hovorím, dobrý deň! Vy ste ten farár zo Žakoviec? Áno! Vy sa staráte o tých bezdomovcov, tam v Žakovciach? Áno! Vážim si robotu ktorú robíte, ale kresťanská a katolícka morálka zvlášť, to je obyčajný hnoj! Pozerám, prosím? Kresťanská morálka, kultúra a filozofia to je obyčajný hnoj. To viete, že ma to zdvihlo, hej myslím si, čo to hovorí, a ja sa ho opýtal: A vy ste komunista? Nie, nie, nie! A kto ste? Som inžinier, liberál! Ehm… Ja by som vám hneď mohol vrátiť, že to je ten váš liberálny hnoj, ale nepoviem to tak. Čo? No v čo vy veríte? Keď ste intelektuál, tak musíte vedieť, že celá Európa je postavená na troch pilieroch. Na akých? Rímske právo, grécka filozofia a kresťanská morálka. O ktorej vy hovoríte, že to je hnoj. Tak aký ste to intelektuál, ako to vlastne je? Pozrite, mohol by som vám to vrátiť…
A v čo vy veríte? Ja som ateista! Ale neexistuje neveriaci človek. Aj ten ateista musí len veriť, že Boh neexistuje. Keby ste neverili, že sa vrátite odtiaľ, tu od toho potoka, tam hore ku autu, tak by ste nešli tu dolu. Čiže, veriaci sme všetci. Len teraz: v čo veríme? No tak, aké hodnoty vy máte? Ja? Európske hodnoty! A pre európske hodnoty by ste boli schopný sa obetovať? Áno! Aj život dať, keď by bolo treba? Áno! A Vy nie? No a ja hovorím, dobre.
Tak Vám teraz niečo poviem. Predstavte si že máte demižón, demižón kvalitného vína, 50 litrový. Kvalitné víno! A teraz by dakto v noci prišiel a s lopatkou do toho demižónu keby tam hodil jednu lopatku maštaľného hnoja. Pán inžinier, čo máte v demižóne? Tak nemôžete povedať, že tam nie je dobré víno, lebo je tam. Ale nemôžete povedať, že všetko je obyčajný hnoj, lebo je tam hnoj a je tam aj víno, nemôžete povedať že tam hnoj nie je. Čo to máme?
Nie močovku, lebo to by bolo z moču, ale hnojovnicu tam máme a ten hnoj do všetkých častí toho demižóna vojde. Všade vojde. Toto ste urobili vy, liberáli s Európskou úniou! Čo?
Európska únia to je ten parádny demižón a je v ňom aj kvalitné víno. Európska únia bola na dobrých základoch daná, vzájomná pomoc, subsidiarita, vzájomná spolupráca, to je ten dobrý demižón s vínom. To je dobré. Ale vy liberáli ste tam hodili hnoj.
Vy hovoríte, že vy vyznávate európske hodnoty, ale vy ste znehodnotili tie európske hodnoty! Vy hovoríte, že my máme hnoj. Nie! Nemôžem povedať, že všetko je hnoj v Európskej únii, ale vy ste tam hodili hnoj a znehodnotili ste tak celú Európsku úniu! To nemyslíte vážne? Áno, do školstva ide ten hnoj, váš liberálny, ide do zdravotníctva, do kultúry, všade, všade v celej spoločnosti je hnoj. A vy hovoríte že by ste obetovali za to život. A vy nie? Za európske hodnoty nie! A kedy bola vojna? Tak prezidentka Čaputová je hlavný veliteľ, išli by ste bojovať, či nie? Za tie európske hodnoty, nie! Vy by ste nešli? Nie! Čo by ste robili? Odhodil samopal! Tak ste zbabelec, dezertér! A vy by ste šli? No samozrejme, že áno! Hovoríte, že ja som dezertér a zbabelec, pán inžinier. No tak vám niečo poviem z mladosti.
Bol som siedmak, pochádzam z Kežmarku, je maličké mestečko pri Poprade a tam je podnik Tatraľan. Závod, ktorý vyrábal tie utierky, uteráky, a tak, a prebytočnú paru popod cestu púšťali na druhú stranu, kde urobili kúpalisko. A na kúpalisku bolo horúca voda.
Ľudia z okolia tam chodili, my sme hovorili, že chodili sa rajbať, bolo to špinavé, furt to menili, no dakedy tak bolo, že to púšťali hlava-nehlava. No a bol som siedmak, nevedel som dobre plávať, a predstavte si, naraz ja pozerám z brehu, nejaká ruka trčala z vody. Ruka v tej špinavej vode, biela ruka, dve ruky, do kelu, tam sú nejaké ruky! Čo to je? Videl som, že sa tam niekto topí. Pán inžinier, ja som nevedel dobre plávať, ale skočil som tam. Skoro sme sa utopili! Vytiahol som z vody také dievčatko v mojom veku, možno bola siedmačka, ôsmačka, neviem. Keby sme neboli blízko pri brehu, tak stopro som dnes mŕtvy.
Ja som len tak ťahal, ona ma chytila za krk, a stiahla pod vodu, ja som ju ťahal, ja som vedel, kde je breh, a len tak-tak, že sme sa zachránili. Vytiahol som ju z vody, ona okolo krku, nemohla sa nadýchnuť, vypľula vodu na mňa raz, potom druhý raz, držala sa ma okolo krku tak, ako kliešť a potom sa rozplakala, pustila ma, tak sme sa zahanbení, ja zahanbený, ona zahanbená, ja taký siedmak, sme sa hanbili jeden druhého, tak sme odišli. Pán inžinier, ja som riskoval život preto aby ona žila.
A vy ma nútite teraz, ja som riskoval život, preto aby Vy ste mohli v súlade so zákonom zabíjať. A to jak myslíte? No pozrite. Čo je základná úloha dobrého zákona vo vyspelej spoločnosti? A čo? Vy to neviete? Ja vám to poviem! Úlohou zákona je vždy zlegalizovať dobro. Čo ste vy, liberáli zlegalizovali? Nie že zlo, ale zabijácky zločin vy zlegalizujete, a ja mám za to bojovať, aby vy ste mohli zabíjať v súlade so zákonom!
A to ako myslíte? Čo sú potraty? Čo sú potraty? Poviete, že je to prerušenie tehotenstvo! Aké prerušenie? Je to ukončenie, vražda nevinného… Ale to ešte nie je človek! Dobre, poviem vašu rečou, je to živý ľudský plod. Každá mamička, keď je tehotná, má v sebe živý ľudský plod. Keby nebol ľudským, tak ste dnes mačka. No tak prosím pekne, živý ľudský plod pred narodením zabíjate, a kedy len to, ale zabíjate aj živý ľudský plod po narodení!
Čo to znamená, že v Belgicku zabíjajú deti? Eutanáziou starých, chorých zabíjate, vy to dáte do zákonov a potom poviete, dodržujte právny štát! Však to je pokrytectvo prvej triedy! Ste pokrytci a farizeji, zabíjate deti pred narodením, zabíjate deti po narodení. A gender je čo, pán inžinier? Čo je gender? Gender, to je že zabíjate, vraždíte telo detí a mládeže, psychiku a ešte aj dušu v tele. Gender je tá najväčšia pliaga, ktorú ste vymysleli. Toto je ten hnoj pán inžinier čo ste vložili vy do vína, do Európskej únie.
Nie víno je zlé, ale vy toto miešate. Či je zlá Európska únia? Nie, to víno je dobré! Vy ste zákerne tam dali hnoj, vy, liberáli ste tam…. A ako to myslíte? No pozrite, ja vám to tak poviem, aby sa dobre počítalo, dívajte sa: Fašisti, alebo nacisti, nechali po sebe 50 miliónov mŕtvych. Dobre, niekto hovorí 60 – 70, ale aby sa dobre počítalo, povedzme 50 miliónov mŕtvych. Komunisti nechali 100 miliónov mŕtvych! A vy, liberáli 500 miliónov mŕtvych! To nemyslíte vážne? Myslím to vážne, 390 miliónov je registrovaných potratov vo svete. Koľko je ešte mimo toho, čo sú neregistrované – tými tabletkami a koľko je eutanázií? Čiže, principiálne hovorím správne, hoci v číslach, nemusí byť presne. Toľko fašisti, nacisti, a vy desaťkrát ako fašisti, nacisti máte na svedomí. Myslel som, že ho rozpučí.
Hovorím, ja že som zbabelec, keď odmietam zabíjať? A za to ja mám bojovať? Ešte Vám poviem ďalej, keď hovoríte, že som zbabelec a že som aj dezertér. Keď som bol mladý, bol som horolezec a pamätám si z Ľadového štítu raz som dával troch mladých ľudí dolu. Každú chvíľu som čakal že lavína nás zrúti dolu. Bez lana som išiel hore, si myslím, do kelu, kde tam išli? Kam tam išli? Odhodil som ruksak a môj kamarát hovorí, nechoď tam, lebo zahynieš s nimi. Tak zahyniem! Odhodil som ruksak a išiel som, dal som ich dolu. Viete, akí vďační boli? Pán inžinier, ja som riskoval, aby som tých troch mladých ľudí dal dolu! Riskoval som svoj život, aby oni žili, a vy ma nútite riskovať život, aby ste vy mohli zabíjať? Nie! Potom si pamätám, keď Gejza Hag z horskej služby zomrel minulého roku, aj Milan Mladan, to boli perfektní moji kamaráti. Tatko Janiga, ten čo s helikoptérou spadol, nás učil pracovať s cepinou.
Cepin, to je ten taký krompáčik, ako sa s tým padá, ako sa chytá. Mne to zachránilo život! Mne to zachránilo život!
Môj kamarát pošiel dolu zo Slavkovského mosta do Vareškého plesa a dnes je na vozíčku! Tu neďaleko žije, jazdí na aute, ale je ochrnutý. Ja som sa zachytil na cepine. Išli mladí ľudia a videl som tam ďalej, si myslím do kelu, nedobre to ide a zrazu jedno dievča vypadlo dolu. Zase som odhodil ruksak, oni tak boli asi 15 metrov od nás, išli oproti a ona vypadla. Ja som odhodil ruksak a som sa rozbehol po tom ľade, tak šikmo, s mačkami. Mačky, to sú tie železá a rýchlo som si dal šlingu na ruku, a skočil som na ňu! Na to dievča, mladé dievča, ľavou rukou som ju chytil a pravou rukou som čakal, kedy sa otočím na brucho, a jak som sa otočil na brucho, vtedy som zasekol. My sme obidvaja zostali visieť na jednom cepine, na tej šlinge. Viete, ako sa ma držala? Tak! A nevedela, ako mi ďakovať.
Pán inžinier, ja som riskoval život, aby ona žila! A vy ma nútite, aby som ja riskoval život, aby ste vy v súlade so zákonom mohli zabíjať? Nikdy ma to nedonútite! Som ja zbabelec? Som ja zbabelec? Keď bolo treba pomôcť v Rumunsku, bol som v Rumunsku niekoľkokrát. Keď bolo treba v Juhoslávii, cez vojnu, bol som tiež niekoľkokrát. Dvakrát mi samopalom mierili, tu do brucha. Myslel som že je koniec, tak som mal ruky! V poslednej chvíľke! Raz zastavili, a dali bajonety a prepichali nám všetky autá, nákladiaky, či tam nemáme zbrane. Tak som držal ruky! A druhý raz nám, asi meter, len potiahol spúšť a ja som urobil hóóó… A v poslednej chvíľke ho chytili.
Aj tak som tam šiel! Som ja zbabelec, pán inžinier? Som ja zbabelec? Už 33 rokov žijem s vrahmi, s vrahmi, v jednom kuse. Včera ho strážili šiesti bachari, lebo šesť ľudí zavraždil, na druhý deň ho prepustia, prvú noc spal so mnou v izbe, pán inžinier! Ja spím s vrahmi! Ja som tam s nimi, v jednom spoločenstve. Som ja zbabelec? Som ja zbabelec?
V Afrike som bol, keď sme pristáli na letisku, zabili tam akurát šesť ľudí. Viete ako? Na nákladiak vyhodili tých. Ja som len pozeral, čo sa deje! Som ja zbabelec? Celý život, 33 rokov riskujem život. Však s vrahmi som v jednom spoločenstve. Tak kto z nás je zbabelec, pán inžinier?
Tak sme sa rozišli, ja rozbitý, aj on rozbitý, no ako teraz z toho von? No prefiltrovať to víno! A jak, cez aký filter? No v skutočnosti to víno, keby to bolo v realite, to sa už nedá prefiltrovať, to je koniec! Jedna taká liberálna lopatka hnoja a celé víno je fuč! A my môžeme prefiltrovať? Áno! Ako, cez aký filter? Cez Nepoškvrnené Srdce Panny Márie. Pozeraj na ňu, a rob to čo ona, a krásne to prefiltruješ. Cez lásku.
Akúkoľvek láska, do ktorej sa dostala špina, niečo nežiaduce, či ide manželskú, priateľskú, mileneckú, synovskú, dcérsku, pozeraj na Máriu, rob to, čo Ona, a krásne to prefiltruješ. Oddelíš špinu od kvalitného vína. No a teraz mi napadla taká skutočnosť, že som si vymyslel príklad. Aký? Pre našich chlapcov. Keď to hovorím, tak niekedy, aby to mali, aby porozumeli tak aby jednoducho…
Predstavte si, žeby prišiel na Slovensko ľudožrút! Keď som bol v Afrike, niekoľkokrát, tak som domov sošku takého černoška. Moja mama bola z toho vystrašená, tu také malé, černoško s oštepom… Hovorím: mami, neboj sa: V Afrike už ľudožrúti neexistujú, posledného sme večera zjedli. A mama, Maroš, čo to také hovoríš…
A predstavte si, čo som chcel povedať: Prišiel by ľudožrút do Európskej únie, na Slovensko. Hneď by aktivisti, hneď by išli, tie televízie za ním, a hneď. Čo to je? Kto to je? Vy ste brutálny, netolerantný, nekorektný, nedemokratický, neodborný. A ten náčelník by sa len usmieval, usmieval a usmieval a povie: Skúste povedať, či hovorím zle, čo by povedal náčelník? Ja že som nedemokraticky? Ja som bol u nás demokraticky zvolený! Ľudožrútmi! Akože nie som demokratický? Vidíš, demokracia, kde je bez morálky?
Toto si liberáli myslia, že stačí demokracia. Vidíš! Nôž sám o sebe nie je ani dobrý ani zlý z hľadiska morálky, keď ho chytí dobrý človek, odreže chleba. Ale s tým istým nožom, zapichne druhého človeka. Zabije ho. Toto robíte, vy, liberáli. S dobrými vecami, len zle ich používate! Presne toto robíte vy! Odbornosť lekársku, gynekologickú, nato, aby odborne sa zavraždil nenarodený ľudský plod. Naschvál hovorím vašou rečou. Lebo vy by ste sa chceli hádať, či je to človek, alebo nie je to človek. Ja vám v tom neuhnem. Je to živý ľudský plod. Všetci sme živý ľudský plod, najprv pred narodením, všetci, čo sme tu, ináč by si tu nebol. A teraz my sme živý ľudský plod, po narodení. Tu neuhneš od logiky.
A teraz, ty sa hádaj, keď chceš, či je to človek, nie je človek. My vieme že je, ale tebe odpoviem, je to tak. No tak prosím pekne. Tak aký som ja nedemokratický?
Ja som demokraticky zvolený. Dodržujte právny štát!, povie pani prezidentka Čaputová. A čo povie náčelník ľudožrútov? Dodržujem právny štát! Veď mi to máme v súlade s našimi zákonmi! My opozíciu zjeme. Že nie som odborník? Veď som študoval v Paríži. A som aj najlepší kuchár. My odborne upečieme, uvaríme tú opozíciu! Ako, že nie sme odborníci? Vidíš, ako sa oháňajú koľkí, že my sme odborníci, my sme demokrati. Vidíš bez morálky, kam to ide? Má pravdu ten náčelnik? No má! Odborník je, aj je demokraticky zvolený? Áno.
Ste netolerantný a nekorektný! Vážne? Vážne! No tak pozrite, kto z nás je netolerantný. My zabíjame druhých ľudí, opozíciu. Ale neplytváme tak potravinami! My ich zjeme. A vy zabíjate a necháte tak. Ani hospodárni nie ste! Nie ste hospodárni. Netolerantní? Počúvajte, my zabíjame druhých ľudí, zjeme ich. Ale vy zabíjate vlastné deti pred narodením, po narodení a mrzačíte naše deti! Genderom!
No tak, kto je netolerantný? Kto je väčší barbar? Kto je väčší barbar? Ten kto zabíja cudzích, alebo ten, kto zabíja svoje deti? A ešte poviete, my nemáme morálny kredit? Nemôžme my… Nie, nemáte morálny kredit, pán náčelník! Nie? Prečo? Vy to v tej hlave nemáte dobre poukladané. Výborne! Možno, že my to nemáme v hlave dobre poukladané, ale vy to nemáte dobre poukladané v srdci!
A to ako myslíte? Keď človek urobí chybu v hlave, tak je to len blud. V teológii povieme blud. Blud, to je to že sa mýlim. Ale to nie je hriech, keď sa mýliš! Heréza je hriech! To je chyba v srdci. Keď je chyba v hlave, je to blud, nie je to síce hriech, ale je to chyba.
Ale keď je chyba v srdci, ty vieš, že hovoríš zle, a naschvál hovoríš zle. A vy, Európska Únia, vy máte chybu v srdci. Preto vy nemáte morálny kredit! Vy hovoríte, že my ho nemáme. Možno sa mýlime, možno nie, ľudožrút by povedal… Ale vy, vy viete, že sa mýlite a predsa to hovoríte. Ako to?
Pani prezidentka Čaputová povedala, u vás na Slovensku, tak mi povedal prezident, potrat je veľké zlo! Ale je to právo ženy. Ona teda vie, že to robí zlo! A predsa povie, že je to právo ženy! Tak ako? Ženy majú právo robiť zlo?
Na zabijácku filozofiu, majú právo? Tak čo tá vaša prezidentka hovorí? Tak potom nemáte morálny kredit, pretože tu máte chybu! V srdci, liberáli. Vidíte! My nemáme tu v hlave, ale my hriech nemáme, lebo my myslíme, že to tak je, lebo tak sme sa naučili po dedkovi, po babke zjesť.
Ale vy, vy viete, že zle robíte, a zahmlievate to! Lekár, každý jeden lekár, solídny lekár, solídna veda vie, že žena čaká živý ľudský plod, a že je to vražda nevinného ľudského plodu. Vražda! Vražda! Každý lekár, solídna veda, však. A tak isto, keď zabijem po narodení, je to vražda už narodeného živého ľudského plodu. A gender? Pozrime na solídnu vedu, poďme skontrolovať solídnu vedu. Nie, čo sa cítiš! Veď vy netolerujete! Čo netolerujeme? Tomu náčelník by povedal, však pozrite, očami vidím že to je žena, a ona povie, že sa cíti muž? No tak, vy ste takí blázni, že vy poviete, že to je muž, lebo ona sa cíti muž. Ako?
Vy diskriminujete naše oči, my vidíme ženu, a vy poviete, že je to muž, diskriminujete zdravý rozum a diskriminujete solídnu vedu. Veď tá žena, čo tvrdí, že je muž, nech sa skryje za plachtu, nech vystrčí ruku a nech vystrčí ruku aj druhý muž, a oni im odcvakú trošku pokožky, cvak. A hneď ti povedia, kto je za plachtou. Presne povedia: žena v každej bunke má chromozómy xx kde kade, môžeme cvaknúť z mäsa, hocikde, v celom tele xx a muž má xy.
Takže gender je proti očiam, vy jednoducho diskriminujete naše oči, vy diskriminujete náš rozum. Malé decko už povie, to bola teta, to bol ujo. Kedy sa taký genderový zabil, čo sa vyhlasuje, že je žena, a vyhlasuje sa, že je muž. Čo by boli policajti povedali, čo sme našli na ceste? Muža, či ženu? No prosím!
Toto tu, takže vidíte, ten náčelník ľudožrútov by mal navrch. Hovorím, okrem toho, diskriminujete menšinu! Akú menšinu my diskriminujeme? Mužskú! Čo, veď mužov je menej ako žien. A my ich diskriminujeme? Áno! Ako? Hovoríte, že to je právo ženy. No nech sa páči potrat, že je to právo ženy. No tak, keď to neberieme, tak pozrite sa, ja tak obrazne poviem: Žena má v tej maternici, je to trošku pritiahneme za vlasy… Má tam živé sviece, ale sú nezapálené. Zapálená živá svieca, to je nový ľudský jedinec. Ale aj nezapálená, je už živá svieca. Živé vajíčko, tam má žena tie vajíčka, ktoré postupne vychádzajú von, až do prechodu. Raz z jedného vaječníka raz z druhého, hop, hop, hop, hop…. Tak. Až kým žena neprejde do prechodu. Prejde, koniec, skončilo jej plodné obdobie.
Žena tam má tie vajíčka, povedzme obrazne, má tam živé sviece. Sú živé? Áno. Je tam plamienok? Nie! Kto zapáli ten plamienok? No jedine muž! Ako to že, vy muža vylučujete, aby o tom aby on nerozhodoval? Ako to? Chcem vidieť nejakú tú liberálnu ženu, tú feministku, čo kričia, že je to právo ženy! Áno? Ukáž bez mužského prvku? Počkám si, poroď syna! Nech sa páči! Nech sa páči, zavolaj tam! Ja neviem, kto ťa iný môže oplodniť, počkáme si…
Bez mužského prvku to neexistuje! Neexistuje človek bez mužského prvku! Takže, keby ste boli logickí, tak by ste nediskriminovali mužskú väčšinu, alebo by ste aspoň povedali, že je to právo muža a ženy! Ale ani ich to nie je právo, lebo ten plamienok dáva jedine muž! Mužský prvok. No dobre, ale ten plamienok mužský prvok nezapálil! My veriaci veríme, že ten plamienok zapálil Boh ktorý pred miliardami rokov stvoril život, a tá žena sa len ako nákladiak vezie, vezie, vezie a odovzdá dcére tie sviece. Odovzdá ich dcére, tá svojej dcére, čiže žena je len poštárka! Štafetovo to odovzdáva. A muž? Tak isto je len poštár!
My len odovzdávame štafetovo ten život. Ale niekto ho dávno predtým zapálil. Kto? Pred miliardami rokov niekto zapálil život, a my sa vezieme v nákladiaku, jeden 80 rokov, alebo koľko rokov je plodný, plodné obdobie ženy je plus – mínus 40 rokov, vezieme sa, vezieme a odovzdávame ďalej život. Vidíte, akí sú nelogickí ľudia, ktorí to nevidia?
Vidíte? Utláčate mužskú menšinu: my, úbožiaci, muži! Dnes, to by som rozzúril feministky, páni moji. To by som ich rozzúril! Ale to len ich rečou hovorím! Vidíte? Koľko nelogických, v koľko sprostých veci musia veriť, len aby nemuseli veriť, že existuje Boh.
Koľko sprostých a nelogických vecí. A teraz si všimnete, ako to je v praxi? Naraz prišli na to, tí muži, športovci, fíha, tak urobím sa, že som žena, a naraz hrám perfektne tenis. A ženy sú fuč! Zúria a teraz sa zlostia, ten priemerný tenista načape tie majsterky sveta v tenise. Ako to?
A oni zúria, neviem ako, ale už som počul, že normy upravujú, že takýto nemôže proti nim hrať. Ako to? Hneď by som sa ohradil! Veď ja som žena, veď aj vy tvrdíte, že som žena! Všetky silové športy sú fuč, lebo ženy sú porazené v nich Ale pozor, my kresťania máme vedieť, muži a ženy sa nepretekajú. Muži a ženy sa dopĺňajú! Kuffa nie je proti ženám, veď to by som bol proti svojej matke, bol by som aj proti Panne Márii. Ani náhodou. Nie som. Keď porovnám, že je to ako orech, obal, to tvrdšie, čo chráni jadro, je muž a to jadro vo vnútri, to je žena.
Vyhodíš orech do vzduch, vždy padne na škrupinku. Normálny muž si chráni vždy ženu. Vždy! Ak ju nechráni, tak ten muž je nejaký pochybný. To tvrdšie je tvoj muž. Možno nemotornejší, ale to zraniteľnejšie je to krajšie, to jemnejšie, to dôležitejšie pre život, to si ty, žena! A ty odmietaš byť jadro? Tak kde je sever?
Neodmietajte ženy, neodmietaj skutočnosť, že si žena, veď to je na tebe to najkrajšie! Normálny muž čo hľadá? Presne to, čo nemá. Ostatné všetko má. Neodmietajte, učte svoje dievčatká, aby boli hrdé na to, že sú dievčatá, že sú ženy. Hneď po Bohu nejde nejaký chlap, ani po Ježišovi nejde pápež, ani biskup. Tým menej farár, a ešte zo Žakoviec, z najmenšej farnosti. No iste? Hneď po Bohu ide žena. Neboj sa byť žena! Neboj sa byť žena, veď to je krásne byť ženou. Veď to je krásne!
Poviem vám, kedy som sa ja zamiloval do svojho dievčaťa, ale nikomu to nepovedzte… Nevedel som, že budem farárom. No kedy? Ja si myslím, mám to pod kontrolou, ten náš vzťah je pod kontrolou. No akurát? A ona jedného dňa mi hovorí: Maroš. No? Ja som hrdá na to, že som žena! Ja kukám, čo? Hrdá som, že som žena! Ešte raz? No som hrdá! Čo to ty rozprávaš? Ako keby z jasného neba blesk strelil. To mi jeden lekár hovorí, Maroš, Ty máš takú jednu obrovskú chybu. Ako len jednu? Nie ale to jedna z tých veľkých. Aká? Ty chceš rozumom pochopiť ženu. To sa nedá. Ale to je to krásne na žene. Máme na to nervy, ale zároveň sa nám to páči, lebo to vás priťahuje.
Ona plače, smeje sa, plače, smeje, teraz čo robiť, do kelu, juj. Ale to je žena, do kelu, presne takú chcem, takú mám rád, no to je žena. Iná ako muž. Veď to je na Tebe pekné, to iné je na Tebe pekné. No a vidíš a teraz to znamená že to tá… Teraz mi myšlienka vypadla, čo som hovoril ale pripomeňte mi čo som chcel tým povedať. Prosím? Áno, to dievča ona povedala, ja som hrdá na to, že som žena.
Pripravil: Anton Čulen