Zástupcovia youtubových kanálov Fatima TV a Portál Christianitas, Anna Kulanová a Matej Gavlák sa na pozvanie poľského katolíckeho vydavateľstva Esprit zúčastnili tlačovej konferencie s arcibiskupom Gänsweinom, bývalým sekretárom emeritného pápeža Benedikta XVI. Arcibiskupovi položili niekoľko otázok priamo na konferencii a následne ešte pokračovali v rozhovore pre kanál Fatima TV.
Mons. Gänswein okrem iného odpovedal na to – či Benedikt „nezutekal pred vlkmi“ vo Vatikáne, na ktorých sa počas svojho života sťažoval; ako pociťoval ten smútok, o ktorom jeho sekretár informoval svet po tom, čo terajší pápež obmedzil slúženie tradičných omší; či sa Benedikt niekedy pokúšal pápeža Františka ovplyvniť, či ho dokonca opraviť tak, ako to verejne urobil biskup Schneider po Františkovej chvále cudzích náboženstiev, ale tiež to, či III. fatimské posolstvo, ktoré bol Benedikt XVI. predchádzajúcim pápežom Jánom Pavlom II. poverený oznámiť svetu – bolo úplne alebo len čiastočne odtajnené.
Mons. Gänswein v rozhovore tiež potvrdil autenticitu listu adresovaného slovenskému politikovi Vladimírovi Palkovi, v ktorom najvyšší rímsky biskup upriamil pozornosť na antikrista, ktorého sily v spoločenských otázkach už pôsobia.
Anna Kulanová
https://christianitas.sk/abp-ganswein-potvrdil-pravost-listu-a-slov-benedikta-xvi-ze-antikrist-v-spolocnosti-uz-posobi/
Prepis rozhovoru
V máji sa Fatima TV (www.fatimaTV.sk) na pozvanie poľského vydavateľstva Esprit mala možnosť stretnúť a zúčastniť tlačovej konferencie s abp. Gaesweinom, osobným sekretárom pápeža Benedikta XVI., a tak sme mu položili pár otázok. Tu je hneď prvá z nich:
Vieme, že Benedikt bol veľmi smutný, keď počul o obmedzení slávení tradičnej omše. Máte vedomosť o tom, žeby vtedy aj oľutoval jeho rozhodnutie abdikovať?
Teraz musím tú otázku tak povediac uviesť na správnu mieru. Povedali ste, že Benedikt bol ubolestený a či neľutoval svoje rozhodnutie odstúpiť z úradu. Nie je to celkom presné, napísal som vo svojej knihe a na to samozrejme Vy správne nadväzujete, keď som pápežovi Benediktovi prečítaval motu proprio, teda Tradicionis Custodes vzhľadom na otázku tridentskej omše, lebo on si v posledných mesiacoch odo mňa rád veľa nechával predčítavať, lebo pre neho to už nebolo, on bol už bol slabý a bolo to pre neho takto samozrejme ľahšie, tak som vtedy do mojej knihy napísal tento môj pocit, takže to nie je citát Benedikta, ale vyjadrenie môjho dojmu – ja som mal pocit pritom čítaní, že pápež Benedikt pociťoval v srdci bolesť.
Bol to môj dojem, t.j. dojem, ktorý som mal, teraz nemôžem povedať, že to už neplatí, tak to bolo a to zostáva. On však nepovedal ani slovo ako komentár. On to vôbec nekomentoval, takže tá otázka, či neoľutoval, že odstúpil, je otázka, ktorá ustupuje do prázdna. Vždy dostával otázky od iných, či to nebola chyba a on povedal, že teda – O čom som rozhodol v mojom svedomí, nad čím som sa modlil a nosil v srdci, to rozhodnutie vzdať sa úradu, bolo správne. Z toho možno vyvodiť, že to neľutoval, bol presvedčený, že v tom okamihu to bolo jediné správne rozhodnutie.
Vaša excelencia, keď Benedikt povedal – Modlite sa za mňa, aby som neušiel pred vlkmi, – ale neskôr tak či tak, aj z dôvodu veku a zdravia odstúpil, neutiekol v konečnom dôsledku utiekol, keď rezignoval? Snáď sme sa dosť nemodlili?
To je dôležitá otázka, ktorá sa samozrejme vždy vynoruje, odvolávate sa na odpoveď z veľkej časti, ktorú dal pápež v knihe rozhovorov s Petrom Seewaldom, keď Peter Seewald vo svetle sveta, lux mundi, sa opýtal – je možnosť, že sa pápež vzdá svojho úradu, že pápež odstúpi? – odpoveď – Keď pápež dospel k presvedčeniu, že, nie, škrt, prepáčte, začnem odznova, keď je ťažká situácia, keď prídu vlci, potom pápež nesmie abdikovať, on nesmie zo strachu pred nebezpečím odstúpiť alebo vzdať sa úradu, to by bol útek. Keď nie sú vlci, žiadne nebezpečie, keď nie je dojem úniku, vzdania sa alebo keď pápež je presvedčený, že nemá ani fyzickú ani psychickú ani duševnú silu ten úrad plne, tak ako to musí byť, vykonávať, potom má právo a niekedy je možné, že aj povinnosť vzdať sa úradu. Na základe tejto špekulácie alebo tohto vyhlásenia, čo vtedy povedal, takpovediac, že sa z toho urobila skutočnosť, kvôli tomu bol často oslovený. Ale rozhodujúce je, čo bolo povedané, veľký rozdiel medzi nebezpečím, vtedy nie, ak žiadne nebezpečie, potom existuje možnosť a niekedy aj povinnosť.
Vaša excelencia, sú hlasy, ktoré hovoria, že tretie posolstvo Fatimy nebolo ešte plne zverejnené ale iba z polovice. A tiež, pápež Benedikt doslovne napísal v liste slovenskému politikovi, Vladimírovi Palkovi, že sila antikrista sa rozširuje. Čo pápež presne myslel pod tými slovami a čo je podľa vás chýbajúca časť tretieho posolstva Fatimy?
Sú to dve úplne rozdielne otázky. Najskôr odpoviem otázku na 3. fatimské tajomstvo a potom otázku na list slovenskému politika. Bol to pápež Ján Pavol II. ktorý dal vtedajšiemu prefektovi kongregácie Jozefovi Ratzingerovi zadanie tretie tajomstvo, ktoré bolo dovtedy utajené, ktoré bolo u pápeža, pápežov a na záver pri Jánovi Pavlovi II. a on ho dal Ratzingerovi, aby ho on oznámil. To aj urobil ako prefekt na tlačovej konferencii Svätej stolice. Všetko to, čo sa pod tretím tajomstvom rozumie, je všetko známe, všetko zverejnené. Viem, že existuje celá rada odporu alebo lepšie povedané názoru, že tretie tajomstvo nebolo zverejnené. Ale neexistujú žiadne dôvody, na ktoré je možné sa odvolať, prečo nie. Očividne sa pokúšajú ešte viac tajomného tam vtesnať, ale to tam nie je. Tretie tajomstvo už nie je viac tajomstvom, už je zverejnené.
Čo sa týka druhej otázky, ten list politikovi, v ktorom sa pojem antikrist objavuje, nemá nič spoločné s prvou otázkou, teda s tretím tajomstvom Fatimským. Tam išlo o tom, že pápež Benedikt, emeritný, skutočne na to upriamil pozornosť, že určitý vývin v spoločenských otázkach nie len v určitej krajine ale je to takpovediac spoločný menovateľ v mnohých krajinách, predovšetkým západu, že tu skutočne pôsobia sily antikrista, predovšetkým v otázkach etiky, to by muselo byť dlhšie rozobraté, ale tu na to nie je správne miesto, to napísal, o tom bol presvedčený a tak to naozaj aj je. Len musíte na tieto dva elementy nazerať osobitne, lebo spolu nepatria. Takpovediac ste ich dali do jednej otázky, to je trochu jednostranné, a preto som vedome povedal, že najskôr zodpoviem na prvú a potom na druhú otázku.
Vaša Excelencia, pokúšal sa niekedy pápež Benedikt XVI. tiež trošku usmerniť pápeža Františka, tak ako to napríklad urobil biskup Schneider potom, čo František chválil iné náboženstvá, teda mal na Františka Benedikt nejaký vplyv, alebo vôbec nie?
Pápež Benedikt bol predchodcom pápeža Františka. Od 13-teho, teda 19- teho marca je tu nový pápež, ktorý nesie meno František. Pápež František je úradujúcim pápežom a pápež Benedikt sľúbil, že sa nebude miešať, čo je správne, do toho, čo pápež František robí alebo povie, a to aj nerobil. A je to tak správne, že sa držal bokom, a že tomu mužovi, ktorý má zodpovednosť ako nástupca Petra viesť Cirkev, že sa za neho modlil a podporoval, kde mohol. Čo biskupi, alebo iní, kardináli, alebo iní, povedali alebo urobili, to je ich zodpovednosť a zodpovednosťou Benedikta bolo jeho nástupcu vo všetkom tak, ako to on za správne pociťoval, podporovať.
Teda ho podporoval?
Podporoval ho v modlitbe a ja som nebol nikdy pri tom, keď sa oni dvaja rozprávali medzi štyrmi očami. Ja neviem, nikdy som sa tiež nepýtal, o čom sa rozprávali a mňa do toho tiež nič nie je, preto k tomu nemôžem zaujať žiadne stanovisko.
Môžete viac priblížiť, ako Benedikt pociťoval smútok, keď bolo slúženie tradičnej omše obmedzené. U nás sú mnohí, medzi ktorých sa rátame i my, ktorí sa radi zúčastňujú tradičnej omše a teraz sme trochu smutní, že je viac ťažkostí, že sa táto omša obmedzila, že nie vždy je možné ju sláviť.
Pozrite, nie je namieste rozprávať o tom, čo sa stalo po Summorum pontificum a potom po Tradicionis Custodes. Tradičná omša je tu ako predtým, tak aj potom, vďaka Bohu. Pápež František bol toho presvedčenia, že obmedzí motom proprio jeho predchodcu, to aj urobil, s tým musíme teraz žiť, ale môžem dúfať, lebo biskupi spoločne majú viac zodpovednosti a viac kompetencií, tak môžem len dúfať, že biskupi podľa svojej vedomosti, z ich pohľadu to urobia, čo je správne pre veriacich a pre cirkev. Tam, kde sa modlí, kde sa slúži sv. omša, môže byť biskup len vďačný, a to podporovať.
Ďakujem. Prosím.
Na záver podpisovej akcie knihy „Nič než pravda“ daroval arcibiskup Gaeswein Fatime TV (www.fatimaTV.sk) v jej výtlačku i osobné venovanie pre náš kanál. ĎAKUJEME
Anna Kulanová