Je to tak, niekoľko dní pred voľbami (15. septembra) odhalia na Bratislavskom hrade súsošie vierozvestcov, svätých Cyrila, Metoda a Gorazda podobne, ako v roku 2010, tiež pred voľbami, odhalili sochu kráľa Svätopluka.
A „predvolebným“ bolo aj postavenie tridsaťmetrového stožiara pre štátnu vlajku pred budovou parlamentu vtedajším jeho šéfom Andrejom Dankom. Duše, ktoré „nevnímajú Slovensko citlivo“ a už vôbec nie ako svoju vlasť, tasili a tasia meče. Pri Svätoplukovi išlo o „kontroverznú“ sochu, ktorú chcel nastupujúci šéf parlamentu Sulík dokonca odstrániť. Napokon len prekryli slovenský dvojkríž na Svätoplukovom ramene a „vzali“ mu titul „kráľ starých Slovákov“. Dankova veža mala chybu, že bola o tri metre vyššia ako budapeštianska. Dnes dve mne neznáme dámy Mária Benedikovičová a Jana Močková v jednom slniečkom a zároveň dúhou obdarenom plátku označili súsošie vierozvestcov za „sporné“.
V čom je však sporné, nevedno. Sú sv. Cyril a Metod spolupatrónmi Európy? Sú. Je svätý Gorazd prvým po mene známy slovenským svätcom? Je. Tak o čom je „spor“?
To iba „komusi“ prekáža ďalšie zhmotňovanie slovenskej histórie a „poslovenčovanie“ Bratislavského hradu. Onú protislovenskú bandu priam dráždi všetko, čo „dýcha“ a „vonia“ po slovensky. Zase spájajú svoje rady a vpletajú do svojej nenávistnej ideológie aj „umelecký nadhľad“ podobne, ako v roku 2012 – 2013, keď sme išli v Matici slovenskej uskutočniť myšlienku Mira Holečka, gorazdovského nadšenca, pridať k súsošiu sv. Cyrila a Metoda aj sv. Gorazda.
No narazili sme – raz vtedajší primátor Ftáčnik „nemal“ pozemok, raz minister kultúry Maďarič „nemal“ peniaze, a muziku tvrdila expertka nado všetky, Zuzana Bartošová. Tá označila dielo Antona Gábrika – ktoré vyhralo verejnú súťaž, zorganizovanú Maticou – za „gýč“. Padlo aj prirovnanie k „sušeným údenáčom“ (Viliam Hornáček), iným sa nepáčilo, že svätci sú bosí a ešte iní hovorili o „zastaranom“ spracovaní.
Vďaka Tónovi Hrnkovi, že presvedčil predsedu NRSR Borisa Kollára! V časoch odnárodňovania je osadenie súsošia ako Božia mana a Hrnko ju „berie ako zavŕšenie svojho 30-ročného pohybovania sa po slovenskej politickej scéne“. A odliatie vierozvestcov z bronzu (vyjde na zhruba 190-tisíc eur) aj sám finančne podporil.
Nuž, ak vznik slovenských – teda automaticky „kontroverzných“ – symbolov sa spája s voľbami, bodaj by boli čím častejšie. Veď napríklad na Bratislavskom hrade chýba ešte súsošie Bernolákovcov, ktorí tam na sklonku 18. storočia prvý raz kodifikovali spisovnú slovenčinu. „Kontroverzne“, samozrejme.
Marián Tkáč