Známy americký spisovateľ George Weigel, ktorý sa preslávil najmä životopisom pápeža Jána Pavla II. a bol považovaný za zasväteného interpreta jeho duchovného odkazu, sa vyjadril na stránkach portálu First Things ohľadom pracovnému dokumentu k Synode o synodalite – Instrumentum laboris.
Dokument označil už na začiatku svojho príspevku ako – prázdny. Lepší opis podľa svojich slov nenašiel.
Keď sa pokúsil v nasledujúcom odseku rozšíriť tento základný opis, uviedol, že dokument je „vákuum bez Krista“:
„Odrátajte tých pár povrchných zmienok o Pánu Ježišovi a Istrumentum laboris (ďalej už len IL) znie, ako keby bol pripravený pre medzinárodnú mimovládnu organizáciu, ktorá sa snaží zvýšiť počet členov a darcov pre svoje filantropické aktivity. IL povrchne zmieňuje líniu Dogmatickej konštitúcie o Cirkvi z II. vatikánskeho koncilu, avšak jej text sa začína slovami: Ježiš Kristus je svetlom národov. Žiadne potvrdenie tohto výroku sa neobjavuje v IL, ktorý je ponorený do ekleziocentrizmu – sebareferenciality –, ktorú kedysi odmietol aj pápež František. II. vatikánsky koncil bol kristocentrický; IL je všetko, len nie zameraný na Krista.“
Podľa Weigelovho opisu je IL aj „pneumatologicky vákuový“ vzhľadom na Ducha Svätého. IL síce hovorí obšírne o „dialógu s Duchom“, v ktorom „dáva Duch Svätý zaznieť svoj hlas“, ale „nehovorí nič o tom, ako Cirkev rozlišuje medzi autentickým hlasom Ducha Svätého a duchom doby, ohľadom ktorého varoval sv. Pavol Rimanov, aby sa mu vyhýbali (Rim 12,2). IL tiež nepotvrdzuje, že hlas Ducha Svätého si nikdy nemôže protirečiť: keď učí Cirkev ohľadom rovnakej veci v jednom konkrétnom historickom momente, nemôže učiť opak v inom momente.“
Ďalšie vákuum nachádza Weigel v dokumente IL v téme ekleziológie:
„IL neustále skúma, čo robí tzv. načúvajúca Cirkev, s ktorou stotožňuje synodálnosť. Veľmi málo hovorí o učiacej Cirkvi, ktorá plní Majstrov príkaz ohľadom evanjelizácie: Choďte a získavajte učeníkov zo všetkých národov…, aby zachovávali všetko, čo som vám prikázal (Mt 28,19–20).“
Podľa Weigela dokumentu chýba aj morálna teológia: „V IL nie je žiadne vyhlásenie, že blahoslavenstvá sú Magnou chartou kresťanského morálneho života, alebo že Desať Božích prikázaní a morálne učenie Cirkvi sú návodmi, ktoré vedú k osobnému šťastiu, sociálnej solidarite a napokon k blaženosti: večnému životu, svetlu a láske trojnásobne svätého Boha. Skôr sa zdá, že „počúvanie“, ku ktorému IL zvoláva synodu na október 2023, sa zdá byť do značnej miery zamerané na spochybnenie trvalého, záväzného charakteru morálnych právd, ktoré Cirkev definitívne učila, a to na základe zjavenia aj rozumu.“
Navyše, čo je najtrápnejšie, je dokument podľa Weigela „metodologicky detinský“:
„Celkový dojem, ktorý pracovné listy IL vyvolávajú, je, že synodálne zhromaždenie bude niečo ako trieda v materskej škole…“
BM