Si dosiaľ každý deň medzi nami a budeš s nami vždy.
Žiješ medzi nami, pri nás na zemi, ktorá je Tvoja, naša. Na tejto zemi, ktorá ťa prijala ako dieťa medzi deti a ako na smrť odsúdeného medzi zločincov; žiješ so živými, na zemi živých, ktorá Ti bola milá a ktorú miluješ. Žiješ životom, ktorý nie je životom ľudí na zemi, možno si neviditeľný aj tým, ktorý ťa hľadajú, možno žiješ v podobe chudáka, ktorý si zarába na svoj chlieb a nikto si ho nevšimne.
Teraz však prišiel čas, keď sa musíš znovu zjaviť nám všetkým, aby si dal nepopierateľné znamenie tomuto pokoleniu. Ty Ježišu, vidíš našu núdzu; Ty vidíš, aká veľká je naša bieda; nie je možné, aby si nevidel, aká je neodkladná potreba, aká ťažká a opravdivá je naša núdza, naše trápenie, naše zúfalstvo.
Ty vidíš, ako veľmi potrebujeme Tvoju pomoc a aký potrebný je Tvoj návrat.
Nech je to krátky návrat, neočakávaný príchod, po ktorom bude nasledovať nečakané zmiznutie; len jediné zjavenie, príchod a odchod, len jediné slovo, keď prídeš, jediné znamenie, keď odídeš, len zablesknutie na nebi, jediné svetielko v noci, roztvorenie nebies – jediná hodina Tvojej večnosti, len jediné slovíčko v Tvojom mlčaní.
Potrebujeme len Teba, jedine Teba, a nikoho iného.
Jedine Ty, ktorý nás miluješ, môžeš cítiť voči nám všetkým, ktorí trpíme, ten súcit, ktorý každý z nás cíti voči sebe. Jedine Ty môžeš vycítiť, ako veľmi, strašne, Ťa potrebujú na tomto svete a v tejto hodine. Nik na svete, nik z tých, ktorí žijú, ani z tých, ktorí spia v blate slávy, nemôže dať nám, núdzu trpiacim a uvrhnutým do strašnej biedy, do biedy najhroznejšej zo všetkých, do biedy duševnej, tú spásu a to dobro, ktoré zachraňuje.
Všetci, Ťa potrebujú, aj tí, ktorí o tom nevedia, ba tí ešte väčšmi ako tí, ktorí o tom vedia. Lačný si myslí, že hľadá chlieb a cíti potrebu tvojho chleba; smädný si myslí, že chce vodu a žízni po Tebe; chorý sa nazdáva, že hľadá zdravie a jeho choroba spočíva v Tvojej neprítomnosti. Kto hľadá krásu sveta, hľadá, ani si to neuvedomujúc, Teba, lebo Ty si dokonalá a celá krása; kto pátra v myšlienkach po pravde, túži mať Teba, ktorý si jediná pravda hodna toho, aby sme ju poznali; kto sa usiluje o mier, hľadá Teba, ten jediný pokoj, v ktorom si môžu odpočinúť najnepokojnejšie srdcia. Tí všetci ťa volajú, ani si to neuvedomujúc a ich krik je oveľa väčší a bolestnejší ako náš.
My veru nekričíme k Tebe preto, aby sme Ťa videli, ako ťa videli galilejskí a Židia, ani pre radosť, aby sme sa Ti mohli podívať do krásnych očí, ani zo šialenej namyslenosti, že Ťa môžeme nútiť svojím prosením.
Ani nežiadame vznešené zostúpenie z nebeskej slávy, ani lesk Premenenia ani zvuk anjelských trúb, a vznešenú liturgiu posledného príchodu. Ty vieš, koľko pokory sa skrýva v našej smelosti. My chceme len Teba, Tvoju osobu, Tvoje prebodnuté a poranené telo v úbohej košeli chudobného robotníka; chceme uzrieť tie oči, ktoré prebodnú srdce a liečia, keď hnevom rania, nechajú krvácať, keď sa nežne pozerajú. Chceme počuť Tvoj hlas, ktorý straší zlých duchov svojou sladkosťou a okúzľuje deti svojou silou. Ty sám vieš, ako potrebujeme Tvoj pohľad a Tvoje slovo. Ty vieš, že Tvoj jediný pohľad môže obrátiť a zmeniť naše duše a že Tvoje svetlo nás môže vytiahnuť z hnusu našej biedy; Ty vieš lepšie, oveľa lepšie ako my, že Tvoja prítomnosť je prepotrebná v tomto veku, ktorý ťa nepoznáva.
Prišiel si prvý raz, aby si spasil; hovoril si preto, aby si spasil; dal si sa ukrižovať, aby si spasil; Tvojím umením, Tvojou prácou, Tvojím poslaním a Tvojím životom je spasiť ľudí. Práve v týchto tmavých a zlých dňoch, v týchto rokoch, ktoré sú strašným zväčšením a rozšírením hrôzy a bolesti, potrebujeme bezodkladnú záchranu.
Všetko, čo Ti len ľudia mohli zlé urobiť, Ti urobili, aj po Tvojej smrti, ba po nej ešte viac než za Tvojho života.
Keby si bol nedôverčivým a ukrutným Bohom, ktorý prechováva hnev, Bohom pomstivým, Bohom len spravodlivým nevyslyšal by si našu prosbu. Všetko, čo Ti len ľudia mohli zlé urobiť, Ti urobili, aj po Tvojej smrti, ba po nej ešte viac než za Tvojho života. My všetci, aj ten, ktorý teraz spolu s ostatnými hovorí k Tebe. Milióny Judášov Ťa najprv zradilo a potom pobozkalo a nepredali Ťa len za tridsať strieborných a ani nie raz; celé légie farizejov, sluhov Kaifášových, Ťa odsúdili ako zločinca, ktorý zasluhuje ukrižovanie, milión raz Ťa v myšlienke a vôľou ukrižovali; večný húf špinavého a poštvaného davu Ti pokryl tvár slinami, zauchami, paholci, vrátnici, vojsko nespravodlivých držiteľov moci a peňazí Ti bičovali plecia a zakrvavili čelo; tisíce Pilátov, odetých do čierneho alebo červeného odevu, ktorý len čo vyšli z kúpeľa, navoňaní, učesaní a oholení, odovzdali Ťa katom, keď predtým uznali Tvoju nevinnosť; ohromné množstvo úst, páchnucich vínom a chvastajúcich sa, žiadalo oslobodiť sa buričských lotrov, zločincov, ktorí sa priznali a známych vrahov, aby Ťa len viedli toľko ráz na Kalváriu, zavesili na drevo a pribili klincami, roztavenými strachom a ukrutnou nenávisťou.
Ale Ty si vždy všetko odpustil.
Ty, ktorý si bol medzi nami, vieš najlepšie, aký je základ našej hnusnej prirodzenosti. My nie sme nič iného, ako zlátanina a miešanina, nestále a opadávajúce lístie, vrahovia seba samých, nedonosenci, ktorí sa váľajú v zle, ako dojča zavinuté v zašpinených plienkach, ako ožran roztiahnutý vo svojej špine, ako prepichnutý bitkár, ležiaci vo svojej krvi, ako vredmi pokrytý človek, žijúci vo svojom hnise.
Všetky generácie sú podobné tej, ktorá Ťa ukrižovala a odmietnu Ťa v akejkoľvek forme prídeš.
Odmietli sme Ťa, lebo si bol príliš čistý pre nás, odsúdili sme Ťa na smrť, lebo Ty si bol odsúdením nášho života. Ty sám si povedal v tých dňoch: „Stál som uprostred sveta a v tele som sa im zjavil; našiel som ich všetkých opitých a ani jedného nie smädného; moja duša trpí pre synov človeka, lebo sú slepí vo svojom srdci.“ Všetky generácie sú podobné tej, ktorá Ťa ukrižovala a odmietnu Ťa v akejkoľvek forme prídeš. „Sú podobní,“ povedal si „chlapcom, ktorí stoja na námestiach a volajú kamarátov: Hrali sme vám na píšťale a netancovali ste, spievali sme žalmy a neplakali ste.“ Takto sme robili my skoro cez šesťdesiat pokolení.
Teraz prišla doba, keď sú ľudia opitejší ako vtedy, ale aj smädnejší.
V nijakom veku sme necítili takú strašnú túžbu po nadprirodzenom spasení ako v tomto. V nijakej dobe, koľko ich len poznáme, nebola podlosť taká hnusná a žiariaca žiadosť taká ohnivá. Zem je peklom ožiareným láskavosťou slnka. Ale ľudia sa topia vo vrelej smole výkalov, rozmočených plačom, sem – tam sa zdvihnú šialení so skrivenými tvárami, aby sa vrhli do červeného varu krvi v nádeji, že sa umyjú. Len nedávno vyšli z jedného z týchto hrozných kúpeľov a vrátili sa po hroznom zabíjaní do spoločného blata výkalov.
Choroby prišli po vojnách, zemetrasenia po chorobách, ohromné hromady hnijúcich mŕtvol, čo kedysi toľko ľudí stačilo zaľudniť ríšu, sú položené pod ľahkou vrstvou zeme, plnej červíkov, a keby tak tie mŕtvoly boli spolu, zabrali by rozlohu mnohých provincií. A predsa sa zdá, že títo mŕtvi sú len prvou splátkou všeobecnej skazy, ľudia sa zabíjali a zabíjajú ďalej. Bohaté národy odsudzujú na vyhladovanie národy chudobné. Rebelanti vraždia svojich včerajších pánov, páni dávajú biť odbojníkov svojimi žoldniermi, noví diktátori používajúc rozklad všetkých sústav a vlád, vedú národy do hladu, do krviprelievania a do skazy.
Chamtivosť tých, ktorí žiadajú príliš mnoho, spôsobila nedostatok potrebného, strašná žiadosť po rozkošiach spôsobila muky, šialená túžba po slobode – väčšie otroctvo.
Zvieracia láska každého človeka k sebe samému, každej kasty k sebe, každého národa len k sebe je ešte zaslepenejšia a väčšia, ako po rokoch, v ktorých nenávisť zakryla zem ohňom, dymom, hrobmi a kosťami. Sebaláska je po všeobecnej skaze sto ráz väčšia, ako nenávisť. Ona splodila nenávisť malých k veľkým, nespokojných k spokojným, sluhov k premoženým pánom, stavov, snažiacich sa o povznesenie, k stavom klesajúcim, vládnucich k poddaným, národov podrobených k národom podrobujúcim. Chamtivosť tých, ktorí žiadajú príliš mnoho, spôsobila nedostatok potrebného, strašná žiadosť po rozkošiach spôsobila muky, šialená túžba po slobode – väčšie otroctvo.
V posledných rokoch ľudský rod, ktorý sa už zvíjal v blúznení sto horúčok, zošalel.
Celý svet duní rachotom zrúcanín, stĺpy sú pochované v zrúcaninách, hory vrhajú z výšin celé lavíny skál, aby sa celá zem premenila na zhubnú planinu. Aj ľudia, ktorí ostali nedotknutí v pokoji nevedomosti, boli náslilím vytrhnutí zo svojich pastvín a nahromadení v divej spleti miest, aby sa poškvrnili a trpeli.
Na všetkých stranách je víriaci chaos, vrenie bez nádeje, mravenisko ktoré zápachom plní vzduch, nepokoj, ktorý spôsobuje aj vlastnú nespokojnosť, ľudia, opití všetkými jedmi, ničia sami seba z horiacej túžby, aby oslabili svojich bratov v utrpení a aby len vyšli z tých múk bez slávy, hľadajúc všetkými spôsobmi smrť. Drogy, ktoré spôsobujú extázu a zmyselnosť, rozkoše, ktoré ničia, ale neuspokoja, lieh, hry, zbrane plienia každý deň tisíce a tisíce tých, ktorý prežili obyčajnú porážku.
Štyri roky sa kropil svet krvou, aby sa rozhodlo, kto bude mať väčší kúsok zeme a plnší mešec.
Služobníci mamony vohnali Kalibana do nekonečných zákopov, aby zbohatli a aby obrali nepriateľa. Ale táto hrozná skúsenosť nikomu nepomohla. Všetci sú oveľa chudobnejší ako predtým a každý národ sa vrátil k špinavým nohám boha obchodu, aby mu obetoval vlastný pokoj a život druhých. Božský obchod a svätý peniaz čím ďalej, tým väčšmi zachvacujú ľudí posadnutých diablom. Kto má málo, chce mnoho. Kto má mnoho, chce viac. Komu sa dostalo najviac, chce všetko. Privykli na ničivé roky a tak sa stali striedmi hltavými, zmierení so svojím osudom stali sa lakomými, čestní sa odovzdali zlodejstvu a najčistejší nečestnému obchodu.
Podvodníkom a klamárom sú zverené verejné peniaze a sprenevera je čiastkou zákona všetkých oligarchií.
Pod menom obchod sa uskutočňuje úžerníctvo a krádež; pod menom veľkopriemysel sa koná lúpežníctvo, lúpež niekoľkých na škodu mnohých. Podvodníkom a klamárom sú zverené verejné peniaze a sprenevera je čiastkou zákona všetkých oligarchií. Zlodeji, ktorý ostali sami, aby zachovávali spravodlivosť, nešetria pri všeobecnom kradnutí ani zlodejov. Namyslenosť bohatých vštepila do myslí všetkých, že na zemi neplatí nič iné okrem zlata a len to, čo sa môže kúpiť a skaziť zlatom.
V tejto skazenej zberbe všetky viery blednú a hynú.
Jediné náboženstvo, ktoré uznáva svet je to, ktoré má za trojicu Votana, Mamon a Priapa. Silu, ktorá má za symbol meč a za chrám kasárne, bohatstvo, ktorého symbolom je zlato a chrámom burza, mäso, ktoré má za symbol fallus a za chrám bordel. Toto je náboženstvo, ktoré panuje na celej zemi, ktoré vyznávajú všetci živí skutkami, keď aj nie vždy slovami. Dávna rodina sa ničí: manželstvo je zničené cudzoložstvom a dvojženstvom; potomstvo sa mnohým zdá kliatbou a zbavujú sa ho všelijakými lesťami a úmyselnými potratmi; smilstvo má prednosť pred zákonnou láskou; sodomia má svojich oslavovateľov a svoje bordely, prostitútky verejné a tajné panujú nad ohromným národom slabochov a syfilitikov.
Už nieto ani monarchie, ani republiky. Každý poriadok je len ozdobou a zdaním.
Plutokracia a demagógia, sestry v duchu a úmysloch, zápasia o vládu nad odbojnými davmi, ktoré sú zle obsluhované platenou prostrednosťou. A nad oboma bojujúcimi stranami koprokracie, pravá a nepopierateľná skutočnosť podriadila vznešene nízkemu, akosť množstvu a ducha špine.
Ty poznáš tieto veci, Ježišu Kriste a vidíš, že ešte raz prišla plnosť čias a že pre tento svet, zmietaný horúčkou a zverstvom, neostáva nič iné ako trest ohňom alebo spasenie Tvojou pomocou. Len Tvoja cirkev, cirkev založená Tebou na Petrovej skale, jediná ktorá zasluhuje meno cirkev, cirkev jediná a všeobecná, ktorá hovorí z Ríma neomylnými slovami Tvojho zástupcu, dosiaľ vyčnieva, posilnená útokmi, zväčšená rozkolmi, omladená storočiami, nad búrlivým a zablateným morom sveta.
Ale Ty, ktorý ju podporuješ svojím duchom, vieš, ako mnoho ľudí aj medzi tými, ktorí sa v nej narodili, žijú mimo tvojho zákona.
Raz si povedal, že „ak je niekto sám, ja som s ním. Zdvihni kameň a nájdeš ma, rež drevo a ja som tam“. Ale aby sme Ťa odkryli v kameni alebo v dreve, musíme Ťa chcieť hľadať a chcieť Ťa vidieť.
Avšak dnes väčšina ľudí nechce a nevie Ťa nájsť.
Ak nedáš, aby pocítili na hlave Tvoju ruku, a tvoj hlas vo svojich srdciach, neprestanú hľadať len seba samých a nenájdu sa, lebo nik nemá seba, ak nemá Teba. Prosíme Ťa teda Kriste, my odpadlíci, vinníci, ktorý sme sa narodili v zlý čas, my, ktorí Ťa ešte spomíname a namáhame sa žiť s Tebou, avšak príliš vzdialení od Teba, my poslední zúfalí, ktorí sme sa vrátili z dlhej plavby a z priepastí, my Ťa prosíme, aby si sa vrátil ešte raz medzi ľudí, ktorí Ťa zabili, medzi ľudí, ktorí Ťa stále zabíjajú, aby si nám všetkým, vrahom v temnotách, dal svetlo pravého života.
Viac ako raz si sa zjavil po vzkriesení žijúcim. Ukázal si milú tvár a hovoril si svojím hlasom tým, ktorí si mysleli, že ťa nenávidia a tým, ktorí by ťa milovali i keby si nebol Božím Synom.
Keď si sa vrátil pre jedného, prečo sa nevrátiš pre všetkých?
Askéti, skrytí medzi brehmi a piesočinami, mnísi v dlhých nociach po kláštoroch, svätí na horách Ťa videli a počuli a od toho dňa si nič iného neželali, len milosť smrti, aby boli spojení s Tebou. Ty si bol svetlom a slovom Pavlovi na ceste, ohňom a krvou vo Františkovej jaskyni, zúfalá a dokonalá láska v celách Kataríny a Terezky. Keď si sa vrátil pre jedného, prečo sa nevrátiš pre všetkých? Ak sa tí zaslúžili, aby Ťa videli pre svoju vášnivú nádej, aj my sa môžeme toho dovolávať pre našu opustenú zúfalosť. Tie duše Ťa volali mocou nevinnosti, naše duše Ťa volajú z hĺbky slabosti a poníženosti.
Ak si uspokojil extázu svätcov, prečo by si neprišiel na pomoc plaču stratených. Či si nepovedal, že si prišiel pre chorých a nie pre zdravých, pre toho, kto stratil, a nie pre tých ktorí ostali? A hľa vidíš, že všetci ľudia sú chorí, v horúčke a že každý z nás, hľadajúc seba, zablúdil a stratil Ťa.
Nikdy nebolo treba Tvojho posolstva tak ako dnes a nikdy nebolo tak, ako dnes toto posolstvo zabudnuté a potupené.
Satanovo kráľovstvo dospelo k plnej zrelosti a spása, ktorú všetci poslepiačky hľadáme, nemôže byť inde, ako v Tvojom kráľovstve.
Veľká skúška sa chýli ku koncu. Ľudia sa vzdialili od evanjelia a našli zúfalstvo a smrť. Veľa sľubov a veľa hrozieb sa uskutočnilo. Teraz mi zúfalí nemáme nič iné ako nádej na Tvoj návrat. Ak neprídeš, zobudiť spiacich, skrčených v smradľavom blate nášho pekla, je to znak, že sa Ti trest zdá príliš krátky a ľahký za našu zradu a že nechceš meniť poriadok svojich zákonov. Staň sa vôľa Tvoja teraz a vždy, na nebi i na zemi.
Ale my poslední ťa očakávame. Budeme Ťa očakávať každý deň, hoci sme tak veľmi nehodní a nemohúci. Všetka láska, ktorú nám dáva ešte naše vyprahnuté srdce, ostane pre Teba, Ukrižovaný, ktorý si bol mučený pre lásku k nám a teraz nás mučíš mocou svojej neústupnej lásky.
Giovanni Papini
Pripravil A. Čulen