KDH si pripomína výročie SNP: Každý deň sa musíme usilovať o to, aby sme neprišli o demokraciu
BRATISLAVA – Každý deň sa musíme usilovať o to, aby sme neprišli o demokraciu. Pri príležitosti 79. výročia od začiatku Slovenského národného povstania (SNP) to zdôrazňuje KDH. Vyjadrenie hnutia sprostredkovala jeho hovorkyňa Lenka Halamová.
„Dnes to síce nemusíme robiť za ceny najvyšších obetí, ale každý deň sa musíme usilovať, aby sme o život v demokracii neprišli,“ zdôraznilo hnutie vo svojom vyjadrení.
Poukázalo tiež na to, že naši predkovia sa pred 79 rokmi hrdinsky postavili zlu a obetovali životy za slobodu. „Pri pohľade na ich hrdinstvo a svedectvo sa nikdy nevzdávajme zápasu o to základné: sloboda patrí tým, ktorí poznajú jej cenu a chránia ju tam, kde sú,“ podotklo KDH.
(Topky, 29.8.2023)
Našim kresťanským demokratom k osvieženiu pamäti:
Toto „slávne povstanie“ malo aj vyhrotene protikresťanský a protinárodný ráz. Politická predstaviteľka povstania, Slovenská národná rada, nemala veľa času ani možnosti venovať sa správe povstaleckého územia, ale už 6. septembra 1944 vydala nariadenie č. 5/44, ktorým boli poštátnené všetky cirkevné školy. Katolícke školy nemeckej a maďarskej menšiny boli všetky zatvorené.
Katolíci musia so žiaľom zaznamenať, že viac katolíckych kňazov bolo partizánmi zavraždených (napr. Anton Šalát v Hájnikoch, Ján Martinko a Ján Scheda v Liptove, Ján Nemec v Lieskovci, alebo J. Pöss, ktorý mal byť jednou z obetí masového hrobu v Sklennom), než sa zúčastnilo povstania (Pokiaľ je známe boli to títo traja Dezider Kiss-Kalina, Jozef Straka, alebo Ludvik Veselý a z nich – pokorne treba priznať – ani jeden nemal povesť vzorného kňaza).
Mnohí katolícki kňazi a rehoľníci boli počas povstania väznení a terorizovaní; mnohí statoční katolícki laici skončili v masových hroboch, ktoré – ako prví – priniesli na pokojné Slovensko partizáni.
Politické smery a prúdy, ktoré vládli Slovensku v rokoch 1945 – 1989, mali záujem predstavovať povstanie ako anjelsky dokonalú, hrdinskú epochu našich dejín. Strom sa však poznáva po ovocí. A ovocím povstania bolo takmer polstoročie vlády totality, ktorá bola pre Cirkev, národ i jednotlivcov neporovnateľne krutejšia, ako režim, proti ktorému „naši predkovia pred 79 rokmi sa hrdinsky postavili“.
Pred povstaním sme žili ako zvrchovaný národ vo vlastnom štáte, no povstanie nás o tieto prerogatívy dôstojného národného života obralo. Preto bolo treba po r. 1989 znovu vyhlasovať aj zvrchovanosť, aj samostatnosť. Súčasná Slovenská Republika, či sa to už niekomu ľúbi, alebo nie, je implicitným odsúdením povstania, ako tragickej epizódy našich dejín.
František Vnuk