„Tu v tomto kostole, milý jubilant, sa za Tvojho pôsobenia mohli sláviť 18. apríla sväté omše na výročný deň popravy prvého slovenského prezidenta [Jozefa Tisu]“.
Excelencia, otec biskup Jozef, otec prelát Ján, milý oslávenec, vzácni priatelia.
Milý Števko, dovoľ, aby som Ťa pozdraviť nielen v svojom mene, ale aj celej našej organizácie (Politickí väzni Zväz protikomunistického odboja), ale aj pána predsedu. Ján Litecký Šveda žiaľ dnes pochoval svoju sestru a to je dosť ďaleko odtiaľto, ale príjmy od neho osobitný pozdrav.
Milý Števko, poznáme sa aspoň tridsať rokov a ja Ti ďakujem za všetky Tvoje dobré skutky, ktoré si vykonal vo svojom kňazskom živote a tak si tým, ktorých si stretol, ohlásil živého, skutočného, reálneho Ježiša Krista.
V čísle 1 / 2022 si mal v našom časopise Svedectvo rozhovor, kde si čo-to prezradil zo svojho života. A toho roku aj vďaka Tebe vyšla kniha spomienok Tvojej tety Gertrúdy Volali nás podľa čísel. Keď som túto publikáciu prečítal, tak som si hlbšie uvedomil, že kde Tvoje kresťanské a národné postoje majú základ: v utrpení a väznení Tvojho otca Františka a tety Gertrúdy: tam je tá sila Tvojich jasných postojov.
Milý jubilant, k väzňom totalitného režimu patrili aj súrodenci František, Tvoj otec, a jeho sestra Gertrúda. Počas rokov budovania socializmu sa o tom nesmelo hovoriť a potom sa na to akosi aj zabudlo. Ale dnes sme tu preto, aby sme aj Tvojmu otcovi a tete poďakovali.
Obidvaja boli odsúdení v procese s Bielou légiou, kde bolo obžalovaných 62 ľudí a 48 bolo odsúdených. Spolu na 363 rokov. Tvoj otec dostal pätnásť rokov, z ktorých si odsedel desať, teta dostala osem a odsedela si štyri, do roku 1953.
Biela légia bola antikomunistická kresťanská organizácia pôsobiaca na území Slovenska a Rakúska v rokoch 1947–1951. Jej cieľom bolo informovať širokú verejnosť aj zahraničie o terore komunistického hnutia. Tiež sa venovala pomoci ľuďom pri úteku z komunistického Česko-Slovenska do zahraničia. A v rokoch 1950–1953 vysielala rozhlasové spravodajstvo z Rakúska. Za túto činnosť bolo komunistickými súdmi vynesených mnoho vysokých trestov. Najznámejšie sú tresty smrti pre Antona Tunegu, Alberta Púčika a Eduarda Tesára, ktorí boli popravení 20. februára 1951. A Anton Tunega bol bratranec Tvojho otca a tety.
Áno, sú to tí traja, ktorí dostali v roku 2022 vysoké štátne vyznamenanie in memoriam, čo pani prezidentka neskôr oľutovala a ešte aj dnes z úst politikov, ale nielen ich, počúvame, že vraj vyznamenala fašistov. Blud a nezmysel. Boli to mladí ľudia, ktorí sa nezmierili so stratou našej štátnosti v roku 1945. Nič viac.
Poviem vám tiež, prečo toto vyznamenanie prešlo. Veľmi jednoduché. Predkladateľom návrhu bol bývalý predseda KDH a eurokomisár Ján Figeľ, ktorý je aj predsedom Nadácie Antona Tunegu. Len mu zazlievam, že v tej diskusii, že to vyznamenanie im treba zrušiť, sa neozval. Našťastie sa to nedá. Je to ako v spovedi rozhrešenie. Nedá sa zrušiť.
Ty, milý jubilant, si požehnal aj ich nový symbolický hrob, tu v Bratislave.
Milý Števko, Ty vieš, čo znamená byť synom politického väzňa. A ako kňaz si vždy vedel a vieš, že úlohou kňaza je prinášať ľuďom nádej a zmysel života, že dobrotivý Pán aj z najväčších problémov dokáže všetko obrátiť na naše dobro a posvätenie.
A preto jasne chápem, že tu v tomto kostole, milý jubilant, sa za Tvojho pôsobenia mohli sláviť 18. apríla sväté omše na výročný deň popravy prvého slovenského prezidenta [Jozefa Tisu]. Neviem, koľko ich bolo, ale slávil ich otec emeritný arcibiskup Ján Sokol, i biskup Štefan Vrablec a kazateľom bol aj náš vzácny profesor Milan Stanislav Ďurica.
Ďalšia vec, ktorú treba spomenúť, bolo otvorenie hrobu pána prezidenta v roku 2007. Tu na fare boli bezpečne a úctivo uložené telesné pozostatky pána prezidenta, kým neboli opäť uložené do obnoveného hrobu na Martinskom cintoríne a neskôr aj v hrobke nitrianskej katedrály. To bola odvaha aj vtedy; dnes myslím si, že doba je ťažšia, a že dnes by to úrady nedovolili.
A tretia vec, tu na blumentálskej fare sa schádzal klub Spoločenstva kresťanské Slovensko, ktorému predsedal profesor Ábel Kráľ, bývalý poslanec a veľvyslanec SR vo Švajčiarsku, Zomrel len teraz nedávno, 12. mája 2023. Z týchto stretnutí ostali nám síce len spomienky, ale niečo aj na papieri, napr. kniha Zápas o Slovensko z roku 2010.
Schádzala sa tu aj skupina Iniciatíva 2016, ktorá úspešne podporila vlastenecké sily pred voľbami v roku 2016.
Tak za toto všetko Ti milý jubilant, dnes ďakujem, že aj takto sme mohli kráčať spolu a byť Kristovým svetlom v dňoch a rokoch, ktoré nám dobrotivý Pán dal k dispozícii.
Skončím krátko, po latinsky, milý Števko, ad multos annos!
Ján Košiar
Bratislava, Blumentál, 6. septembra 2023