Svoju dnešnú úvahu musím začať citovaním tvrdení v nadpise uvedených zdrojov: „včera sa potvrdilo, že investori považujú Slovensko za najmenej spoľahlivého dlžníka eurozóny.
Štát si v emisii dlhopisov požičal drahšie ako pred mesiacom a menej výhodne ako pred pár dňami vysoko zadlžení Taliani, upozornil analytik ČSOB banky Marek Gábriš. Taliani platili donedávna najvyššie rizikové prirážky, po včerajšku sme už jednoznačne najhorší my. K medzinárodným organizáciám, ktoré vládu vyzývajú na šetrenie, sa včera pridala vo svojom hodnotení OECD.
Nejaké šetrenie určite príde po prezidentských voľbách, ale vzhľadom na doterajšie nezodpovedné správanie vlády to pravdepodobne nebude nič zásadné. Radšej bude pokračovať v plytvaní aj za cenu vysokých úrokových nákladov“.
Denník E komentuje situáciu na Slovensku takto:
-Ak Slovensko za päť rokov ušetrí ekvivalent 5,5 percenta HDP, môže podľa OECD jeho dlh výrazne klesnúť.
-OECD predpovedá zrýchlenie ekonomického rastu na 2,1 percenta v tomto roku a 2,6 percenta v roku 2025.
Ozdravenie verejných financií je „kľúčovou“ výzvou pre Slovensko, no aktuálny plán vlády na zníženie rozpočtového deficitu nebude na stabilizáciu verejného dlhu stačiť, hovorí OECD. Štvrtá vláda Róberta Fica cieli tohtoročný deficit na Grover 6 percent hrubého domáceho produktu a predpokladá, že neskôr ho bude musieť po tlaku Európskej komisie znižovať ročne o 1 percentný bod.
Organizácia so sídlom v Paríži, ktorá združuje 38 najvyspelejších krajín sveta, Slovensku odporúča „ambicióznu“ konsolidáciu verejných financií – v priebehu piatich rokov znížiť deficit o 5,5 percenta HDP. To by spolu s reformami vo viacerých oblastiach malo zabezpečiť, že verejný dlh klesne pod hranicu 40 percent HDP pred rokom 2050, ukazuje graf z pravidelnej správy OECD o Slovensku, ktorá bola vydaná v pondelok.
Vážne konštatovania. Zdôvodnené? Čitateľovi musím pripomenúť, že kým pred necelými dvoma dekádami bolo Slovensko označované zahraničnými ekonomickými médiami za stredoeurópskeho tigra, dnes sa v správach buď nezjavuje vôbec, alebo už nie medzi premiantmi, ale na konci, ľudovo, pelotónu. Keďže ekonomické reformy sú behom na dlhé trate, ako píše týždenník The Economist, ktorý vytvoril rebríček krajín EÚ podľa ich pripravenosti na blížiace sa problémy v európskej ekonomike, proces je pomalý.
Slovensko, žiaľ, zaostáva takmer vo všetkých piatich indikátoroch. Novinári sledovali infláciu, zadlženie, demografiu, dekarbonizáciu a pripravenosť na odstrihnutie sa od závislosti od obchodu s totalitnými krajinami. To, že Slovensko, ale aj Európu čakajú ťažké časy, naznačujú aj dáta Európskej komisie, ktorá predpovedá rast ekonomiky EÚ v tomto roku len o 0,8 percenta a v budúcom roku len o 1,4 percenta. Nie je to síce ešte recesia, ale skôr stagnácia. Inflácia síce má klesať, ale ani v budúcom roku nedosiahne dvojpercentný cieľ Európskej centrálnej banky.
Ako ekonóm sa musím spýtať otázku, kto to všetko spôsobil, kto nevedel riadiť ekonomiku? Nemal by niesť zodpovednosť? Ale hlavne ako to riešiť. Nestačí nevedecky konštatovať. Pre porovnanie tvrdení nemôžem neuviesť tabuľku EuroMemo Group, ktorá je v ich 55 stranovom memorande, ktorého názov je: How should the EU cope with the polycrisis?
Tabuľka: Bázické ekonomické a sociálne indikátory 2023
Už iba táto tabuľka s uvedením ukazovateľov a roztriedením krajín do skupín umožňuje urobiť závery. Na báze tejto tabuľky môžeme komparovať ekonomické pozície jednotlivých krajín. Pokiaľ ide o dlh (posledný stĺpec) vidíme, že v zlej pozícii je Grécko, Taliansko, Portugalsko a Španielsko. Zo severských krajín je to Fínsko. Ba aj celá eurozóna. Dôkladnú komparáciu všetkých krajín a všetkých uvedených ukazovateľov môžeme urobiť iba vedeckou metódou, napr. diskriminačnou analýzou, nie skresleným pohľadom novinára, či aj tvorcu hospodárskej politiky. Veľký český ekonóm prof. K. Engliš napísal dielo Soustava národního hospodářství s podtitulom Věda o pořádku, v kterém jednotlivci a národové pečují o udržení a zlepšení života. Za hospodársky ideál pokladal uspokojenie ľudských potrieb.
Autori v Ekonomickom newsfilteri a v Denníku E by si to dielo mali prečítať, ba dôkladne preštudovať, aby vedeli dať riešenie. Kváziekonómov máme veľa.
Záver
Riadenie zložitých ekonomických systémov, čo si predovšetkým musí uvedomiť EK, má vždy smerovať k optimalizácii týchto systémov, či subsystémov, zabezpečovať aj ich prechod na zmenené podmienky ekonomického prostredia. Totiž k základným metodickým princípom ekonomickej vedy patrí: princíp historický, princíp komplexnosti a princíp systémového prístupu. V dnešných rôznych „ekonomických“ mi to chýba. Ospravedlňujem sa, tárať je ľahké.
Autorom z vyššie citovaných médií odporúčam vedecký článok: We should Control the Economy and Not Let the Economy Control Us: How this May Be Achieved through a Macro-Economical Way od Bertranda Wonga.
Takú veľkú množinu číselných údajov ako uvádza uvedená tabuľka, môže ľudský mozog vyhodnotiť iba ak má príslušnú metodológiu a vhodný nástroj. Mimoriadne je dôležité, aby sme mali systém ukazovateľov, teda usporiadaný súbor ukazovateľov, umožňujúci podať celostnú celoštátnu či aj celoeurópsku kvantitatívnu charakteristiku vlastností objektu riadenia, teda ekonomík, a to takú, ktorá je nevyhnutná k riešeniu určitej úlohy, či komplexu vzájomne zladených úloh. Na základe uvedených fakov môžem tvrdiť, že tvrdenia v uvedených médiách ba aj v SME sú z kategórie, žiaľ, ohovárok.
Hlavnou otázkou je, ako sa EÚ vysporiada s polykrízou?
Prof. J. Husár
Foto Dlh Slovenska zdroj: you tube
https://www.reminiscencie-sucasnost.sk/ekonomicky-newsfilter-a-dennik-e-o-dlhoch-sr/
