Niet pochybností o tom, že progresivistické neomarxistické teórie presadzujúce gender ideológiu a globálnu likvidáciu suverenity národov utrpeli v prezidentských voľbách na Slovensku zdrvujúcu porážku.
Na zradnú a dvojtvárnu politiku hnutia, ktoré nie je ani kresťanské, ani sociálne, ani národné, sa už nemohli pozerať ani jej zakladajúci členovia. Ohlušujúce mlčanie KBS preťal svojim vyhlásením emeritný biskup M. Chautur. Odvážne zazneli aj prorocké usmernenia nášho druhého Otca národa vdp. M. Kuffu a vdp. Štefana Mordela.
Analýz, ktoré viedli k porážke neomarxistických extrémistických zástancov bojového ateizmu (EZBA) a vzbúrencov proti Bohu (VZPB) presadzujúcich genderideológiu, bude zrejme veľa. No určite by bolo naivné si myslieť, že za týmto víťazstvom nie je predovšetkým veľký Boží zásah aj na orodovanie Sedembolestnej Panny Márie a sv. Cyrila a Metoda do dejín slovenského národa, ktorý, ako sa aj na Slovensku hovorí: (Pán Boh) dopustí, ale neopustí!
Už v časoch pandémie, keď KBS ako celok (česť biskupov chránil predovšetkým trnavský arcibiskup, rožňavský biskup a viacero statočných kňazov na celom Slovensku) zradila Cirkev, ktorú založil Pán Ježiš Kristus a svojich vlastných veriacich, nechala pred nimi chladnokrvne a bezcitne pozatvárať kostoly a bránila im pristupovať ku sviatostiam, sa začali na Slovensku formovať rôzne katolícke združenia laikov.
Tieto sa začali už počas pandémie tajne schádzať okolo hŕstky statočných kňazov, ktorí im napriek zákazom zo strany štátnej moci a kolaborantov z radov Cirkvi, odvážne v tajnosti a po rôznych pivniciach a domoch slúžili sväté omše a vysluhovali toľko potrebné sviatosti. Cirkev sa tak po 2000 rokov znovu musela vrátiť ku “katakombovému” spôsobu náboženského života občanov druhej kategórie.
Bola to trpká skúška pre zdravé jadro veriacich katolíkov Slovenska, ktorí si uvedomeli, že ich vlastná Cirkev zradila, opustila a bránila vstúpiť bez potvrdenia o teste či očkovaní, aj do Božieho chrámu. Koľko veriacich muselo zomrieť bez možnosti prijatia sviatosti zmierenia a Eucharistie, sa zrejme už nikdy nedozvieme.
Ale táto zrada, za ktorú sa KBS na Slovensku dodnes veriacim neospravedlnila a ani nenašla sebareflexiu aby vykonala v Šaštíne, či v Levoči odprosujúcu pobožnosť za urážky Božieho majestátu počas korona šialenstva, zomkla veriacich laikov okolo aktívnych kňazov. Začali zakladať rôzne modlitbové skupiny, a organizovať po celom Slovensku modlitbové stretnutia za slovenský národ, aby Slovensko zostalo verné Kristovi a Cirkvi. Na tento úmysel bolo odslúžených stovky sv. omší, na ktoré svojimi milodarmi prispievajú predovšetkým veriace katolícke ženy zo svojich biednych existenčných platov, či hanebne nízkych dôchodkov. A Pán Boh to všetko vidí a nenecháva bez odozvy.
Takéto modlitbové stretnutia sa konali o. i. aj v Šaštíne, Marianke a na Devíne, ale aj na mnohých iných miestach na Slovensku. Preto bolo len otázkou času, kedy sa Pán Boh nad slovenským národom zmiluje a vypočuje bolestné volanie slovenských katolíkov.
A takéto víťazstvo prišlo na fatimskú sobotu, v deň výročia smrti sv. Metoda, a v predvečer sviatku Božieho Milosrdenstva. Určite nie je náhoda ani to, že sa tak stalo práve v týchto dňoch. V prezidentských voľbách kandidát progresivisticko neomarxistickej ideológie neuspel ale vyhral kandidát, ktorý, hoci pre kresťanov katolíkov nie je žiadnym ideálnym kandidátom, ale predsa len zvoláva pre Slovensko Božiu pomoc a ochranu, hlási sa k cyrilo-metodskému duchovnému dedičstvu slovenského národa a hovorí o presadzovaní národno-štátnych záujmov. Ak sa katolíci na Slovensku neprestanú modliť za svojich štátnych predstaviteľov, a kňazi na tento úmysel budú nadalej slúžiť sväté omše, a budú pokračovať v tejto Bohu milej činnosti, Boh nám, Slovákom aj na orodovanie Sedembolestnej Panny Márie a sv. Cyrila a Metoda určite dožičí ešte väčšie víťazstvá, ako je toto.
Tieto voľby boli o budúcnosti národa a nie o náklonnosti k jednému alebo druhému kandidátovi. Občania volili program a nie kandidáta, voči ktorému môžem mať aj oprávnené výhrady.
Máme nádej, že novozvolený prezident SR môže veľkou mierou prispieť k tomu, aby sa začalo napĺňať proroctvo sv. Jána Pavla II.: „Slovensko má osobitnú úlohu pri budovaní Európy tretieho tisícročia. Dobre si to uvedomte! Je povolané ponúknuť svoj veľmi významný príspevok k pravému pokroku európskeho kontinentu svojimi tradíciami, kultúrou, svojimi mučeníkmi a vyznávačmi, ako aj živými silami svojich nových generácií. Slovensko je povolané ponúknuť Európe predovšetkým dar svojej viery v Krista a svojej oddanosti Panne Márii.“
Boh žehnaj Slovensko, aby zostalo verné Kristovi a Cirkvi.
Anton Čulen
