Prečítal som si zverejnený komentár Deficit štátneho rozpočtu sa ku koncu augusta prehĺbil, príjmy klesli o 3,6 percenta. Dlhšie som zvažoval odpoveď. Komentár nebol analytický, skôr povrchný.
Rozhodol som sa, že moju odpoveď uverejním v Reminiscenciách. Rád by som čitateľovi ukázal podstatu vedeckého riešenia. Nestačí konštatovať: „najväčším zdrojom príjmov štátu sú daňové príjmy. Tie medziročne stúpli o 6,6 % a dosiahli 11,71 mld. eur“.
Nositeľ Nobelovej ceny prof. J. Tinbergen vo svojom zásadnom diele odvodil ekonometrický tvar vzťahu výdavkov vlády (G), množstva peňazí (M) a príjmov z daní (T), ktorý vo východiskovej podobe má tvar:
Sú tam 4 premenné a 4 konštanty. Zo vzťahov vyššie jasne vyplýva aké budú zmeny, ako sa budú správať G a M pri rôznych hodnotách koeficientov ai, bi teda nie ľubovoľne. Tieto vzťahy medzi G a M sú zložitejšie, ak model obohatíme o spomenutú premennú príjem z daní (T). Tinbergen vypočítal G, M a T.
Pozrime si problém hlbšie. Každá vláda má súhrn nástrojov a má mať aj ciele v jednotlivých oblastiach ekonomickej skutočnosti, napr. v oblasti výdavkov obyvateľstva (C ), v oblasti investícií (I), exportu (X), či importu (M). Ekonometricky to veda vyjadruje rovnicou
Y = C + I + G + (X – M) (1.8)
Čo je definícia HDP. Ak ho reálne vypočítame, dostaneme číslo, vyjadríme stav ekonomiky ex post. Vzťah (1.8) v makroekonomickej analýze slúži hlavne na to, aby sme spoznali vzťahy medzi jeho komponentami a samotným HDP. Čitateľovi teraz jasnejšie ozrejmím podobu vzťahu (1.8) aj tak, aby som mu ukázal, čo determinuje jednotlivé zložky na pravej strane. Tým chcem čitateľovi vysvetliť problém daní hlbšie, odbornejšie. Dôležité je, aby sme výraz (1.8) nechápali ako súčet 5 čísiel. Veď výdavky obyvateľstva nezávisia iba od príjmu, ale hlavne cien tovarov. Každú zložku (1.8) treba chápať ako funkciu, teda všeobecne
Y = f1() + f2() + f3() + f4() (1.8a)
V (1.8a) nemáme špecifikované behaviorálne hypotézy. Vyjadrené je iba to, že každá zo zložiek HDP od niečoho závisí (fi). Ak odhalíme tú závislosť, zistíme aj možný spôsob vplyvu na ukazovateľ HDP, čo je principiálne dôležité pre tvorbu hospodárskej politiky. Tvorca hospodárskej politiky predovšetkým chce ovplyvňovať správanie veličiny Y a to pomocou konkrétnych nástrojov, napríklad výdavkov vlády, ktoré v (1.8a) ešte nevidíme.
Pre čitateľa teraz odvodím konkrétnu podobu vzťahu (1.8a), čiže fi a urobím makroekonomickú analýzu. Začnem tak, že ukážem priamo konštrukciou niekoľkých vzťahov, teda, že skonkretizujem fi pre prvky (1.8). Povedzme, že vláda v ŠR uvažuje, že G, výdavky budú je 1300 jednotiek a príjmy z daní nech činia 20 percent HDP. Teda ak si označíme príjmy z daní ako T, potom
T = 0,20Y
Druhou reláciou, teda f2 , bude funkcia spotreby obyvateľstva, hypotéza o správaní sa sektora domácností:
C = 300 + 0,75Yd
kde Yd je disponibilný príjem a získame ho takto (tretia relácia):
Yd = Y – T
Čiže z HDP sme odpočítali dane, T. Po dosadení do rovnice C dostaneme:
C = 300 + 0,75(Y – T) = 300 + 0,75(Y – 0,2Y), resp. C = 300 + 0,6Y.
Nech ďalšie zložky, teda I = 900 a (X – M) = -100. Teraz už môžeme vypočítať neznámu hodnotu outputu, čiže HDP, Y.
Dosaďme do Y = C + I + G + (X – M) uvedené všetky hodnoty:
Y = 300 + 0,6Y + 900 + 1300 – 100
0,4Y = 2400
Y = 6000 jednotiek
Vidíme, čo determinuje HDP (veličiny a parametre). Teraz vypočítajme vplyv zvýšenia výdavkov vlády o 1 mld. na HDP. Môžeme vypočítať multiplikátor vládnych výdavkov a to tak, že ak by sme ich zvýšili o +1 , (o čom som u našich analytikov nečítal), dozvieme sa čo sa stane. Zvýšme G z 1 300 na 1 301:
Y = 300 + 0,6Y + 900 + 1301 – 100
Y = 6002,5
HDP vzrástol o 2,5 mld. Sk, čiže multiplikátor je: 6002,5 – 6000 = 2,5. Tento dôsledok musí vláda vedieť vopred!
Teraz si hlbšie pozrime problém funkcie príjmov z daní, T. Príjmy z daní budú obsahovať paušálnu daň. Aký bude multiplikátor, ak paušálna daň bude 1 jednotka? Funkcia bude
T = 0,2Y +1
Zmení sa rovnica disponibilného príjmu. Po dosadení zistíme, že disponibilný príjem bude:
Yd = Y – T = Y – (0,2Y + 1) = 0,8Y – 1
a teda funkcia spotreby bude:
C = 300 + 0,75(0,8Y –1) = 299,25 + 0,6Y
a nakoniec rovnovážne Y:
Y = 299,25 + 0,6Y + 900+1300-100
Y = 5998,125
Zistili sme, že zavedenie paušálnej dane znížilo hodnotu HDP o vyššiu hodnotu ako bola výška paušálnej dane.
Spoznanie funkčnej podoby zložiek HDP ukázalo, že HDP je podmienené zmenami jeho zložiek. Číselné riešenie môžeme vyjadriť všeobecne (odvodenie je v mojich prácach):
Tajomstvo (1.8a) je odhalené. Alebo, čitateľ vidí novú podobu vzťahu 1.8. V tomto vzťahu vystupujú všetky makroekonomické veličiny z (1.8) a to v konkrétnej relácii.
Od tvorcov politiky aj ekonomických analytikov sa žiada, aby hlboko prenikli do problémov hospodárskej politiky, zvlášť vzťahov G a T, teda zložiek štátneho rozpočtu. Musia mať hlboké vedomosti, ktoré ekonómia má. Z (1.14) vidíme, že b (čo je túžba kúpiť si, ale túžba kúpiť si chlieb je iná ako túžba kúpiť si čokoládu, či kúpiť si lístok do kina) má veľký význam lebo je aj v čitateli aj v menovateli (1.14), kde násobí inú veličinu ako v čitateli. A z toho vzniknú celkom iné vplyvy na rast, či pokles HDP. Čitateľ to jasnejšie pochopí, ak poviem, že b môže mať hodnotu 0,5 alebo 0,75, ktoré som použil vyššie.
Záver
Aj hospodárska politika je veda. V tom istom maily som sa dočítal:
„Príjmy z rozpočtu Európskej únie Negatívny vývoj bol v rámci príjmov z rozpočtu EÚ, kde bol medziročný pokles o 1,05 mld. eur. Odlišný vývoj skutočnosti za oblasť príjmov za prostriedky EÚ v roku 2024 oproti minulému roku 2023 je spôsobený predovšetkým pre ukončovanie programového obdobia 2014 – 2020, kedy sa naplnia príjmy až počas mesiacov september až október 2024 po odoslaní záverečných žiadostí o platbu na EK“.
Nič o tom, čo to bude znamenať pre ekonomiku SR! Neviem ako pomôže také tvrdenie hospodárskej politike SR, predsedovi vlády, či ministrovi financií. Nik nezodpovedá za tak biedne zhodnotenie? To nie je ekonomická analýza. Výpočet percent je analýza? Ako sú príjmy z EÚ a výdavky do EÚ vedené v systéme národného účtovníctva ESA? Veď sú to významné faktory hospodárskej politiky.
Ekonomická analýza odpovedá na otázky aké sú efekty rôznych fiskálnych opatrení na hodnoty tých makroekonomických veličín ktoré hovoria o výkone ekonomiky. To musia vedieť ekonomickí analytici nie predseda vlády, či predseda EK.
Veda indikuje ako ekonomiku zveľaďovať.
Prof. J. Husár
Foto zdroj: Internet
https://www.reminiscencie-sucasnost.sk/aj-hospodarska-politika-je-veda/