Ako mládenec som býval veselý, ale o vážnych veciach som sa bavil so staršími. Rovesníci totiž viac chceli byť exkluzívni ako rozumní. Preto v poslednom čase stále častejšie chodím na pohreby.
Ako píše Kazateľ, lepšie je chodiť do domu smútku, ako do domu zábavy, lebo v smútku sa srdce stáva lepším.
Z túžby po exkluzivite vzniká fanatizmus a trochu pomeditujem o jeho hlbokých koreňoch. Často totiž považujeme za fanatika niekoho, kto ním vôbec nie je, prípadne nebol. Už dávnejšie mi jeden starý človek svedčil, že bol pri tom, ako sa prezident Tiso pýtal jedného žida, čo má robiť, aby ekonomika fungovala. Ten mu poradil, aby sa postaral o roľníkov. Ak tí budú prosperovať, bude prosperovať celý štát. „Chlieb náš každodenný daj nám dnes…“
Vyzývam teda našich historikov, ktorí chcú zanechať trvalú stopu v často úbohom slovenskom dejepisectve, aby prestali ľudí apriori deliť na dobrých a zlých. To je prvý a nevyhnutný krok k akejkoľvek objektivite.
Samozrejme, nepopieram, že dobro a zlo treba rozlišovať. Ale nemôžeme tvrdiť, že niekto je nenapraviteľne zlý a iný nenapraviteľne dobrý. Takisto sa fatálne mýlime, ak sa považujeme za vyvolených a všetkých ostatných za nevyvolených. Aby sme sa teda rozumeli, zlo a dobro sú zložité fenomény a ťažko ich slovne definovať, ľahšie to ide cez príbehy, teda podobenstvá. Toto učenie o dobre a zle je podstatou Ježišovho posolstva a je tiež základom celej biblickej histórie.
V rámci relaxu lúštim Napínavé krížovky, ktorých tajničky pochádzajú z policajných archívov. Sú niekedy dramatické, ale pri nich ma často napadne, že tie najväčšie svinstvá aj tak nebývajú potrestané. Par exemple kauza Gorila.
Preto ma veľmi bolí tá naša vzájomná a až fanatická ignorancia a hranie sa na nenahraditeľných a exkluzívnych. Ak sa to nezlepší, smerujeme k zániku. Tak Cirkev, ako aj národ slovenský. / táto krajina /
MENE TEKEL FARES.
Vlado Gregor
Foto zdroj: Internet