Bežný občan vníma infláciu cez svoj nákupný košík. Včera za kôš tovarov (mlieko, maslo, chlieb) zaplatil 6,20 eura a dnes 6,50. Prečo? Lebo inflácia.
Ekonomická veda ju vníma ako fenomén, ktorý ovplyvňuje fungovanie ekonomiky a ako problém, s ktorým si mnoho analytikov, žiaľ, nevie poradiť. Reminiscencie chápem aj ako spôsob prezentácie poznatkov náročných ekonomických vied k čomu využívam aj podnety nachádzajúce sa v komentároch rôznych analytikov. Inflácia je mimoriadne náročný ekonomický problém.
Rýchly komentár NBS uverejnil komentár „Potraviny potiahli infláciu v auguste vyššie“. Expert analytik makroekonómie píše:
„Inflácia CPI v auguste mierne zrýchlila na 2,8 %. Prispelo najmä zrýchlenie rastu cien potravín. Pri medzimesačnom porovnaní ceny narástli o 0,2 %.“
Opäť iba percentá. Potrebujeme dáta, údaje, ktoré zabezpečia adekvátne zobrazenie tých reálnych ekonomických procesov, s ktorými je spojené riešenie úloh riadenia ekonomiky (podniku), teda aj inflácie; potrebujeme sústavu údajov o inflácii.
Čitateľovi by som rád predostrel, načrtol hlbšie problém inflácie, jej chápanie a jej skúmanie. Východiskom mi budú poznatky, a to teória agregovanej ponuky a agregovaného dopytu, ktorá nám umožňuje hlboko pochopiť inflačný proces.
Každá inflácia je skôr jedinečná, má svoje charakteristiky a nie je generovaná a udržovaná rovnakými faktormi. Po kríze s ropou v roku 1976 prišiel s vysvetlením jej príčin a dôsledkov N. Kaldor, pôsobil ako riaditeľ výskumu a plánovania v Hospodárskej komisii OSN pre Európu, ktorý už dávno predtým skúmal hospodárske cykly. Jeho model sa stal bázou významných jeho modifikácií, zvlášť v oblasti skúmania stability inflačného procesu, ktorý sa trvalo skúma aj dnes.
Kvantitatívna teória peňazí predikuje, že rast množstva peňazí je primárnym determinantom miery inflácie. Čitateľovi nemôžem nepripomenúť, že najstaršou a najodôvodnejšou príčinou inflácie je expanzia ponuky peňazí. Pramení z idei kvantitatívnej teórie peňazí. Hlboko ju rozobral M. Friedman, nositeľ Nobelovej ceny, po roku 1960. Teória tvrdí, že nominálna hodnota HDP je súčinom objemu reálneho outputu Y a priemernej ceny P, ktorý sa musí rovnať veličine ponuke peňazí Ms, prenásobenej rýchlosťou obehu. Táto verbálna definícia sa vyjadruje týmto vzťahom:
MsV = PY
Z uvedeného vzťahu kvantitatívnej teórie peňazí jasne vyplýva, že aby vznikla inflácia ponuka peňazí musí rásť rýchlejšie ako úroveň reálneho outputu, rozdiel musí byť pozitívny. Ak ponuka peňazí rastie pomalšie ako reálny HDP, v hospodárstve bude negatívna miera inflácie, teda všeobecný pokles úrovne cien.
Pozrime si problém konkrétne v podobe rovníc, ktoré sú modelom. Teória makroekonómie vychádza z krivky agregovaného dopytu, ktorá spája trh tovarov a služieb s trhom peňazí:
Trh tovarov
c = a + b(1 – t)y
i = i0 – h(r – πe) (8.7)
y = c + i + g
Trh peňazí
md = ky – ur
ms = m – p (8.8)
md = ms
kde
c sú výdavky obyvateľstva na spotrebu v reálnom vyjadrení
y je reálny HDP
i sú výdavky na investície v reálnom vyjadrení
r je nominálna úroková miera
πe je očakávaná inflácia
g sú výdavky vlády v reálnom vyjadrení
md je dopyt po peniazoch v reálnom vyjadrení
ms je ponuka peňazí v reálnom vyjadrení
m je nominálna zásoba peňazí (M2)
p je cenová úroveň
Vzťahy (8.7) a (8.8) vieme riešiť. Rovnovážne hodnoty y* a r* budú:
(8.9)
Jadrom nášho záujmu je rovnovážny príjem, teda y*. Rozborom výrazu jeho rovnovážneho stavu zistíme, čo som odvodil v mojich prácach, že je lineárnou funkciou dvoch premenných (m – p) a πe, Po konečných úpravách som získal tento významný záver, tri významné rovnice:
Ony sú jadrom skúmania inflačného procesu v ekonomike. Informovaný čitateľ to iste potvrdí. Rozoberajú ju diela z ekonomickej dynamiky (R. Shone, G. Gandolfo). Ekonomický analytik môže z týchto rovníc skonštruovať tabuľku v ktorej záhlaví budú: rok (t), HDP, očakávaná inflácia a úroveň cien. Ak za t dosadíme hodnoty 0, 1, 2, 3,…, n dostaneme štyri stĺpce číselných hodnôt rok, y, p a π . Ako piaty stĺpec môže analytik uviesť skutočnú pozorovanú infláciu v ekonomike a potom urobiť analýzu. Zistiť príčiny rozdielov.
Veľmi povrchné analýzy uverejňuje aj Denník E. Ekonomickí analytici opozičných strán by mali, podobne ako N. Kaldor, preskúmať hospodárske cykly dneška (je globalizácia či Bitcoin) a ukázať schopnosť riešiť závažný problém. Nečítal som vedecký článok expertov strán, ktorý by obohatil teóriu inflácie či hospodárskej politiky, ktorú chcú realizovať. Vzhľadom na dnešné problémy s rozpočtom, očakával by som predovšetkým dielo, článok z teórie fiskálnej politiky. Občan musí vedieť, že vedia ako riešiť problémy ekonomiky SR. Platí to aj pre EÚ. Potešilo by ma, keby sa dva, traja eurokomisári stali novodobými Kaldormi.
Záver
V úvahe som analyzovali dôležitý ekonomický problém – infláciu, resp. stabilitu inflačného procesu. Východiskom prístupu bola makroekonomická rovnica kvantitatívnej teórie peňazí.
V úvahe som načrtol konštrukciu modelu, ktorý umožňuje preskúmať inflačný proces aj z hľadiska anticipácie inflácie.
Načrtol som odvodenie troch bázických rovníc, ktoré opisujú správanie troch makroekonomických veličín HDP, úrovne cien a očakávanej inflácie. Ak do rovníc zavedieme hodnoty premennej čas, riešením získame konkrétne číselné údaje o spomenutých premenných ekonomiky. Teda preskúmanie priebehu inflačného procesu som oprel o kvantitatívny aparát, ktorý nám umožnil získať veľmi konkrétne vedecké poznatky o faktoroch, ktoré spôsobujú infláciu, či nestabilitu.
Čitateľ zistil, že ide o systematické zvažovanie správania sa inflácie a to vzhľadom na premennú ponuka peňazí a premennú čas.
V závere uvádzam podnet pre ekonomických expertov, zvlášť strán opozície, na rozvoj teórie agregovanej ponuky, či na riešenie parciálneho problému súčasného stavu procesu inflácie, širšie hospodárskej politiky a naliehavo fiskálnej politiky.
Prof. J. Husár
https://www.reminiscencie-sucasnost.sk/inflacia-je-vazny-makroekonomicky-problem/
