Trochu alegoricky. Čitateľ denne číta v novinách negatívne vyjadrenia o konsolidačnom balíčku vlády, hoc autori neviem či sú doma v ekonomických vedách, ba či konajú s plným vedomím.
Pojmy dlh, deficit a HDP som spočítal v internetových novinách a zanedlho som ich mal 20. Nech sa ich pokúsi sčítať aj čitateľ, či komentátori a novinári. Alebo kto z autorov tvrdení má vedecký článok o dlhu vlády a ekonomickej teórii?
Ale úvah, ako Kamenický ukázal rozpočet, čaká nás ďalšia veľká konsolidácia, alebo koľkokrát sa zdaní chlieb, či k stabilizácii dlhu prispeje aj inflácia, ba aj titul najhoršie projekty dostanú najviac peňazí, čitateľ nájde ozaj veľa. Už 30 rokov zbožňujeme HDP ako zásadný ukazovateľ ekonomiky, a sa ním riadime. Ako indikátor smerovania nemá zmysel. Poblúdili sme. Ešte v rokoch 1964/70 slovenskí ekonómovia navrhli merať výkonnosť ekonomiky stupňom ekonomického rozvoja.
Ekonomika je zložitý komplex s množstvom prvkov. Preto je ekonomický mechanizmus ekonomiky také spojenie prvkov ekonomiky – domácností, vlády, podnikov a zahraničia -, ktoré vzniklo účelným spojením finančnými tokmi tak, aby mohol výkonný orgán vykonávať požadovanú funkciu ekonomiky, uspokojiť potreby ľudí a ovplyvňovať správanie podnikov. Bolo vyvinutých mnoho rôznych ekonomických typov mechanizmov na dosiahnutie rôznych účelov a cieľov, napríklad dôchodkový systém.
Aj EÚ zaviedla mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, ktorý mal byť ústredným pilierom plánu obnovy pre Európu Next Generation EU. Poskytuje finančnú podporu krajinám EÚ s cieľom zmierniť sociálny a hospodársky vplyv krízy COVID-19.
Musíme poznať mechanizmus ekonomického systému, inak urobíme falošné úvahy, nie vedecké. Vzťahy medzi dlhom, deficitom a HDP sú zložitým, komplikovaným fenoménom fungovania ekonomiky, jej rozvoja. Kto z autorov spomenutých komentárov prenikol do jadra týchto vzťahov a vyjadril ich, teda skonštruoval ekonometrický model napr. podielu dlhu na HDP, hoc veda ho má? Iba riešenie, vedecké riešenie, komplexné riešenie spomenuté texty, úvahy neponúkajú nijaké, teda hlbší pohľad im unikol. Nezaujímajú ich zložité ekonomické vzťahy medzi uvedenými veličinami.
Vie tvorca politiky, na čo a ako má vplývať, aké parametre ovplyvňovať, aby ekonomika fungovala?
Aby som bol konkrétny, uvediem iba tri problémové fakty ukazovateľa HDP.
HDP vyjadrujeme v peňažných jednotkách, nie vo fyzických jednotkách, teda to nám nehovorí koľko tovarov a služieb sa vyrobilo, ale iba aká bola ich predajná hodnota a tak sa ťažko porovnáva HDP medzi rokmi, ročné údaje, či je na tom krajina lepšie
HDP nereflektuje zmeny v kvalite outputu. Táto slabosť HDP je teda nepresným indikátorom reálneho trendu v čase (inflácia), technológia výroby sa mení každých 5-6 rokov.
HDP nereflektuje účel produkcie. Milión euro vynaložených na nákup cigariet a milión euro na nákup posteľného prádla do nemocníc zvýši rovnako HDP, ale účelovo je veľký to rozdiel. Problém vzťahov HDP, dlhu a deficitu je veľmi náročný a komplikovaný.
Komplikované ekonomické problémy, alebo úlohy sú síce veľmi náročné na riešenie, ale dajú sa postupne zvládnuť aplikovaním pravidiel, návodov, postupov ekonometrie. Komplikovaný systém ekonomiky síce má vysokú mieru zložitosti, avšak skladá sa z viacerých, pre odborníka, známych častí (domácnosti, vláda, podniky zahraničie), a vzťahy medzi nimi je možné identifikovať a krok za krokom „rozlúštiť“ prostredníctvom finančných tokov. Ako vieme, komplexné problémy obsahujú veľmi veľa neznámych premenných a navzájom sa ovplyvňujúcich faktorov, ktoré sa často nedajú ľahko popísať a definovať vo forme pravidiel či postupov (stochastické procesy).
Pokúsim sa hlbšie rozviesť čoho by si mali byť vedomí komentátori a novinári. Už aj toho, že ekonómia hovorí o tradičnom pohľade na dlh vlády, ale pozná aj rovnicu ohraničenia vládneho deficitu.
Články, či ich autori predovšetkým nevidia problém vzťahu medzi príjmami vlády z daní, T, a výdavkami vlády G, a to vzhľadom na plynutie času, teda povedzme v roku 1 a 2. Pozrime sa odbornejšie, vedeckejšie na pojem dlh. Nech v období 1 vláda má príjmy z daní vo výške T1 a výdavky vlády vo výške G1. V období dva bude mať príjmy z daní T2 a výdavky G2. Ale príjmy a výdavky v jednotlivých obdobiach sú spravidla úzko zviazané.
Teda, ako sú zviazané príjmy a výdavky vlády za dve obdobia? Vyjadrime si deficit vlády v prvom období ako rozdiel výdavkov a príjmov, teda
D = G1 – T1 (4.48)
kde D je premenná deficit. V druhom období musí vláda získať príjmy z daní, ktoré splatia aj dlh, vrátane nárastu úrokov, a samozrejme vyplatiť aj svoje výdavky na nákup tovarov a služieb v druhom období. Čiže
T2 = (1 + rD) + G2 (4.49)
kde r je úroková miera. Pre naše úvahy je dôležité odvodiť vzťah medzi príjmami z daní a výdavkami vlády na nákup tovarov a služieb. Dosadením (4.48) do (4.49) dostaneme
T2 = (1 + r) (G1 – T1) + G2 (4.50)
Z tohto vzťahu už vieme získať reláciu medzi príjmami vlády z prvého a druhého obdobia a výdavkami vlády z prvého a druhého obdobia. Teda po úprave (4.50)
(4.51)
Tento vzťah sa nazýva ohraničenie rozpočtu vlády. Jeho význam je taký, že súčasná hodnota výdavkov vlády sa musí rovnať súčasnej hodnote príjmov z daní. Financie vlády by ju mali rešpektovať. Vidíme aj to, ako zmeny fiskálnej politiky, ktoré vláda robí dnes sú spojené so zmenami fiskálnej politiky v budúcnosti.
Ak vláda zníži dane v prvom období bez zmeny výdavkov prvého obdobia, potom sa ženie do dlhu v druhom období napr. voči tým, čo kúpili vládne obligácie. To si musia uvedomiť aj komentátori, ak chcú komentovať ekonomickú politiku. Tento dlh núti vládu vybrať si medzi redukciou výdavkov a zvýšením daní.
Čitateľ často číta o podiely dlhu na HDP. Aj to je ekonometricky vyčísliteľný vzťah v dvoch a viac obdobiach. Neuvediem ho, iba som na problém upozornil, čo si autori článkov neuvedomujú.
Chcem sa aspoň zbežne pozrieť na iný fakt. Aby som zjednoznačnil moju požiadavku na konštrukciu modelu, ktorý spája dlh a HDP uvediem bázický model, hoc ekonomická teória pozná niekoľko takýchto modelov.
Pre pochopenie vývoja HDP a dlhu skonštruujeme model, ktorý bude nehomogénnou diferenciálnou rovnicou druhého stupňa s konštantným koeficientom (novinárom iste neznámi pojem). Medzi dlhom vlády (D) a národným príjmom (HDP, Y) je vzťah, o čom hovoria aj články. Tých vzťahov je viac. Uvažujme tieto bázické vzťahy medzi premennými ekonomického systému (hospodárstva), tento model:
(4.52)
(4.53)
Y(0) = Y0 (4.54)
D(0) = D0 (4.55)
a > 0 b > 0
V tomto modeli národný príjem rastie konštantnou mierou rovnajúcou sa b za jednotku času (rovnica 4.53) a miera rastu národného dlhu (prvá derivácia) predstavuje fixnú proporciu z HDP, národného príjmu (rovnica 4.52). Tretia a štvrtá rovnica uvádzajú východiskové podmienky. Predpokladáme, že v každom čase je v hospodárstve konkrétna hodnota Y (hodnota Y(0) ) vo východiskovom roku) a konkrétna hodnota dlhu vo východiskovom roku – D(0).
Riešenie iste viacerí čitatelia dokážu získať.
Ekonomická pravda sa hľadá, skúma vo vedeckom súboji a nie na internete, či v novinách. Ekonóma a hlavne ekonometria sa musia vedome stať nástrojom odhaľovania a vysvetľovania povahy ekonomického sveta, a teda aj budovania každej teórie. Povahu ekonomického sveta možno odhaliť iba postihnutím vnútornej jednoty jeho zložiek.
Záver
V úvahe spomenuté titulky z novín či internetu hovoria o tom, že autori si nedali námahu s hľadaním pravdy. Vo vede je veľmi dôležitý aj metodologicky postup, čo som ukázal na malom modeli vzťahu dlhu a HDP. Aj vedec potrebuje „sprievodcu“, aby sa dopracoval k správnemu záveru.
Ale aj komentátori a novinári musia mať schopnosť o príslušnej veci správne pojmovo vypovedať. Pojem musí byť jasný a musíme vedieť jeho význam a zmysel. Inak tvrdenia môžu byť iba domnienky, nedokážu určiť pravú podstatu.
Základom každej úvahy či komentára má byť analýza, teda hlavne metodicky správna. Ekonometricky som to ukázal na vzťahu príjmov a výdavkov vlády (T,G). Každý autor musí konať s plným vedomím, uvedomiť si zodpovednosť voči čitateľovi.
Aby som podporil moje úvahy, uvediem nadpis, hoc z inej oblasti, ktorý som čítal na internete:
„Ako z iného sveta. Kým iní snívajú, v Emirátoch postavili unikáty, ktoré navštevujú milióny ľudí“.
Nemal by slúžiť ekonómom ako inšpirácia, aj tým v EÚ? Taký ekonomický unikát by sme mali vybudovať aspoň na Slovensku.
„Ako Kamenický ukázal rozpočet, čaká nás ďalšia veľká konsolidácia“
je skôr novinársky hanopis.
Každý kto píše o fungovaní ekonomiky by mal byť doma v ekonómii.
Prof. J. Husár
https://www.reminiscencie-sucasnost.sk/byt-doma-v-ekonomike-a-ekonomii/