„Budú sa ti klaňať, Pane, všetky národy zeme!“ predpovedal už starozákonný žalmista a dávno pred Kristom vyjadril veľmi dobre význam dnešnej slávnosti Zjavenia Pána.
Drahí bratia a sestry!
Dnešná slávnosť Zjavenia Pána zdôrazňuje univerzálnosť Cirkvi a jej misijné poslanie. Traja králi, ako im ľudovo hovoríme, neboli Židia, boli z východu, ale sledovali oblohu a videli zvláštnu hviezdu – kométu, ktorá im naznačila mimoriadnu udalosť – narodenie Božieho Syna a rozhodli sa, že ju budú nasledovať. A práve dnes sa Cirkev teší preto, lebo sa všetkým národom zjavilo „pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka.“ (Jn 1,9)
Niektoré Východné Cirkvi, ako napríklad Ruská pravoslávna cirkev i Cirkvi Východu, ako koptská, etiópska alebo arménska, oslavujú dnes narodenie Ježiša Krista. Veľká vec by bola, keby sa podarilo za nášho života dosiahnuť zhodu v dátume Vianoc i Veľkej noci. Ktovie, či sa toho dožijeme, ale nádej, ako sa hovorí, tá umiera posledná.
„Budú sa ti klaňať, Pane, všetky národy zeme!“ predpovedal už starozákonný žalmista a dávno pred Kristom vyjadril veľmi dobre význam dnešnej slávnosti Zjavenia Pána. „Budú sa ti klaňať, Pane“. Toto je pohľad, ktorý nám hovorí ale aj o budúcnosti, ktorá nevieme, ako je ďaleko. Lebo dnes máte plno ľudí, ktorí sa z Pána Ježiša a vôbec z duchovného života smejú a na tejto zemi ho ani nepotrebujú.
Je to tiež pripomenutie starodávneho mesiášskeho proroctva, ktoré sa uskutoční naplno, keď sa náš Pán Ježiš Kristus na konci dejín v sláve vráti. Neberme to prosím, drahí bratia a sestry, ako prázdnu frázu, ktorú opakujeme v každej svätej omši po premenení. Smrť tvoju, Pane, zvestujeme, a tvoje zmŕtvychvstanie vyznávame, kým neprídeš v sláve. To je vážna vec!
Toto proroctvo historické a zároveň mesiášske sa však už raz splnilo, keď Boží Syn prišiel na tento náš svet a keď do Betlehema prišli králi, mudrci, dnešným jazykom by sme povedali odborníci, alebo vedci. Fenomén hviezdy nám napovedá, že išlo o astronómov, ktorí skúmali mimoriadne nebeské zjavy už v tejto dobe. Píše o tom aj nemecký autor Werner Keller v knihe, ktorá vyšla v mnohých jazykoch sveta v roku 1969 aj po slovensky. Volá sa A Biblia má predsa pravdu, možno ju máte doma, lebo náklad bol 50000 kusov. Myslím, že teraz je k dispozícii aj nové vydanie z roku 2018.
Dnes za veľa vďačíme Tradícii. Ona z Mudrcov urobila kráľov a ustálila ich počet na troch. Jedného prijala za predstaviteľa bielej rasy, druhého žltej a tretieho urobila čiernym. Dala im mena Gašpar, Melichar a Baltazár a v takom Kolíne nad Rýnom sú dokonca ich relikvie. V ich daroch vidíme vďaka Tradícii aj skrytý význam: zlato pre Ježiša ako Kráľa, kadidlo pre jeho božstvo a myrhu na jeho pohreb.
V Matúšovom evanjeliu má však táto udalosť hlboký duchovný zmysel. Je v nej opísaná história cesty ku Kristovi. Hviezda označuje cestu plnú rizika, cestu viery. Cesta Mudrcov či kráľov symbolizuje aj veľkú procesiu Cirkvi smerom ku Kristovi. Kultúrne národy práve v Kristovi a v kresťanstve objavili svoju veľkosť, svoj zmysel a poslanie. Je preto veľmi dôležité, aby sme aj my dnes v treťom tisícročí a osobitne vo Svätom jubilejnom roku 2025 opäť upreli náš pohľad na Krista a našli v ňom to, čo našli minulé generácie. Aby aj náš národ s kresťanskou tradíciou znovu obnovil svoj vzťah ku Kristovi, ktorý nás ako jediný môže znova postaviť na nohy a dať nám silu napredovať.
Cesta dnešných troch kráľov nech je aj symbolom aj našej osobnej cesty ku Kristovi, ktorú od krstu budujeme až po dnešný deň. Naozaj milí moji, zodpovedne ideme a necháme sa viesť Ježišom Kristom? Uznávame ho za svojho kráľa a Pána? Ak sa obzrieme späť tak vidíme úsek našej cesty, ktorý sme prešli. Ak dnes cítime, že bez Krista by sme nemohli žiť, tak sme išli dobre. Ak však cítime, že Kristus nemá veľký význam pre náš život, ak sme náš vzťah k nemu prestali budovať, tak zbytočne tu strácame v kostole čas.
Milí moji, drahí bratia a sestry, „Kristus je ten istý včera a dnes. On je počiatok a koniec, Alfa i Omega, Pán času i večnosti. Jemu patrí sláva a i moc po všetky veky vekov.“ opakujeme aj dnes, aby sme sa povzbudili aj v dnešných zložitých časoch, keď Bohom zjavená pravda o človeku je znevažovaná a niektorým nepríjemná. Totiž, že človek je stvorený ako muž a žena, aby sa vo vzájomnej láske navzájom stretávali a život ďalej odovzdávali a tak mali účasť na stvoriteľskej činnosti Boha.
Pán Ježiš aj dnes, keď slávime sviatok jeho Zjavenia sa celému ľudstvu, nám hovorí: Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním. (Mt 11, 28) Živá a potešujúca skúsenosť so stretnutia s Kristom spolu s mnohým slávnosťami a podnetmi je veľké dedičstvo, ktoré sme dostali, a ktoré si nesmieme dať vziať. Dnes chceme aj my všetkým, ktorí vieru v Ježiša Krista ako Božieho syna ešte neprijali, povedať, že veľké veci urobil pre nás Pána a naplnil nás milosrdenstvom. Tak ako traja králi na ceste ku Kristovi, ako zbadali hviezdu, sa nesmierne potešili, tak aj my dnes prežívame túto radosť.
Nasledujme ich, zatiaľ čo k nohám dieťaťa dávajú nielen svoje dary, ale aj svoj celý život. Cirkev sa vždy usilovala zo všetkých síl byť pre svoje deti i pre celé ľudstvo hviezdou, ktorá viedla kroky Mudrcov z východu. Cirkev nežije pre seba, ale pre Krista a chce byť hviezdou, ktorá je pevným bodom pomáhajúcim nájsť cestu, ktorá vedie k nemu. A cirkev, to sme my všetci.
Púť, ktorá pred 2000 rokmi Mudrcov – kráľov z východu priviedla až do Betlehema ku Kristovi, čo sa práve narodil, chce byť symbolom nášho putovania životom, kým sme nespoznali osobne Ježiša Krista a vďaka nemu sme našli svoj zmysel života. A tak, ako to zažili Traja Králi, ponorenie sa do rozjímania o tajomstve nám nebráni, aby sme išli ďalej, ale už ideme ináč, lebo ideme spolu s Kristom a svedčíme o ňom svojím životom. Alebo tu zbytočne strácame čas?
Je veľmi potrebné a nevyhnutné zachovať si tento poklad kontemplácie Krista, ktorý prišiel na tento náš hriešny svet. Za ľudskou tvárou Máriinho a Božieho Syna my spoznávame Slovo, ktoré sa stalo telom, a v plnosti Božskej a ľudskej prirodzenosti, ľudskej, ktorú má každý jeden z nás. Prosme nebeskú Matku, Pannu Máriu, našu Patrónku Sedembolestnú, ktorá držala v rukách Ježiša Krista, aby vyprosila pre nás a pre všetkých kresťanov dar plného spoločenstva jednoty a pre všetkých osobitne dnes, v roku 2025 dar mieru a pokoja. Aby všetci ľudia, každý človek dobrej vôle… sme ľudia dobrej vôle, nie? Ako sme spievali v Glórii „Pokoj ľuďom dobrej vôle“!…/em> Vďaka jej príhovoru, sme boli skutočne nositeľmi tohto Kristovho svetla.
Svätý pápež Ján Pavol II. na začiatku svojho pontifikátu v roku 1978 i potom mnohokrát opakoval, hovoril celému svetu: Nebojte sa, otvorte dokorán brány Ježišovi Kristovi.
Tak teda, Svätá Cirkev nám dáva túto úlohu presvedčiť naším životom naše okolie. Celý svet nezmeníme myslím, ale naše okolie, tak to sme povinní. To každý sa na nás díva. Aha, ten nielen takto rozpráva, ale pozri sa, má usporiadaný rodinný život, vidíš, tak sa to dá. Dá sa to, skutočne, nesmieme to vzdať, a skutočne nesme to Svetlo, ktoré priviedlo mudrcov do Betlehema, nesme ho aj naďalej v našom živote, lebo On, Pán Ježiš je Svetlo, je pre nás Cesta, Pravda a Život.
Pochválený Pán Ježiš Kristus!
Vdp. Ján Košiar