Dostal som vzácnu knihu. Hans Vontobel, švajčiarsky významný ekonóm a bankár napísal dielo Človek ako meradlo hodnôt s podnadpisom Poznámky ku globalizovanému svetu. Ekonomická univerzita mu udelila vedeckú hodnosť Dr.h.c v roku 1996. O to lákavejšie bolo pre mňa jej čítanie.
Dostal som však aj mail. Po prečítaní tohto mailu:
„Viem, že zvlášť agresívna strana je PS, ktorá je posadnutá až chorobnou nenávisťou voči vláde a jej predsedovi. Obviňujú ho zo všetkého možného a tupia tak, že v nadávkach a osočovaniach nepoznajú žiadne hranice. Mám sa čudovať týmto progresívcom? Oni sú jednoducho takí. Prehrali voľby a nevedia sa s tým zmieriť. Ak len trochu zacítia slabosť vládnej koalície, tak využívajú všetky prostriedky, aby ju povalili a mohli vládnuť oni. Lenže program aký nastoľujú v našom štáte je niečo ľudsky nepochopiteľné. Akoby mali úplne vypnutý mozog. Nemožno sa tomu čudovať, keď zásadne odmietajú Boha a aj jeho zákony, čiže prirodzený poriadok. A preto nemajú problém podporovať nemravné „hrdé“ pochody, a tiež aj tzv. homoagendu, či presadzovať LGBTI, alebo aj tzv. gender ideológiu, všetko to, čo je v programe kultúrnej revolúcie neomarxizmu. Cieľom je pretvoriť myslenie a zničiť tradičnú morálku.“
Som si zvolil nadpis dnešnej úvahy. Kontrastuje mi to s pojmom že človek je meradlom hodnôt. Keďže významné dielo o problémoch globalizácie napísal práve aj slovenský ekonóm. Prof. M. Šikula s názvom Globalizácia – rázcestie civilizácie, zvolil so si dnešný nadpis. Vydal ho Sprint ako aj dielo H. Vontobela a to v roku 1999. Globalizácia ozaj preniká „všetkými pórmi“ do života národov, stáva sa každodennou samozrejmosťou a jej extrémne prejavy a hlavne dôsledky plodia odporcov aj kritikov.
Pojem globalizácia v nadpise som si zvolil z dvoch dôvodov:
po prvé, použil ho aj veľký ekonóm Vontobel v nadpise svojej knihy
po druhé, globalizácia mimoriadne ostro pokračuje aj dnes. Globalizácia, žiaľ, nerieši protirečivosť ekonomických, sociálnych, ekologických a celkových spoločenských súvislostí a dôsledkov dneška. Skôr ich komplikuje.
Globalizácia nie je novým javom, začala rozvojom zahraničného obchodu, exportom a importom, kedy sa zaviedlo clo. Clo je totiž povinná peňažná platba vyberaná pri prechode tovaru cez colnú hranicu na základe príslušných právnych predpisov daného štátu. Je nástrojom ekonomickej politiky.
Aby som čitateľa čiastočne uviedol do problémov, ktoré rozoberá Vontobel, významný ekonóm a bankár, uvediem iba názvy častí kapitoly s názvom globálna kríza:
globalizácia alebo zabudnutá definícia,
globálny svet minulosti,
komunikácia – kedysi a dnes,
takzvaný svetoobčan,
potemkinovské dediny a realita,
finančná bublina ešte nepraskla,
kritika zo všetkých strán,
regulácia globálnych finančných trhov?,
prebudenie zo sna (2001),
medzinárodné inštitúcie ako hromozvody,
národné štáty a svetové koncerny,
“global.com. civilization“, po búrke (2002), globálny burzový debakel – inventúra, čo sa stalo?,,
štát, politika a hospodárstvo,
narastajúci antiamerikanizmus,
ešte raz – medzinárodné organizácie,
problémy pred vlastnými dverami a skeptický pohľad do budúcnosti.
Aj čitateľovi iste indikujú mnoho problémov. Pre zjednoznačnenie predstavy tvrdení vediem citát z časti komunikácia – kedysi a dnes:
„Dnes visíme na videotexte, mobil považujeme za doplnok a na služobnej ceste kdekoľvek vo svete sledujeme dianie v televízii vďaka CNN. Telefón alebo ďalekopis mi pri raňajkách v ďalekom hotely prinesie požadované informácie o vývoji kurzov na domovskej burze; mesiace trvajúci hazard na takzvaných „nových trhoch“ beriem na vedomie s úškrnom alebo rezignovane…. Každý deň sa 200 až 300 000 informácií o dianí na finančnom mieste Švajčiarsko posiela viac ako 25000 príjemcom v štyridsiatych krajinách, ktorí každý deň vykonajú dva až tri milióny kurzových dopytov. Kurzových a informačných updatov je tridsať miliónov denne. V roku 1990 ich bolo 2,5 milióna“. Neuveriteľný nárast.
Nie je globalizácia skôr ohrozením, odľudšťovaním ekonomiky, odcudzenie vo vzťahu k prírode a človeku?
Pozrime si ešte tieto fakty. Čitateľ už iste postrehol problémy Panamského prieplavu, Kanady, či Mexika po zvolení prezidenta Trumpa. Na konci januára 2025 oznámil prezident USA Donald Trump zavedenie rozsiahlych ciel na dovoz z Mexika, Kanady a Číny, čo vyvolalo obavy z možných odvetných opatrení zo strany týchto krajín, ktoré sú významnými odberateľmi amerických poľnohospodárskych produktov. Nové clá, dosahujúce až 25 % na dovoz z Kanady a 10 % na čínske tovary, majú nadobudnúť účinnosť už v najbližších dňoch.
Spojené Štáty sú významným exportérom poľnohospodárskych komodít, pričom v roku 2023 dosiahol vývoz hodnotu 190 miliárd dolárov. Mexiko, Kanada a Čína patria medzi najväčších odberateľov, s celkovým dovozom amerických agrokomodít o objeme 94 miliárd dolárov v roku 2023. Počas prvého funkčného obdobia prezidenta Trumpa viedli odvetné clá k strate približne 27 miliárd dolárov na amerických poľnohospodárskych exportoch, z toho 25,7 miliárd dolárov predstavovali straty v obchode s Čínou.
Medzi najviac ohrozené komodity patria sója, kukurica, pšenica a mäso. Export sóje, ktorá je najhodnotnejšou poľnohospodárskou exportnou položkou USA, dosiahol v roku 2023 hodnotu 27,7 miliárd dolárov, čo je pokles oproti rekordným 34,4 miliardám dolárov v roku 2022. Vývoz do Číny, najväčšieho odberateľa, klesol na 15,1 miliárd dolárov v roku 2023 z 17,9 miliárd dolárov v roku 2022.
Analytici varujú, že nové clá môžu viesť k zvýšeniu cien potravín pre amerických spotrebiteľov, vrátane mäsa, mliečnych výrobkov, avokád a čerstvého ovocia a zeleniny. Odvetné opatrenia zo strany obchodných partnerov by mohli ďalej oslabiť americký poľnohospodársky exportný sektor. Obchodníci s agrokomoditami pozorne sledujú vývoj situácie, keďže zavedenie nových ciel a potenciálne odvetné opatrenia môžu výrazne ovplyvniť, žiaľ, globálne obchodné toky a ceny poľnohospodárskych produktov.
Situácia v USA tak priamo vplýva i na dianie v Európe a to i v prípade, keď sa nás nové clá zatiaľ ešte priamo netýkajú, avšak hovorí sa o ich zavedení čoraz častejšie.
Záver
Naša prítomnosť je náročná. Na prežitej minulosti sa už nedá nič zmeniť a budúcnosť pôjde svojou cestou. Ovplyvníme ju? Vynára sa otázka, nestráca sa človek? Teda to, ako to povedal H. Vontobel – človek ako meradlo hodnôt.
Slovensko, vo svetle uvedených faktov v úvahe, už prišlo o svoju suverenitu v oblasti strategických podnikov, energetiky, poľnohospodárstva, farmaceutického priemyslu, nemáme pod plnou kontrolou vlastnú peňažnú sústavu, nemáme zabezpečenú potravinovú bezpečnosť, sme v mnohom závislí od cudzích.
Považujem za formu realizácie myšlienok globalizácie odovzdanie kompletnej informácie o ekonomike SR v prístupových rokovaniach do EÚ, ba Slovenska do neznámych rúk. V duchu ideí a myšlienok Vontobela a podstaty myšlienok mailu globalizácia je nielen ako mýtus liberalizmu.
Prof. J. Husár
https://www.reminiscencie-sucasnost.sk/globalna-kriza-je-v-nej-clovek-meradlom-hodnot/