Slovenské dejiny kultúry sa začínajú evanjeliom a ohlasovaním jeho radostnej zvesti
Svätý Konštantín (†14.2.869) napísal k svojmu prekladu tzv. „Predspev k svätému evanjeliu – Proglas“. Je to krásna báseň a skvost na samom začiatku našej kultúry:
Ako nám dávno sľubovali proroci,
Kristus prichádza zhromaždiť národy,
lebo je svetlom tohto sveta…
… Preto čujte, Slovieni toto:
Dar tento je naozaj od Boha daný
…dar Boží dušiam, nikdy nehynúci,
tým dušiam, ktoré ho prijmú.
Matúš s Markom, Lukášom a Jánom
učia všetok ľud a vravia:
Všetci, čo spanilosť svojich duší
vidíte, lebo túžite sa radovať,
zahnať temnoty hriechu
a skazy tohto sveta sa zbaviť
a rajský život objaviť
a uniknúť plameňu horúcemu,
čujte teraz svojím rozumom,
čujže, všetok ľud sloviensky,
čujte slovo od Boha prišlé,
slovo kŕmiace ľudské duše,
slovo posilňujúce poznanie Boha.
Lebo ako bez svetla radosť nebude,
… tak je to i s každou dušou bez kníh,
ktorá nepozná zákona Božieho,
zákona knižného a duchovného,
… najmä však duša bez kníh
v ľuďoch mŕtvou sa javí…
Keď odborníci charakterizovali obsahovú stránku Konštantínovho „Proglasu“ k evanjeliu, vystihli ho ako „vášnivý a poetický chválospev na slovanský preklad Písma“. Je v ňom zahrnutá Konštantínova filozofia človeka, ktorý chápe Slovo a z neho ako inteligentná bytosť žije, sýti si ním dušu, posilňuje si ním srdce a je pripravený poznávať Boha ako základ a žriedlo sveta i svojho života. Preto si človek musí osvojiť znalosť „písmen“, aby sa cez knižnú kultúru pozdvihol k „zákonu Božiemu“ – k duchovnému životu.
Cisár Michal, keď posielal Konštantína, odpovedal Rastislavovi: „Pousiluj sa s ním smelo upevniť dielo…, aby si aj ty prijal svoju mzdu… za všetky duše, čo uveria v Krista… A zanecháš pamiatku svoju budúcim rodom, podobne, ako veľký cisár Konštantín…“
J. CH. Korec: Cirkev v dejinách Slovenska, Lúč 1994
Svätý Valentín (*175 – † 268), biskup a mučeník. Patrón zaľúbených, snúbencov a mladomanželov
Bol tretím biskupom v Terni, vysvätil ho biskup sv. Felicián z Foligna v roku 197. Jeho predchodcami boli sv. Pellegrinus a sv. Antimus, brat sv. Kozmu a Damiána. Cisár Klaudius zakázal svadby svojich vojakov, lebo zistil, že mu oveľa lepšie slúžia slobodní vojaci, ktorí sa neboja ísť do vojny, lebo nemajú ženy a deti. Svätý Valentín preto vojakov tajne sobášil. Za vysluhovanie tejto sviatosti manželstva ho za čias cisára Aureliána uväznili a sťali. Stalo sa to 14. februára roku 273 v Ríme.
Podľa jednej z mnohých legiend sviatok sv. biskupa a mučeníka Valentína v istom zmysle nadväzuje na staré oslavy Grékov, Italov a Rimanov, ktorí 15. februára slávili sviatok pohanských bohov. Tento sviatok sa spájal s očistou po bojoch a obradným smilstvom. Časom to prerástlo do veľmi neviazaných a vášnivých orgií. Zakázal ich Augustus a aj pápež Gelázius v roku 494. Cirkev zmenila tento pohanský sviatok tak, že sv. Valentínovi, ktorý mal sviatok deň predtým, zverila do ochrany snúbencov a zaľúbených.
Viac TU: https://www.zivotopisysvatych.sk/valentin-biskup-a-mucenik/
Pripravil: Anton Čulen