„Preto je veľmi dôležité, aby si si bol istý tým, kým Ježiš v skutočnosti je, prečo prišiel a čo urobil pre teba“
O dnešnom svete sa hovorí ako o globálnej dedine. Pretože je však zaľudnená obyvateľmi, ktorí sú voči sebe nepriateľskí, je táto „dedina“ čoraz nebezpečnejším a neprajnejším miestom na život.
Na prvý pohľad problémy, ktoré ľudstvo rozdeľujú, vyplývajú z rôznych náhľadov na politiku, ekonomiku, spoločnosť i priemysel. Aj keď tieto problémy spôsobujú vzrastajúce a depresívne trieštenie, existuje oveľa hlbší a ťažko rozoznateľný dôvod, pre ktorí sa ľudia vzájomne odcudzili. Najprv sa krátko pozrime na evidentné príčiny rozdelenia ľudí, a potom sa zameriame na hlavnú príčinu.
Zjavné rozdelenie
Politika: Politici sa navzájom obviňujú. Žijú v strachu a nedôvere. Keď čelia nezmieriteľnému postoju, utiekajú sa k armáde, aby prevahou a silou zbraní „zaručili“ národnú bezpečnosť a nádej do budúcnosti.
Naopak, obyvatelia volajú po mieri, zmierení a jadrovom odzbrojení. Iróniou je, že účastníci takýchto demonštrácií svojím správaním a postojom vyvolávajú také isté vášne, ako tie, ktoré rozpútavajú vojnové konflikty.
Ekonomika: Prírodné katastrofy ako sú suchá, hladomory, povodne a zemetrasenia, sú rastúcim problémom. Najmä v krajinách tretieho sveta. Tieto katastrofy len stupňujú bolesť, ktorá je spôsobená veľkým ekonomickým kontrastom medzi bohatými a chudobnými národmi. Aj napriek dobrej vôli a obetavosti mnohých ľudí, ktorí pomáhajú ako sa dá, prichádzame k záveru, že bohatí sú stále bohatší a chudobní čím ďalej, tým chudobnejší.
Spoločnosť: Nie je žiadnym tajomstvom, že rozpad manželstiev a rodinného života dosahuje gigantické rozmery. So slzami v očiach mi Letsoale povedal: „Môj dom sa zrútil“. Myslel som, že má na mysli svoju murovanú africkú chatrč. Neskôr som však pochopil, že to bol spôsob, ktorým vyjadril svoju bolesť nad tým, že ho opustila manželka. Dnes je už veľa, veľmi veľa „zrútených domov“ ako následok sebectva, životnej orientácie a životného štýlu, ktorý ničí harmonické vzťahy čistej lásky. Avšak Božia láska je dostupná každej dvojici, ktorá si praje sceliť a utvrdiť svoj vzťah v trvalom zväzku manželstva.
Priemysel: Sme zvyknutí, že na pracovisku počúvame o nespokojnosti a napätí. Začiatkom roka 1985 sa v Anglicku uzavrel najintenzívnejší priemyselný spor dvadsiateho storočia. Aj keď útoky, štrajky a výtržnosti skončili, otvorená rana mrzutosti, horkosti a hnevu sa odrážala v prejavoch a počínaní celého robotníckeho manažmentu a priemyselnej komunity. Inak to však skončilo počas podobných priemyselných nepokojov v uhoľných baniach vo Walese v roku 1904. Vtedy sa napätie medzi robotníkmi a vedením natrvalo vyriešilo spôsobom, o ktorom mi hovoril John Parry.
Keď som sa s ním poznal, mal už 91 rokov. Celý život bol baníkom. Bol už úplne slepý a trpel chronickým ochorením pľúc, ktorému sa často hovorí „choroba baníkov“. Vždy, keď to bolo možné, sme ho spolu s manželkou navštívili v jeho skromnej baníckej chatke v severnom Walese. S radostným úsmevom nám John rozprával, čo sa v rokoch 1904 a 1905 vo Walese udialo. V tom čase sa totiž baníci a ich zamestnávatelia stretli so živým Bohom. Výsledok bola skutočná vzájomná dôvera, hlboký rešpekt a láska jedných voči druhým. Bol to čas veľkého duchovného prebudenia.
O týchto udalostiach nám John rozprával s obrovskou radosťou a nadšením. Spomínal , ako sa prevádzky pohostinstiev skončila, pretože smäd a túžba po alkohole sa náhle vytratili. Vybavil si, ako fáral so svojimi spolupracovníkmi dole do šachty, a pritom spievali spoločné chvály Bohu. S úsmevom dodal: „Ľudia ešte stále za mnou chodia a pýtajú sa na miesto, kde sa odohralo to zvláštne duchovné oživenie.“ Pobúchal sa po hrudníku a prstami ukázal na svoje srdce. „Hovorievam, že to miesto je tu. V mojom srdci“.
Skutočné rozdelenie
Bez ohľadu na to, ako veľmi sú ľudia rozdelení, je jedno rozdelenie, ktoré je oveľa hlbšie, ďalekosiahlejšie a znepokojujúcejšie. Je to hrozba, ktorá môže zničiť pokoj mnohých krajín. Ľudia sú totiž vzájomne rozdelení a oddelení protikladným a zmäteným chápaním Boha.
V odhaľovaní pravdy o sebe samom Boh nikdy neurobil kompromis. Boh je Bohom pravdy. Predtým, ako sa Ježiš Kristus narodil, Boh sľúbil, že ľuďom pošle veľké svetlo, aby im pomohlo spoznať Boha takého, aký skutočne je. Povedal: „Ľud, kráčajúci vo tmách, uzrie veľké svetlo…“ (Iz 9, 1). Uviedol aj konkrétny spôsob, ako sa to stane: „Lebo chlapček sa nám narodil, daný nám je syn“ (Iz 9, 5).
Na tom by nebolo nič zvláštne a dôležité, keby bol Boh prehlásil, že sa narodí dieťa. Veď deti sa rodia stále. Nebolo by to ani zaujímavé, ani hodné povšimnutia, ak by táto predpoveď nebola spojená so zasľúbením, že v Ňom nám bude daný Syn. A tak to, čo bolo raz pradávnym biblickým proroctvom, sa o niekoľko storočí neskôr aj naplnilo. My, ľudia žijúci na druhej strane letopočtu to vidíme a vnímame ako neotrasiteľné potvrdenia, že čo Boh predpovie, to sa stane. Na zemi sa malo narodiť dieťa, ktoré malo byť Synom z neba. Prišiel bránou ľudského pôrodu, ľuďom tápajúcim v temnote bol darovaný Boží Syn ako svetlo sveta. A On, to svetlo svieti až do dnešného dňa a rozptyľuje hustú temnotu a pochybnosti, ktoré zahaľujú Boha.
To, aby narodenie jedinečného Božieho dieťaťa bolo odlíšené od ostatných, Boh sľúbil, že Jeho narodenie bude potvrdené zázračným „znamením“: „Hľa, panna počne a porodí syna a dá mu meno Emanuel“ (Iz 7, 14).
V preklade meno Emanuel znamená „Boh je s nami“. V Jeho mene je vyjadrená skutočnosť Božej prítomnosti, ktorá jasne odlišuje pravú vieru od všetkých ostatných náboženstiev. Zatiaľ čo sa falošné náboženstvá pokúšajú ukázať človeku ako sa má dostať k Bohu vlastným úsilím, Biblia ukazuje, že Boh sám zostúpil k človeku a stojí pri ňom.
Keď panna, o ktorej Izaiáš prorokoval niekoľko storočí predtým, očakávala narodenie svojho prvorodeného syna, Boh akoby budoval most z duchovnej dimenzie na planétu Zem. Áno, Stvoriteľ všetkého tvorstva, zeme i vesmíru sa tak znížil, aby sa stal súčasťou hmoty, času a priestoru. Do ľudskej rodiny vstúpil úspešne. Aj to je potvrdenou súčasťou histórie: „Ako o tom uvažoval, zjavil sa mu vo sne Pánov anjel a povedal: „Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu, svoju manželku, lebo to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého“ (Mt 1, 20).
Keď Ježiš vyrástol a stal sa dospelým mužom, potvrdil svoje božstvo i v prítomnosti nepriateľských skeptikov nenapodobiteľnými zázrakmi a slovami: „Ja a Otec sme jedno“ (Jn 10, 30).
Astronaut Apolla 15 Jim Irwin napísal: „To, že Boh chodil po Zemi je neporovnateľne dôležitejšie ako to, že človek chodil po mesiaci.“ Žiaden krok, ktorý urobil človek smerom do vesmíru, či vo vesmíre sa nedá porovnávať so zázrakom, ktorý sa stal v momente, keď Boh vykročil z večnosti do času.
Proroctvo o narodení dieťaťa, o darovaní Syna ľudstvu, pokračuje zhrnutím a detailným opisom Jeho vlastností a charakteru. „…a bude nazvaný: zázračný Radca, mocný Boh, večný Otec, Knieža pokoja. Jeho vláda bude veľká a pokoj bude bez konca… (Iz 9, 5-6).
Ak by niekto chcel byť úspešným svetovým vodcom, iste by si prial mať takúto úžasnú kombináciu moci, postavenia a schopností. Aj dnes hľadáme vodcov, ktorí by mali nielen vedomosti, ale aj schopnosť a moc všetko dokonale zvládnuť a zabezpečiť. Niektorí možno aj vedia, čo by sa malo urobiť, ale ani jeden vodca v ľudskej histórii nemal takú moc a múdrosť, aby vytvoril štát s nepretržitým mierom v národe.
Ježiš, Knieža pokoja, o ktorom hovoríme, však má aj múdrosť aj moc dať svetu stály pokoj. Jedného dňa sa vráti, aby vládol na našej planéte. Keď svitne tento nádherný deň, každá továreň na výrobu zbraní bude zavretá. Každá jadrová bomba bude zneškodnená a každý člen pohraničnej stráže a vojak odíde domov.
Človek celkom jasne a už dostatočne dlho potvrdzuje, že je absolútne neschopný riadiť ľudí. Na pokoj, rovnoprávnosť a spravodlivosť si musíme ako ľudstvo počkať dovtedy, kým Knieža pokoja neprevezme berlu, aby zavládol nad celou planétou a celým ľudstvom. Vtedy sa naplní biblická predpoveď: „Rozsudzovať bude medzi národmi a naprávať početné kmene, takže si z mečov ukujú radlá, zo svojich kopijí viničné nože. Národ proti národu nezdvihne meč a nebudú sa viac priúčať boju“ (Iz 2, 4).
V teň deň plného pokoja a mieru „Lebo zem bude plná poznania Pánovej slávy ako vody, ktoré pokrývajú more“ (Hab 2, 14). Žiadne iné vyvrcholenie a záver ľudskej histórie Boha večnosti neuspokojí.
Aj predtým, než nastane ten krásny deň celosvetového pokoja pod vládou Pána Ježiša, bude hlboké a skutočné rozdelenie ľudí ešte výraznejšie. Blíži sa konflikt, ktorý sa bude týkať práve osoby Ježiša Krista. Preto je veľmi dôležité, aby si si bol istý tým, kým Ježiš v skutočnosti je, prečo prišiel a čo urobil pre teba.
Prvá kniha Mojžišova a evanjelium sv. Jána začínajú podobne: „Na počiatku stvoril Boh nebo a zem“ (Gen 1, 1). V evanjeliu sv. Jána čítame: „Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh“ (Jn 1, 1-3).
Boh, ktorého meno je v prvej knihe Mojžišovej Elohim, sa v evanjeliu sv. Jána predstavuje ako „Slovo“. Elohim sám je tým Slovom. Elohim obliekol sám seba do ľudského tela a stal sa súčasťou vlastného stvorenia. Slovo sa stalo človekom a prebýval medzi nami. Text, ktorý nám tieto pravdy zjavuje, v úplnosti znie nasledovne:
„Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh. Ono bolo na počiatku u Boha. Všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo“ (Jn 1, 1-3).
„Bol na svete a svet povstal skrze Neho, a svet Ho nepoznal. Prišiel do svojho vlastného, a vlastní Ho neprijali. Ale tým, ktorí Ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi: tým, čo uverili v Jeho meno“ (Jn 1, 10-12).
„A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami. A my sme uvideli jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy.“ (Jn 1, 14).
Podobne ako Mojžiš či učeník Filip, tak ľudia počas celej histórie túžili vedieť aký Boh v skutočnosti je.
Filip mal jedného dňa zvláštnu požiadavku. Povedal Ježišovi: „Pane, ukáž nám Otca“ (Jn 14, 8). Ježišova odpoveď bola prekvapujúca: „Kto mňa vidí, vidí Otca“ (Jn 14, 9).
Táto šokujúca odpoveď mohla z Ježiša ľahko urobiť hlupáka, alebo klamára, ak by skutočne On sám nebol Bohom. Nikto Ho však nemohol obviniť z hlúposti alebo klamstva. Ak neprijmeme fakt, že Ježiš bol Bohom v ľudskom tele, zostáva nám už len posledná možnosť. A tou je, že bol tým najväčším zločincom, akého svet kedy poznal. Taký pohľad na Jeho osobu je však v protiklade so všetkým, čo žil a hovoril. Musíme teda prijať fakt, že keď hľadíme na Ježiša, vidíme v ňom Boha.
A to je práve ten moment, keď sa ľudia začnú od seba oddeľovať a vytvárať skupiny. Niektorí ľudia v Ňom našli koniec svojho pátrania po Bohu. Niektorí však, ktorí sa nemohli stotožniť či prijať myšlienku, že by sa Boh bol takto ponížil, reagujú nepriateľstvom. Vyznaním svojej totožnosti Ježiš k sebe pritiahol mnohých ľudí. Ale na druhej strane sa od Neho mnohí odvrátili. Mnohí Ho milovali a nasledovali, no mnohí sa Mu obrátili chrbtom a kuli plány na Jeho popravu. Už za svojho života na zemi Ježiš spôsobil trvalé rozdelenie ľudí na dve skupiny. Jasne vyhlásil: „Kto nie je so mnou, je proti mne…“ (Mt 12, 30).
„Myslím, že trochu rozumiem ľudskej prirodzenosti. Všetci hrdinovia minulosti boli len ľuďmi. I ja som len človek. No nikto nie je ako On – Ježiš Kristus. Bol viac než len človek“. Napoleon
Richard A. Bennett, Hľadanie Boha
Pripravil: Anton Čulen