Aj v ekonomike musíme vedieť, kde nás tlačí topánka. A žiaľ dnes neplatí, že vedomosti znamenajú moc, čo napísal Angličan Francis Bacon, mysliteľ a spisovateľ.
Nadpis som si zvolil zato, že som si prečítal 3 maily,
prvý:
„Penicilín vyrábět nesmíme, ale EU nám ho dovolila aspoň balit. Stydím se za naše politiky. Je to přes rok, kdy nám Válek sliboval postavit znovu vlastní továrnu na penicilín. Dodal však, že nám to musí odsouhlasit EU. Nikdo z ministrů by neměl přežít takové stavy chybějících léků, jako je tomu za Válkovy nadvlády. Takže rok 2023 slib továrny na penicilín Rok 2024 leden žádost do EU o zřízení výroby Rok 2024 duben zamítnutí žádosti o stavbu továrny na penicilín a milostivě povoleno jej pouze balit“.
To sa môže stať v 21. storočí? Veď sa ničí výrobná základňa ekonomiky ČR. V tom spočíva ekonomická politika EÚ? Nehovoriac o tom, že každý vie, že penicilín je najužitočnejšie antibiotikum. Citát ozaj hovorí, že EÚ považuje ekonómiu za zbytočnú vedu. Nerobí, resp. nechce optimalizovať fungovanie ekonomík veľkým optimalizačným modelom.
Mail svedčí o úplnej ignorancii ekonomickej vedy. Malá analógia. Čitateľ totiž mohol čítať, že všeobecná teória relativity je vo fyzike najkrajšie teória. Má ju aj ekonómia. Preto sa nemôžem nepozrieť v dôsledku spomenutých citátov trochu do histórie a bohatstva poznatkov ekonomickej vedy.
V roku 1936 J. M. Keynes, na ktorého sa často odvolávali ponovembroví ekonómovia (?) napísal dielo Všeobecná teória zamestnanosti, úroku a peňazí. Ozaj vystihol už v nadpise o čom je ekonómia. Ukrývajú sa v nej možné znepokojujúce aspekty tejto vedy, lebo zvlášť dnes sa stretáme v ekonomickom živote s takým správaním ekonomických subjektov, ktoré sa opierajú o klamstvo, nečestnosti, korupcia a egoizmus. Všetko toto vylúčil z ekonomického života otec ekonómie A. Smith, ktorý napísal pred vydaním Bohatstva národov, významné dielo Teória morálneho citu, a to už v roku 1852.
Alebo inak, ekonomický vesmír sa stal akýsi, žiaľ, zakriveným ako čo nás učil Einstein o vesmírnom priestore a čase.
Všetky citáty v úvahe si vynucujú, aby som skonštatoval pár významných faktov. Skok, ktorý vo vede, ekonómii, urobil Keynes v tom ako zasahovať do usmerňovania ekonomiky bol obrovský. Prečo? Predovšetkým preto, že keď konečne pochopíme jeho teóriu, zistíme, že je taká jednoduchá a pravdivá, až to vyráža dych. Keynes vysvetlil čo je kolobeh peňazí, čo je a aká je úloha úroku a aj to, ako zabezpečiť zamestnanosť.
Dnes sme na to všetko zabudli, lebo zvíťazila úžera a korupcia. Ekonómia sa stala úplne zbytočnou. Výsledkom je to, že ani po viac ako 30 rokoch nebudeme mať vyrovnaný rozpočet vlády. Teória predpokladá, že principiálnym ekonomickým problémom každej ekonomiky je výroba, distribúcia a akumulácia outputu, ten, ktorý človek potrebuje. Alebo, lepšie, žiada sa iný pohľad na ekonomickú realitu ako ten, ktorým sa na ňu pozerajú politici prejavujúci sa v našej každodennej zakalenej banalite spôsobu riadenia ekonomiky.
Nevedia, že sa žiada ekonomická veda.
Nestačí nám každodenné hmlisté snenie kontaminovaných ekonómov (napísal som to p. Miklošovi ako ministrovi financií).
Ekonómovia vedia, že fungovanie ekonomiky zobrazuje jednoduchá rovnica rovnováhy
(úspory – investície) + (príjmy vlády – výdaje vlády) = (export – import)
Ale rovnako závažnou je aj rovnica:
masa peňazí = peňažný multiplikátor x monetárna báza
o čom sa dnes nepíše, či úplne zanedbáva, preto ekonomiky EÚ iba balancujú. Je v nich všetko, agregovane. Samozrejme, je priam nevyhnutné prejsť cestou učenia sa (ako keď sme sa učili písať), aby človek mohol stráviť tieto rovnice a získal schopnosť prečítať ich. Je nevyhnutná námaha a predovšetkým akceptovanie vedy. Ale veď námaha a učenie je potrebná aj na precítenie krásy Beethovenových kvartet. Inak to nejde.
Nemôžem nespomenúť a neporovnať ešte viac. Tak ako Einstein svojou teóriou relativity opísal fungovanie priestoru a času, tak aj ekonómovia potrebovali hlbšie opísať fungovanie ekonomickému vesmíru, zachytiť ho nielen v spomenutých rovniciach, Aj ekonomické myslenie sa živí schopnosťou „vidieť“ ekonomiku iným spôsobom, ako sa na ňu pozeralo doteraz.
Analogický, ale hlbší pohľad do vnútra ekonomiky nám ponúkol V. V. Leontiev, ktorý zaň dostal Nobelovu cenu. Jeho zásluhou ekonomická veda nám dala do rúk oveľa komplexnejšie nástroje riadenia a rozhodovania, a to známu medziodvetvovú tabuľku umožňujúcu komparovať štruktúru ekonomiky a medziodvetvový model Leontieva, (pre formuláciu ktorého konštruuje Eurostat I/O tabuľku) a jeho príslušné matematické riešenie majúce tvar
X = (I – A)-1Y
kde Y je vektor možného dopytu a X vektor možnej, ideálnej ponuky produkcie ekonomiky. Teda je to nástroj prognózovania, čo EÚ nerobila.
Zásadný význam pre tvorcov politiky má inverzná matica
(I – A)-1
zmysel jej prvkov. Čitateľ iste pocítil užitočnosť tohto nástroja. Vďaka vede ekonomika nie je „slepá“, riadiace orgány, teda aj EÚ, lepšie EK, majú nástroj, ktorý ich vopred informuje, čo treba čakať, aké zmeny. Ale hlavne, jasne vidíme, ako sú odvetvia ekonomiky vzájomne závislé, a čo sa stane, ak do niektorého hospodárska politika zle zasiahne, čo dokumentuje aj problém penicilínu.
Záver
Z toho, čo som povedal vidíme, že ekonómia otvára okná, z ktorých dovidieť ďaleko. To, čo vidíme vďaka vede ekonóma privádza do úžasu.
Zisťujeme, že dnes sme plní predsudkov spôsobených neznalosťou kvázi ekonómov, ktorí sú, ako sa hovorí, pri kresle a tak náš dnešný obraz ekonomického sveta je akoby v krivom zrkadle, vidíme iba zbožňované HDP, ktoré nehovorí ako sme uspokojili potreby ľudí, napr. spomenutý penicilín.
Mali by sme sa oprieť o ekonomickú vedu, aby sa nám konečne ekonomický svet začal meniť k lepšiemu, a to doslova pred očami. O to išlo v roku 1989!
Vodcovia “revolúcie“ to však nevedeli a tak sme z cesty vybočili. Ekonómia nie je zbytočná. Keď konečne pochopíme jej teóriu, zistíme, že je veľmi užitočná a hospodárstvo netápe.
Nemôžem nepripomenúť článok, druhý citát. Dag Daniš:
„Bitka o nový svetový poriadok má prvú obeť. Európu.„
Kto to spôsobil?
A na záver tretí citát. P Zaorálek, bývalý minister zahraničných vecí ČR, povedal:
“Mluvím o tom z prostého důvodu. Zdá se totiž, že právě toto bude ta nejlepší bezpečnostní garance, kterou Ukrajina dostane. Tím, že tam Američané budou těžit nerostné suroviny, Rusové tam nepovedou válku. Tohle může být součástí finální dohody mezi Ruskem a USA. Na Evropu zbude úloha toho, kdo bude platit rekonstrukci zničené Ukrajiny. Odhady mluví o třech bilionech dolarů za deset let. Do toho bychom měli po válce poskytnout nejméně 40 tisíc vojáků, kteří budou garantovat bezpečnost. Znamenalo by to, že si Evropa bude muset půjčit, protože na to prostředky absolutně nemá. Paradox je v tom, že zatímco Trump hodlá peníze do Ukrajiny vložené inkasovat zpátky, protože nechce vypadat jako hlupák, Evropa bude platit. Může to pro nás být materiálně i politicky zničující“.
Smutné konštatovanie!
Dnes existujúce globálne nerovnováhy, deklinujúca, klesajúca hegemónia Európy a potreba nového globálneho vládnutia sa musia stať realitou.
Ekonómia ozaj nie je zbytočná. Zistíme, kde nás tlačí topánka.
Prof. J. Husár
https://www.reminiscencie-sucasnost.sk/ekonomia-ozaj-nie-je-zbytocna/