Obec Brodské, Rímskokatolícky farský úrad v Brodskom a Ústav dejín kresťanstva v stredu 26. februára 2025 zorganizovali prezentáciu o našom známom rodákovi Konštantínovi Čulenovi.
Prítomných i relátorov privítal starosta obce Ing. Vladimír Kocúr. Podujatie moderoval ThDr. Ján Košiar, riaditeľ Ústavu dejín kresťanstva (www.udk.sk), ktorý odovzdal pozdrav autora publikácie Mgr. Matúša Chrtianskeho Konfesionalizmus Konštantína Čulena počas prvej Č-SR 1918 – 1938, ktorá vyšla ako 62 štúdia v sérii LRB (Linea recta brevissima) spomínaného Ústavu.
Činnosť Konštantína Čulena v zahraničí, kde pôsobil v rokoch po druhej svetovej vojne, priblížila Dr. phil. Beáta Katrebová-Blehová, PhD z Ústavu pamäti národa.
Synovec Konštantína Čulena, pán Ing. Martin Čulen, syn Konštantínovho brata Ladislava, doplnil prítomným niečo z rodinného súkromia.
Matúš Chrtiansky: Konštantín Čulen – vzácna osobnosť 20. storočia doma i v zahraničí
Veľmi ma mrzí, že sa dnes nemôžem zúčastniť osobne, no som rád, že napriek tomu môžem prispieť aspoň touto formou. Chcel by som poďakovať organizátorom za príležitosť a vám všetkým za záujem. Len stručne pár riadkov k prezentovanej publikácii. Táto práca vznikla z textu mojej bakalárskej práce z roku 2021, v ktorej som spracoval Čulenovu reflexiu konfesionálnych aspektov v slovenskom verejnom priestore až do roku 1948.
Primárnym impulzom k spracovaniu tejto témy bolo Čulenova kniha Po Svätoplukovi druhá naša hlava, ktorá vyšla v dvoch častiach v rokoch 1947 a 1948. Životopis popraveného prezidenta 1. SR Jozefa Tisu je zároveň stručným náčrtom slovenskej politickej minulosti, v rámci ktorého podrobil Čulen ostrej kritike slovenských evanjelických politikov po roku 1918. Bola to kritika nielen ostrá, ale aj mimoriadne systematická a prenikavá. Silne kontrastovala s tendenciou Čulenovho knižného debutu Roky slovenských nádejí a sklamaní z roku 1932, v ktorom zdôrazňoval a ospevoval ideálnu spoluprácu katolíkov a evanjelikov v matičnom období. Tieto dve knihy delilo krátkych 16 rokov, počas ktorých však Slovensko, ale aj Čulen prešli dlhú cestu. Na našom území sa vystriedali tri geopolitické skutočnosti, tri politické režimy a dva štátne útvary.
Po skončení vojny nasledoval Čulenov nútený odchod do exilu a deväť mesiacov strávil v zaisťovacích táboroch bez akéhokoľvek rozsudku. Povedal som si, bolo by zaujímavé pozrieť sa na postupný vývoj Čulenových názorov na konfesionalizmus v slovenskej politike, ktorý bol v prvej polovici 20. storočia ešte stále silný, po roku 1918 dokonca silnejší ako na začiatku storočia a po roku 1944 priam deštrukčný. Konfesionalizmus túto svoju úlohu dohral až v roku 1948 nástupom komunistov k moci. To samozrejme Čulen nemohol v roku 1948 vedieť.
Čulenove publicistické prejavy som zasadil do dobového kontextu. Pokúsil som sa načrtnúť východiská konfesionálnych pomerov v medzivojnovom Česko-Slovensku, samotnú definíciu slovenského konfesionalizmu a jeho konkrétne formy. Školiteľ sa spočiatku obával, či pôjde o „produktívnu“ tému, ktorá nebude len opisom a zozbieraním Čulenových názorov na úzko vymedzený tematický okruh. Práve širokými možnosťami zasadenia do dobového kontextu – historikmi stále nie celkom spracovaného – sa obavy školiteľa nenaplnili a sám navrhol a aj presadil najlepšie hodnotenie tejto práce. Postupným rozširovaním pramennej bázy a objavovaním obrovského množstva Čulenových novinových článkov sa prirodzene rozšírili aj možnosti ďalšieho prepracovania textu a jeho zverejnenia. Prvýkrát vyšiel v roku 2023 v Slovenskom časopise historickom a následne aj ako separát. Po zapracovaní ďalších opráv vyšlo druhé – prezentované – vydanie. Práca bola teda písaná, prerábaná a doplňovaná dokopy 4x. Samozrejme ide len o krátky výsek Čulenovej bohatej publicistickej činnosti, o začiatok dlhej cesty, na konci ktorej bude stáť podrobný životopis tohto slovenského velikána.
Konštantín Čulen bol vo svojej dobe pojmom. Už v medzivojnovom období sa vypracoval medzi najvýznamnejších predstaviteľov mladej slovenskej generácie a v období 1. Slovenskej republiky bol najvýznamnejším novinárom a celkovo jednou z najpopulárnejších osobností verejného života. Na túto pozíciu ho nikto nepretlačil, ale vybojoval si ju sám svojim vrodeným talentom a tvrdou drinou. Ani v exile, za omnoho nepriaznivejších podmienok nepoľavil zo svojho povestného tempa a obohacoval slovenský kultúrny život. Posledných 6 rokov svojho života prežil vo veľkej biede. Boli obdobia, keď nemal kde bývať. Na istý čas ho u seba ubytoval slovenský podnikateľ žijúci v Amerike. Bol to Rudolf Kalenčík, brat môjho pradeda, ktorý Čulenovi pomohol nájsť prácu aj bývanie a blízkymi priateľmi ostali až do Čulenovej smrti.
V roku 1964 spolu oslávili Čulenove posledné, 60. narodeniny a o dva mesiace neskôr bol Kalenčík jedným z hŕstky Čulenových priateľov, ktorí sa s ním prišli rozlúčiť na smrteľnej posteli. O rok neskôr napísal: „Čulen bol dobrým, čestným a morálne bezúhonným človekom, zápalistým rodoľubom a nezištný oráčom na roli národa. Za života prešiel mnohým trápením a žiadnej odmeny sa mu nedostalo. Čulen pre národ sa doslovne zodral. Z mnohých už zabudnutých hrobov vytrhal pýr, nuž nenechajme pýrom zarásť jeho hrob.“
V každom inom kultúrnom národe by boli po osobnostiach ako Čulen pomenované ulice, pomníky, námestia a inštitúcie. Na Slovensku však máme tradične tak trochu špecifický prístup k ľuďom, ktorí sa pričinili o náš kultúrny rozvoj. Okrem malého neviditeľného hrobu v Martine a jednej ulice v Trnave neostalo po Čulenovi na Slovensku nič. Jeho, ktorý bol tak fascinovaný skromnými a zarastenými hrobmi významných Slovákov doma aj v Amerike, si počkal rovnaký osud. Zatiaľ jediný pomník si postavil Čulen sám, dielom, ktoré po sebe zanechal: vyše 30 kníh, stovky štúdií, minimálne 15 000 novinových článkov. Čas však dozrel a postupne budeme odhŕňať prach zabudnutia z jeho pomníka, tak ako on z pomníkov stoviek slovenských velikánov.
A kde inde začať, keď nie v Čulenovom rodnom Brodskom?
ThDr. Ján Košiar