Závažné myšlienky tohto mailu ma donútili, aby som pokračoval v minulej úvahe. Nadpis je však širší.
Text z mailu:
… „existuje taký pekný citát, vraj to kdesi ktosi napísal na stenu: Keby voľby mohli niečo zmeniť, tak by ich už dávno zakázali. V podstate to hovorí o tom, že hra na demokraciu je sfalšovaná a ľuďom je dovolené ju hrať práve iba preto, že je sfalšovaná a skutočným držiteľom moci od nej nič nehrozí. A podobné je to aj s poctivou a vedeckou ekonómiou: akademikom je dovolené o nej hovoriť, ale nič viac: skutoční držitelia moci im nedovolia narúšať fungovanie ekonomickej reality kapitalistického sveta, ktorá nie je ničím iným ako gangsterskou úžerníckou pyramídovou hrou. Myslím, že títo hlupáci sa začnú zobúdzať až vtedy, keď začnú dochádzať zdroje a začne to všetko kolabovať, lenže to už bude príliš neskoro.“
Predovšetkým musím zdôrazniť, že ekonómia vedeckými metódami hľadá odpovede na otázky čo vyrábať, ako vyrábať a hlavne pre koho vyrábať. Teda ekonómia sa zaoberá vzťahmi výroby, akumulácie a distribúcie outputu vyrobeného v ekonomike. Civilizácia to robila inak v otrokárstve, inak vo feudalizme a inak v kapitalizme.
V roku 1988 vlády niekoľkých európskych krajín založili Delorsov výbor, ktorý mal preskúmať otázku ekonomickej a monetárnej únie a naformulovať program jej implementácie, realizácie. Ako však mala vyzerať výroba, akumulácia a distribúcia outputu v EÚ?
Nepovedali.
Delorsov výbor predložil správu, ktorej obsahom bola Maastrichtská zmluvu o Európskej Únii. Tá bola vynegociovaná v decembri v roku 1991 a záväznou sa stala v novembri 1993. Zmluva pokrýva okruh problémov integrácie; jej najzásadnejšou črtou je však formalizácia toho ako sa vysporiadať s ekonomickou a monetárnou úniou, a, najmä otázkou spoločnej meny (currency); razenie eura začalo už v roku 1995.
Maastrichtská zmluva stanovila hlavné kritériá monetárnej a fiskálnej konvergencie ako predpoklad pre krajiny, aby sa stali členskou krajinou, aby mohla používať spoločnú menu. Malo sa to stať do konca storočia. Veľké európske rázcestie!
Maastrichtské kritériá sú:
1) dlh vlády nesmie prekročiť 60 % HDP,
2) deficit rozpočtu vlády nesmie prekročiť 3 % HDP,
3) inflácia nesmie prekročiť priemernú infláciu troch krajín EÚ, ktoré majú najnižšiu mieru inflácie o viac ako o 1,5 percentuálneho bodu,
4) úroková miera na vládne pokladničné poukážky nesmie prekročiť priemerné úrokové miery troch krajín o viac ako 2 percentuálne body,
5) členstvo v EMS musí byť udržované po nie menej ako 2 roky bez inflácie a devalvácie.
A ako bude fungovať ekonomika EÚ? Chýbalo to podstatné: teoreticko-metodologická expozícia problému medzioblastného ekonomického vyrovnávania krajín EÚ. Ba hádam najpodstatnejšie! Nedá sa spoliehať iba na kohosi vlastný úsudok.
Hlavnou slabou stránkou kritérií je, že sa opierajú o HDP, ktoré je, ako čitateľ vie, v peňažných jednotkách, a teda veľmi fluktuuje a je aj bezobsažnou mierou. Obdobne ako miera inflácie. Kritériá EÚ nevyjadrujú mechanizmus fungovania ekonomiky ako vedomú aktivitu spoločnosti. Úplne chýbala predstava o hlavných atribútoch medzioblastného ekonomického vyrovnávania ekonomík, keďže mali rôzny ekonomický vývoj, ktoré mali byť vedecky zdôvodnené.
EK mala predovšetkým využiť hlboké poznatky ekonomických vied a ekonomickú politiku založiť na regionálnom ekonometrickom modeli.
EÚ mala definovať atribúty, teda podstatné charakteristiky, základné vlastnosti, nenahraditeľné vlastnosti ekonomického systému budúcej EÚ.
Prvým atribútom malo byť zabezpečiť optimálnu štruktúru odvetví v jednotlivých krajinách EÚ. Malo ísť o taký ekonomický systém, v ktorom je jasný systém výroby a spôsob alokácie zdrojov a distribúcia tovarov a služieb v rámci každej krajiny (nie rôzna kvalita masla v EÚ).
Ekonomický systém je množina prvkov (domácnosti, vláda, podniky, zahraničie) spojených väzbami finančných tokov a závislostí medzi nimi a rozmanitosť inštitúcií (socialistické krajiny mali plánovacie komisie), agencií, entít a tak ekonomický systém žiada aj spôsob rozhodovacieho procesu čo spolu vytvára ekonomickú štruktúru danej ekonomiky či aj ekonomiky EÚ.
Toto všetko nebolo jasné.
Prvoradým malo byť využitie výrobných kapacít krajín, napr. našich SES Tlmače, ktoré vyrobili najväčší elektromotor na svete a nie ich zničiť, zničené boli celé odvetvia. Totiž ekonómia sa nutne musí zaujímať o optimálne využitie zdrojov! To mala riešiť EK za krajiny EÚ ako veľký komplex využitia pôdy, práce a kapitálu.
Regionálny model EÚ mal obsahovať všetkých 28 ekonomík EÚ a optimalizovať využitie zdrojov týchto krajín, vedecky.
Ale EÚ mala robiť tvorbu aj ekonomickej politiky a to na báze stanovenia stupňa ekonomického rozvoja metódou diskriminačnej analýzy (používali sme ju na Slovensku) lebo EÚ rozdeľuje eurofondy a tak je dôležité aby mala objektívne kritérium (nie HDP) a ukázať dôsledky napr. toho, že ak sa v Nemecku rozšíria diaľnice, aký to bude mať dôsledok na stupeň ekonomického rozvoja SR!
Vzhľadom na vyčerpateľnosť prírodných zdrojov (ropa, plyn, atď.) a znečisťovanie vzduchu a zemského povrchu, EÚ mala konštruovať stereoštrukturálne modely, s ktorými malo Slovensko značné skúsenosti.
Z dosiaľ povedaného vyplýva, že ekonomiky EÚ sú na rázcestí aj preto, že ešte stále existuje kapitalistické vlastníctvo, z čoho vyplýva forma ekonomickej politiky.
Z hľadiska ekonómie, vedy, sa ukazuje, že dnes ide o novodobú kolonizáciu formou spornej globalizácie.
Otázkou je aj to ako dnes funguje, prejavuje trh? Ba aj to na čom sú založené vzťahy vo výrobe, napr. vo Volkswagene Bratislava? Vidíme ako protestujú za vyššie platy! Sú iba prvými výrobcami? Viac si nezaslúžia? Vlastníkmi nemôžu byť? A preto EK mala dôkladne preskúmať stav ekonomík krajín EÚ, utriediť a skonštatovať všetky fakty, ktoré požaduje metodológia ekonómie. Iba tak môžu ekonómovia získať istotu o správnosti ekonomickej politiky, empiricky overiť pravdivosť hypotéz tvorcov hospodárskej politiky. Prečo sú rôzne meny v krajinách EÚ? Naši europoslanci mali podradné funkcie. Či širšie, dokáže EÚ uskutočniť svoje globálne ašpirácie (pozri druhý citát)?
Sme, lepšie povedané, EÚ schopná pochopiť dynamiku sveta, ktorá sa pred našimi a očami EÚ zásadne mení? Nepanuje pokrytectvo a nekonzistentnosť, ktoré odrážajú nielen absenciu vízie, ale aj politickej zrelosti.
Oni asi jednoducho nevedia, čo majú robiť. Ekonómia má svoje vedecké metódy.
Záver
Verím, že aj čitateľa tak ako mňa mrzí čo sa deje po tom čo som vyššie opísal čo sú známe poznatky a požiadavky ekonomickej vedy.
Dostal som takýto mail:
„Evropská unie má problém. Tolik se potřebuje prezentovat ve světě a také před vlastními občany jako významný hráč na světové scéně s pevnou „zahraniční politikou“ a prostředky k jejímu uskutečňování, zatímco ve skutečnosti ji světové velmoci – USA, Rusko, Čína – neberou vážně. Před mírovým summitem v Saúdské Arábii, na který nebyl pozván prozatímní ukrajinský prezident Zelenskyj, začali vysocí představitelé EU panikařit. Rychle uspořádali vlastní schůzku, aby ukázali vlastním lidem a bratrstvu EU, že jsou stále relevantní, ale nikoho to příliš nepřesvědčilo. V takových chvílích se lidé z EU obávají, že si skromní lidé v Evropě uvědomí, že veškeré mezinárodní zahraničněpolitické pózy jsou založeny na kusu papíru, na němž jsou napsány nějaké myšlenky nebo sny. Už samotný fakt, že Trump je schopen navázat mírová jednání s Putinem a zcela obejít EU, ukazuje, jak je neefektivní. Je snadné utrácet peníze daňových poplatníků EU, těžší je vytvořit politiku, kterou by bylo možné uskutečnit, zejména když členské státy nemají důvěru v Brusel, že dokáže uskutečnit své globální aspirace.“
Ekonómiu, ako každú vedu, nemôžeme zakladať na klamstvách.
Iba pripomeniem. Alchýmia v sebe spájala všetku vtedajšiu učenosť – astrológiu, medicínu, zárodky chémie či fyziky, dôkladne premiesenú mágiou. Slovútni alchymisti sa po stáročia pokúšali vysvetliť svet. Nepoužívali však vedecké metódy – svoje myšlienky stavali na mýtoch a neoverovali ich pokusmi a pozorovaniami.
Spoliehali sa len na vlastný úsudok a boli presvedčení, že sa nemôžu mýliť. Vytvárali dogmy, ktoré im svet a jeho princípy viac zacláňali ako osvetľovali. Iba pripomeniem, že práve najväčší z alchymistov (bol trikrát na Slovensku) – Paracelsus – ako prvý vstúpil na rozhranie alchýmie a vedy. Toto mi vtlačilo do mysle, že či nemáme dnes ekonomických alchymistov.
Ekonómia ozaj nie je zbytočná. Sociálna revolúcia, ktorú robí D. Trump bude mať omnoho väčšie dôsledky ako si väčšine ľudí uvedomuje.
A ako sa píše v prvom citáte: akademikom je dovolené o ekonómii hovoriť, ale nič viac: skutoční držitelia moci im nedovolia narúšať fungovanie ekonomickej reality kapitalistického sveta, ktorá nie je ničím iným ako gangsterskou úžerníckou pyramídovou hrou.
Musíme si uvedomiť, že Európska únia čelí ďalšej výzve – ako zvládnuť tlak Spojených štátov, ako rázne čeliť čínskym inováciám a najmä ako posilniť európsku ekonomiku vo svete.
EÚ nemá jednoduché a lacné riešenia. Nestratila EÚ reputáciu? Nie je ohrozená jednota EU?
Prof. J. Husár
https://www.reminiscencie-sucasnost.sk/ekonomia-ozaj-nie-je-zbytocna-mame-novodobych-alchymistov/