Toto podobenstvo tak podľa Matúša, ako i podľa Lukáša je úzko späté s podobenstvom o horčičnom zrne.
Naozaj, ich vnútorná súvislosť je na prvý pohľad zrejmá. Podobenstvo o horčičnom zrne znázorňuje rozvoj Cirkvi do šírky, navonok, kým podobenstvo o kvase predpovedá jej vzrast do hĺbky a je symbolom úžasnej schopnosti Cirkvi pretvoriť človeka vnútorne. Látka podobenstva je vzatá z každodenného života, čím sa jeho presvedčivosť iba stupňuje.
Či je obyčajnejšej práce, ako pečenie chleba, práce, ktorá predtým, tak ako na dedinách i doposiaľ, je čestnou funkciou gazdinej, hrdej na svoj dobre vypečený a chutný chlebík. Tak bolo i u starovekých pohanov, ako dosvedčuje Plínius, opisujúc výbuch Vezuvu (24. augusta 79).
Židia už od dávnych vekov poznali kvasený chlieb, iba na Veľkú noc a pri obetiach bol predpísaný chlieb nekvasený.
Kvas robí s cestom pravé divy. Čo by bolo z múky, a vody bez kvasu? Nezdravá, nechutná mŕtva masa. A kvas dodá cestu akejsi životnosti a chuti, od kvasu cesto priam ožije. Účinky kvasu sú tak symbolom účinkov evanjelia na ľudstvo. Čím by bol svet bez Cirkvi Kristovej? Chýbala by mu sila, chýbala by mu idea, čnosť a svätosť. Iba slepý a zlomyseľný nevidí, akým kvasom, akou silou bolo evanjelium pre dejiny ľudstva.
Vďaka Ti za to Kriste a chvála!
L. Müller S.J., Hovoril v podobenstvách, vytlačila Petra Prešov 1948
Pripravil: Anton Čulen