„Táto myšlienka ma napadla pri pokračujúcom štvaní proti 1. Slovenskej republike a jej prezidentovi Mons. Jozefovi Tisovi“
Beriem tú svoju momentálnu bezmocnosť ako Božie požehnanie. Aspoň mám čas pretriediť si myšlienky v tejto búrlivej dobe. Najväčšie poučenie z účinkovania Ježiša Krista je pre mňa v tom, že sa musím k ľuďom okolo mňa správať ako človek. Nie je to ľahká úloha a nie vždy sa to darí. Ani mne nie.
Preto sú blahoslavení tichí a nie veľkohubí, lebo veľké huby vedú iných aj seba do záhuby. Táto myšlienka ma napadla pri pokračujúcom štvaní proti 1. Slovenskej republike a jej prezidentovi Mons. Jozefovi Tisovi. Ak si my naozaj nevážime, čo sa pre nás v tejto búrlivej dobe konkrétne a v tichosti urobilo, tak si nezaslúžime žiť ako národ. Posledný je to vták, čo si do vlastného hniezda špiní a platí to aj pre nás, nielen pre národy, ktoré my pokorne považujeme za elitnejšie a vyvolenejšie.
Počúval som 14. marca v Slovenskom rozhlase prehľad historických udalostí na tento deň. Spomínali sa svetové udalosti a niekoľko hercov, prevažne českých. Existuje ešte aj nejaký iný národ, ktorý by sa natoľko hanbil za svoju odpornú a zbytočnú existenciu? Hanba nám všetkým, aj keď dúfam, že mnohým ešte stále nie.
Boh je naozaj dobrý, ale hovorí sa, že koho Boh miluje, toho krížom navštevuje. Platí to pre jednotlivcov, aj pre národy, zvlášť pre tie malé a dlhodobo sedembolestné, trpiace občas nevinne, ale často aj vlastným pričinením. V tomto smere nech sa každý národ pozrie do zrkadla a len takto si to zhodnotí, nie hlúpym porovnávaním sa s inými národmi, vraj lepšími, dokonalejšími a dokonca nedotknuteľnými.
Ten náš dobrý Otec, príčina a záruka existencie vesmíru aj ľudstva, podrobil krížovej ceste aj vlastného Syna, pretože bez toho by sme ťažko rozlišovali dobré od zlého, alebo skromnejšie a pokornejšie povedané, horšie od lepšieho.
Milosrdný Bože a naša Matka Sedembolestná, zmilujte sa nad nami, vráťte nám zdravý rozum a naďalej nás chráňte a zachráňte!
Vlado Gregor
Úplne súhlasím, lenže čo chcieť od ovce, ovce tie robia len to, čo pastieri, pastieri nie?