Cesta Agostina Gemelliho od skeptika k svätému vedcovi je svedectvom o sile súcitu a intelektu.
Keď pápeža Františka po 38 dňoch prepustili z rímskej nemocnice Gemelli, niektorí si možno položili otázku, či názov Gemelli – taliansky výraz pre „dvojičky“ – nie je narážkou na svätých Kozmu a Damiána, dvojičky lekárov-mučeníkov z raného kresťanstva. Nemocnica je však pomenovaná len po jednom mužovi: Agostinovi Gemellim. Bol to vojenský lekár a ateista, u ktorého dramatické obrátenie a celoživotné hľadanie pravdy zanechalo trvalú stopu v katolíckom vzdelávaní, vede a zdravotníctve.
Narodil sa ako Edoardo Gemelli v Miláne v roku 1878 a vyrastal v prísne sekulárnom prostredí. Jeho otec bol slobodomurár a jeho rodina náboženstvo úplne odmietala. Edoardo vyštudoval medicínu na univerzite v Pavii, kde sa stretol s Ludovicom Necchim, zbožným katolíkom, ktorý ho neovplyvnil kázňami, ale hlbokými filozofickými rozhovormi a vedeckým dialógom. Edoardovo presvedčenie sa pomaly začalo meniť.
Zlom nastal počas prvej svetovej vojny, keď Edoardo slúžil ako vojenský lekár. V milánskej nemocnici sa naňho pozrel umierajúci vojak, znetvorený malomocenstvom, ktorý mu povedal:“Keby tu bola moja matka, pobozkala by ma… Mohol by si aj ty?“ Dojatý do špiku kostí Edoardo pobozkal muža na líce. Toto jednoduché, ale hlboké gesto ho priviedlo k duchovnému prebudeniu.
Na Zelený štvrtok v roku 1903 prijal Edoardo prvýkrát sväté prijímanie a rozhodol sa stať františkánom. Napriek ostrému odporu svojej rodiny – vrátane pokusu o únos, ktorý mal zabrániť jeho vstupu do rehole – vstúpil do rádu a prijal meno Augustín. Za kňaza bol vysvätený v roku 1908.
Páter Gemelli namiesto toho, aby zanechal vedu, sa v Taliansku stal priekopníkom experimentálnej psychológie. Založil časopis Rivista di Filosofia Neo-Scolastica a zasadzoval sa za harmóniu viery a rozumu. V roku 1921 s podporou pápeža Benedikta XV. založil v Ríme Katolícku univerzitu Najsvätejšieho srdca, ktorej cieľom bolo formovať laických katolíckych intelektuálov. V roku 1964 jeho lekárska fakulta tejto univerzity otvorila jednu z najznámejších talianskych nemocníc: Univerzitnú polikliniku Agostina Gemelliho.
Nemocnica Gemelli získala medzinárodné uznanie najmä po atentáte na pápeža Jána Pavla II. v roku 1981. Poľský pápež, ktorého tam previezli so štyrmi strelnými zraneniami, sa tam počas svojho pontifikátu vrátil ešte mnohokrát – celkovo tam bol hospitalizovaný 150 dní. S láskou ju prezýval „Tretí Vatikán“, čím chcel poukázať na svoje rezidencie vo Vatikáne a v Castel Gandolfe.
Dnes, apartmán s rozlohou 200 metrov štvorcových na 10. poschodí, je trvalo vyhradený pre pápeža. Nemocnica Gemelli je nielen najväčšou nemocnicou v Ríme, ale aj jedným z najlepších lekárskych centier v Taliansku, známym aj svojou excelentnosťou v oblasti výskumu a vzdelávania.
Cesta Agostina Gemelliho od skeptika k svätému vedcovi je svedectvom o sile súcitu a intelektu, ktoré spolupracujú pre dobro človeka. Jeho odkaz pokračuje v každom študentovi medicíny i v každom vyliečenom pacientovi v tichej dôstojnosti, s ktorou Cirkev aj naďalej slúži chorým.
Daniel Esparza
https://aleteia.org/2025/03/28/the-atheist-physician-who-built-the-popes-hospital