„Je užitočné rozjímať o tom, ako sa Ježišovo zajatie opakuje na osude jeho mystického tela, svätej Cirkvi. Čo sa ju napodozrievajú a hľadajú na smrť, ako zločinca“
Dívam sa na Judáša
Kto je? Jeden z dvanástich (Mk 14, 43). Z akej výšky padol, než sa dostal až k dverám veľkňaza, aby sa s ním dojednal. Aká to nespravodlivosť a nevďačnosť. A z druhej strany, aké pokorenie pre Pána Ježiša. Čo si svet po tom všetkom o Ježišovi pomyslí?
Teda takých ľudí si povyberal? Takí sú teda jeho učeníci, jeho priatelia, jeho miláčikovia. I ten, čo ho najlepšie poznal necenil si učiteľa viac, ako na 30 strieborných.
A táto ponižujúca obžaloba neutícha. „Hľa, takí sú kňazi!“ Prečo? Lebo sa medzi nimi nájde i Judáš. Aké ponižujúce sú judášske slová: „Učiteľ, zdrav buď!“ (Mk 14, 45). Tie slová znamenajúce úctu a lásku, sú výsmechom pre tých, ktorí vedia, kto a prečo ich vyslovil. Nielen slová, ale i Judášovo vystupovanie je ponižujúce. Hlavne ten bozk! Znak lásky a dôvery hovorí teraz: Hľa, to je ten lotor, dobre ho poviažte a veďte opatrne, aby neušiel.
Dívam sa na Ježiša
Ako sa chová, keď ho tak ponižujú? Syn Dávidov, kňaz podľa radu Melchizedechovho, živý Boh, a v takej podlej spoločnosti. On je moc, sláva, svätosť a nevinnosť. Od zradného bozku horí mu líce, od prežitého smrteľného zápasu je však bledé. A nepriateľ to pokladá za známku nečistého svedomia.
I Ježišove slová prezrádzajú, akú ranu mu spôsobilo toto poníženie. „Ako na zločinca ste vyšli s mečmi a kyjmi“ (Lk 22, 52). Ale poníži sa, lebo to je vôľa Otcova. Vypije kalich, čo mu bol Otec poslal. A prečo? Aby i svoj najdrahší poklad, česť, za nás obetoval a urobil zadosť Otcovi, ktorého slávu ľudská pýcha tak strašne uráža. Nemôžem byť dobrým nasledovníkom Kristovým, keď nemôžem, alebo nechcem popustiť so svojej chorobnej namyslenosti a ostávam, ako sv. Augustín hovorí: Otrokom svojej cti.
Svätá Cirkev
Je užitočné rozjímať o tom, ako sa Ježišovo zajatie opakuje na osude jeho mystického tela, svätej Cirkvi. Čo sa ju napodozrievajú a hľadajú na smrť, ako zločinca. A sú i také prípady, že sami kňazi a rehoľníci vydávajú Cirkev svetskej vrchnosti. Koľkokrát ju spútavajú zákonmi, nariadeniami, aby ju „zneškodnili“. I Cirkev to predvída, ako Kristus. Otec nebeský mohol by jej poslať celé légie anjelov na pomoc, ale nerobí to. Nepohoršuje sa! I s vlastným Synom tak spravil.
A v Cirkvi žije Kristus. Práve v utrpení je najväčšia moc Cirkvi. Vtedy sa jej rodia najväčší synovia, mučeníci a svätý. Cirkev, hoci s poviazanými rukami, žehná svojich nepriateľov, hovoriac už celé stáročia: Sú násilní? Vďaka Bohu!
Nezabúdajme, že Cirkev v nás prežíva svoj život. Buďme teda hotoví ochotne znášať všetky prenasledovania a utrpenia.
V pokornom rozhovore prosím Pána, aby som ochotne vedel prijať kalich poníženia a pokory, a s radosťou vedel vložiť ruky do pút svätej poslušnosti.
L. Müller S.J., Škola kríža, vytlačila Petra Prešov 1947
Pripravil: Anton Čulen