Psychológ (ak je veľmi dobrý) dokáže identifikovať problém, ale nevyrieši ho, zatiaľ čo spoveď prináša oslobodenie, ktoré nemôže poskytnúť žiadny ľudský prostriedok.
Niet pochýb o tom, že v nedávnej minulosti došlo na celom Západe k prudkému nárastu využívania psychológie, konkrétne pomoci psychológov. Historické udalosti pandémie a hrozný, do istej miery aj nečakaný výbuch vojenských konfliktov, zhoršili situáciu až do takej miery, že nejednu vládu prinútili ponúknuť občanom „príspevok na psychológa“, aby tak mohli dostať pomoc od odborníkov, schopných vypočuť a psychologicky im pomôcť.
Takmer by sa dalo povedať, že psychológ je pre modernú dobu tým, čím bol spovedník pre kresťanskú dobu! Ale je to naozaj tak? Stačí na „vyriešenie“ problému človeka obrátiť sa na psychológa? Je dialóg so psychológom a dialóg v spovedi rovnocenný?
Odpoveď na tieto otázky je bez najmenších pochybností záporná. Aj keď uznávame legitímnu dôležitosť vedy o človeku, známej ako psychológia, je jasné, že si ju v nijakom prípade nemôžeme zamieňať so sviatosťou zmierenia. Tieto dva „dialógy“ – dialóg s psychológom a dialóg so spovedníkom – môžu mať určité podobnosti, ktoré sa pokúsime naznačiť, ale určite majú odlišné korene a predovšetkým odlišné výsledky.
VEĽKÝ PARADOX
Veľký ambroziánsky teológ Giovanni Moioli, ktorý zomrel predčasne, vo svojej eseji Il quarto sacramento (Vyd. Glossa) označil zmierenie za „náročnú sviatosť“, a to práve pre nevyhnutnú potrebu skutočného, dôverného a osobného dialógu medzi kajúcnikom a spovedníkom, ktorý je potrebný na to, aby sviatosť bola platná.
Niet pochýb o tom, že želané nahradenie sviatosti zmierenia terapeutickým dialógom, má svoje korene vo všeobecnej sekularizácii západného sveta; sekularizácii, ktorá – a je to takmer paradox! – že je zároveň aj príčinou toľkých spoločenských i osobných nešťastí súčasného človeka.
V kultúrnom kontexte, v ktorom je Boh vytlačený z dejín alebo spoločnosti, v najlepšom prípade je daný do polohy subjektívneho pocitu, sa odpoveď na základné otázky existencie stáva prinajmenšom ťažkou, ak nie nemožnou. Ak Boh chýba, človek sa redukuje na výsledok svojich biologických predchodcov, na hmotu o niečo vyvinutejšiu ako zvyšok prírody, ale na nič viac, len na hmotu. Zároveň tu stráca zmysel aj teleologický rozmer, rozmer cieľa života a zmyslu ľudského konania. Z tohto všeobecného kontextu si môžem len predstaviť mieru frustrácie, aj psychickej, ktorá môže vyústiť do toho, že všetky ľudské činy, aj tie najvznešenejšie a najvznešenejšie, strácajú svoj zmysel. Prinajlepšom len uspokojujú ego a v skratovej situácii, keď neuspokojená požiadavka ľudského srdca, stále hľadá nové uspokojenia a nikdy sa necíti ničím uspokojená.
VYPRÁZDNENIE UTRPENIA
Ak k tomu pridáme takmer úplnú cenzúru možného zmyslu ľudského utrpenia a smrti, obraz sa zdá dramaticky úplný. Ak ľudské utrpenie nemá zmysel, potom sa mu treba bez výnimky starostlivo vyhýbať, a to na akejkoľvek úrovni vedomia a v ktoromkoľvek období života. Je však na Slnko jasné, že utrpenie človeka existuje a jednoducho sa mu nedá vyhnúť! Z toho vyplýva ďalšia hlboká frustrácia zo života, ktorý je nevyhnutne popretkávaný aj chvíľami utrpenia, ktoré akoby nemali zmysel, a to prakticky stojí v rámci samotného zmyslu celej ľudskej existencie. Vrcholom tejto krízy zmyslu je, samozrejme, tajomstvo smrti, ktoré sa v radikálne sekularizovanom kontexte systematicky cenzuruje a dokonca de-ritualizuje (stačí si spomenúť na všetky svetské agentúry, ktoré sa zaoberajú pohrebnými obradmi a predovšetkým kremáciou), čím sa zabraňuje usporiadanému a psychologicky zdravému chápaniu zmyslu smútku, ktorý je prirodzený pri strate blízkeho človeka.
SPOVEĎ JE MIESTOM ODPOVEDE
Na druhej strane, sviatosť zmierenia sa slávi nielen v hodnotovom horizonte, v ktorom sa uznáva existencia osobného, stvoriteľského a prozreteľnostného Boha, Boha Otca schopného vždy odpustiť svojim deťom, ale aj v prijatí tajomstva Vtelenia, ktorým sa Božia moc odpúšťať hriechy prejavila v Ježišovi z Nazaretu. Kristus svojim súčasníkom povedal: „Aby ste uverili, že Syn človeka má moc na zemi odpúšťať hriechy, povedal ochrnutému: „Vstaň, vezmi si lôžko a choď domov“ (Mt 9, 6).
Sviatosť zmierenia teda treba chápať a sláviť v nadprirodzenom horizonte, ktorý určite zahŕňa všetky prirodzené prípady prítomné v ľudskej existencii, ale prekonáva a rieši ich tak, ako to nikdy nedokáže žiadny psychológ. Explicitná viera v Boha – a to nie vo všeobecného „boha“, na ktorého sa každý môže indiferentne odvolávať, ale v „Boha Ježiša Krista“, v trinitárneho Boha – Lásku, schopného nielen vteliť sa, ale aj prijať úplnú integrálnu ľudskú prirodzenosť On sa dokonca rozhodol z lásky k svojmu stvoreniu zomrieť a zachrániť ho od obmedzenosti hriechu – a tak sa stal zmysluplnou odpoveďou na pôvod a koniec ľudskej existencie, ktorej dáva mimoriadnu, večnú hodnotu ľudskej slobode i činom, ktoré človek vykonáva, osvietený chápaním a podporovaný vôľou.
Nič nie je viac oslobodzujúce ako viera v Ježiša Krista a pokorné a vďačné uznanie Boha – Lásky, od ktorého všetci ľudia pochádzajú a ktorému majú odpovedať aj vlastnými krížmi.
„Ťažký“ prvok ľudského utrpenia nespočíva v sterilnom subjektívnom egu človeka, ale v nekonečnom oceáne Božej Lásky. Toto je jediná možná odpoveď: tajomstvo Boha – Lásky, vteleného a ukrižovaného, Syna Ježiša Krista, milosrdného Boha, ktorý prostredníctvom sviatosti zmierenia naďalej vylieva na ľudstvo svoje milosrdenstvo a lásku, je jedinou skutočnou odpoveďou na každú otázku, ktorá vzíde z nevyhnutného ľudského utrpenia, najmä nevinného i z nevyhnutného nepohodlia, ktoré človek tvárou v tvár svojmu utrpeniu pociťuje.
Láska kríža je odpoveďou na každé možné ľudské utrpenie, a hoci psychologická veda môže v niektorých prípadoch určite veľmi pomôcť, najlepší psychológovia (ak sú veľmi dobrí) dokážu identifikovať problém, ale nevyriešia ho a predovšetkým nezachránia človeka. V skutočnosti jediným Spasiteľom je Ježiš Kristus.
Kardinál Mauro Piacenza
emeritný hlavný penitenciár
Psicologo e/o confessore? Una differenza essenziale
(Psychológ a / alebo spovedník? Zásadný rozdiel)
Il Timone, november 2024, Basta Bugie č. 915.
https://www.bastabugie.it/it/articoli.php?id=8062