„Pozorujem, ako sa Najsvätejšie Srdce Ježišovo zviera žiaľom a úzkosťou. Ani nie tak smrteľná úzkosť, veď na to bol pripravený, ako skôr nevďačnosť ho zarmucuje„
„My máme zákon“
Židia vycítili, že u Piláta s politickou obžalobou nepochodia. Skúšajú to s obžalobou náboženskou: „My máme zákon a podľa zákona musí zomrieť, lebo sa vydával za Božieho Syna!“ (Jn 19, 7). Spod terasy počuť frenetický rev Židov: „Preč s ním! Ukrižuj ho!“ Ježiš to spokojne počúva. Pilát si však nevie rady.
Vyjednáva raz s kňazmi, raz s ľudom, ktorí vidiac Pilátovu nerozhodnosť a váhanie, je neústupný. Vtom prichádza veľkňaz s doteraz zatajovanou žalobou: „My máme zákon…“ Pilát sa naľaká. Odvádza Ježiša do zvláštnej miestnosti a s poverčivým strachom sa ho vypytuje na jeho pôvod. Ježiš však, ako na vec, ktorá sem nepatrí, neodpovedá. Prosme o milosť, vedieť sa riadiť vždy a výlučne spravodlivým zákonom Kristovým, nie zákonom vášní.
Keď bol Pilát predstavil „Človeka“ národu, dav ako divá zver, zareval: „Ukrižuj ho, ukrižuj!“ Pozorujem, ako sa Najsvätejšie Srdce Ježišovo zviera žiaľom a úzkosťou. Ani nie tak smrteľná úzkosť, veď na to bol pripravený, ako skôr nevďačnosť ho zarmucuje. Bolí nás, keď nami ľudia opovrhujú, keď nás nenávidia. Ešte viac bolí, keď za to, alebo práve preto, že sme robili dobro, siahajú nám na život.
Ľud je ako blázon, schopní pomstiť sa na lekárovi a ošetrovateľovi jeho nemoci. Aká to nevďačnosť! Nevďačné srdce nie je schopné nič šľachetného a pekného. Keď povieš niekomu, že je nevďačný, povedal si o ňom to najhoršie. Koľko dobra sa dostalo tomu národu od Božieho Slova, ktorého právom vidíme v Anjelovi zmluvy už v Starom zákone. A keď sa Slovo vtelilo a stalo sa človekom, celý svoj život zasvätilo predovšetkým tomuto národu. Kŕmilo ho, uzdravovalo, kriesilo mŕtvych, z jeho radov si vyberalo učeníkov, i apoštolov. A poďakovanie? „Ukrižuj ho!“
I ja som dostal veľa dobrého od Krista. Moje bytie a život je ako vešiak v čakárni večnosti, v tuzemskom živote, na ktorý si časné a večné dary od Boha odkladám. Div neklesnem pod ťarchou toľkých dobrodení! A moja odpoveď? Každý môj ťažký hriech je volaním: „Ukrižuj ho!“.
Na druhej strane sa ale nemám prečo diviť, keď svet, ktorý vedel ukrižovať Syna Božieho, i ku mne je často nevďačný: „Učeník nie je nad svojho učiteľa“. (Mt 10, 24).
„Vezmite si ho vy a ukrižujte“ (Jn 19, 6).
Pilát konečne vydal Ježiša do rúk nepriateľom. Robte s ním, čo chcete, ale mňa do toho nezaťahujte! Krista teda nik nechce. Každý by sa ho najradšej zbavil. Ľuďom je na ťarchu. O koľko vraj, šťastnejší by bol život bez neho, hovorí, a myslí si nejeden. Prečo? Lebo „Nemyslite si, že som prišiel priniesť na zem pokoj. Neprišiel som pokoj priniesť, ale meč. Prišiel som postaviť syna proti jeho otcovi, dcéru proti matke, nevestu proti svokre…(Mt 10, 34-35), hovorí Kristus.
Prichádza s takými požiadavkami, že kto viac miluje otca alebo matku, ako jeho, nie je ho hoden. A túto lásku treba prípadne dokázať aj obetovaním vlastného života. (Mt, 37- 39).
A keď sa raz Kristus do ľudského srdca dostane, prináša i tŕňovú korunu, ktorá doráňa to srdce… Preto je Kristus nesympatický každému, kto ho naozaj nepozná… A ja?
„My máme zákon a podľa zákona musí zomrieť“ (Jn 19, 7).
Hriešnik rád ospravedlňuje svoj hriech a neprávosť. Aby sa nemusel hanbiť, z neprávosti urobí zákon, zásadu a princíp. Tak vzniká „zákon tela“, „zákon prírody“, „zákon sveta“. Ježiš musí zomrieť, lebo jeho zákon sa nijako nezhoduje s týmito zákonmi. A on nepozná kompromis, a je neústupný. Musí zomrieť, lebo je revolucionár a burič.
I ja si musím vybrať. Alebo prijmem bez výhrady zákon Kristov, a pridám sa k tým, čo „križovali svoje telo, aj s jeho vášňami a žiadosťami“ (Gal 5, 24), alebo sa budem riadiť zákonom tela spolu s tými, čo „znova križujú Božieho Syna a vystavujú ho na posmech“ (Heb 6, 6).
„My máme zákon!“ Na to nikdy nesmiem zabúdať. Mám zákon Kristov, zákon dokonalosti a svätosti. Podľa toho zákona mám v sebe ukrižovať telo spolu s jeho žiadosťami a náruživosťami. A tento zákon treba do poslednej litery zachovať. Nesmiem spod neho hľadať kľukaté východiská a vytáčky, ani si ho všelijako vykladať, ale všetko zachovať tak, „ako predpisuje zákon Pánov“ (Lk 2, 23). Nesmie ma pritom pomýliť, že priemerní ľudia inakšie zmýšľajú. Ja idem s tými nemnohými, čo vchádzajú tesnou bránou a idú úzkou cestou dokonalosti (porovnaj Mt 7, 14).
Pane Ježišu Kriste, sľubujem, že verne zachovám Tvoje zákony a predpisy a prosím, aby som v tomto duchu vedel aj vytrvať.
L. Müller S.J., Škola kríža, vytlačila Petra Prešov 1947
Pripravil: Anton Čulen
