Kapitalizmus už nie je schopný rozvoja, už nie je životaschopný. Západ aj Európa po vyjadreniach Trumpa sa musí spýtať – ísť sám, alebo spoločne zaniknúť
Urobilo to veľa našich velikánov. Potešilo ma video traja Slováci, ktorí zmenili svet; Š. Banič, J. Murgaš, A. Stodola.
Malé Slovensko má ozaj veľa vzdelancov, ktorí sa zaslúžili o veľké zmeny nielen u nás doma ale ozaj po celom svete. Preto som si zvolil aj nadpis úvahy, lebo by sme si mali zušľachtiť aj krajinu aj ekonomiku. Nestačí ju len rastom zväčšovať čo hovoria analýzy, keď zvýrazňujú aký bol rast HDP. Musíme si ekonomiku a aj krajinu zveľadiť.
Hlavne ekonomiku musíme zlepšiť, zdokonaliť a skvalitniť. Vyplýva to z tohto citátu:
„Od začiatku tohto týždňa ohlásili koniec dve fabriky na výrobu topánok, ktoré boli významnými zamestnávateľmi vo svojich regiónoch. Po martinskom Ecco zatvorí prevádzku aj handlovská Lowa. V Martine príde o prácu 650 ľudí, v Handlovej prepustia rádovo desiatky zamestnancov. Materské skupiny fabrík, dánske Ecco a talianska Lowa, zdôvodňujú ich zatvorenie optimalizáciou výroby.“
Boli sme veľmocou výroby obuvi. Závody 29. augusta v Partizánskom (Baťovany) vyrobili v roku 1950 11,1 miliónov párov obuvi, v roku 1960 20,4 miliónov párov, v roku 1970 28,3 miliónov párov a v roku 1980 31,8 miliónov párov. Riaditeľmi boli naši ľudia.
V duchu videa a priam hanebnému citátu by som v dnešnej úvahe pripomenul dielo ešte niekoľkých našich velikánov.
Matej Bel
Z pomedzi viac ako 30-ky si dovolím v prvom rade spomenúť na Mateja Bela. Bol ozaj poslom lepšej Európy. Narodil sa v Očovej rok po porážke Turkov pri Viedni. Na univerzitné štúdiá sa vybral do Halle, študoval tam teológiu a filozofiu. Ale popri tom aj prírodné vedy aj medicínu. V roku 1707 začal učiť na evanjelickom gymnáziu v B. Bystrici. Už v roku 1709 prišlo na neho udanie, že je prívržencom protihabsburgského Rákociho povstania. Hrozil mu trest smrti. V roku 1723 vydal dielo Posol dávneho a súvekého Uhorska. Zhromaždil veľké množstvo údajov z jednotlivých uhorských stolíc, systematicky a podrobne ich spracováva do podoby jedinečnej encyklopédie, ktorá v Európe nemala páru.
Nepracuje na nej sám, dal dohromady tím vzdelancov z celého Uhorska. Kráľovský inžinier a geometer S. Mikovíni prispieva svojimi medirytinami, ilustráciami miest a mapami jednotlivých stolíc. Lekár Ján A. Rayman z Prešova, prvý slovenský imunológ a meteorológ, dodáva údaje o svojich pozorovaniach ale boli to aj spišský matematik P. Kray, či jaskyniar J. Buchholz a ďalší. Zostavil rozsiahlu encyklopédiu vo viacerých zväzkoch. Prvý z nich vychádza s podporou cisára Karola VI. Jeho Notície vyvolali veľký ohlas, uznanie a úctu od Paríža po Petrohrad.
Bel dostal Uhorsko do učebníc. Bol pravou rukou Márie Terézie. Bol váženým členom chýrnych európskych spoločností v Berlíne, Olomouci, Petrohrade, či Londýne. Želal si, aby sa Uhorsko stalo rovnocenným partnerom Anglicka. Svojim životom a prácou otvoril našu krajinu svetu.
Ján Adam Rayman
Pozabudli sme aj na Jána Adama Raymana, imunológa. V roku 1721 je zrodom slovenskej imunológie, keď v prestížnom vroclavskom časopise uverejnil dva vedecké články. Opísal v nich prvé očkovanie proti pravým kiahňam – variole, ktoré uskutočnil svojej dcére Márii Alžbete počas epidémie kiahní okolo roku 1720. Urobil som pokus, písal, malý zárez na jej ľavom ramene, do ktorého som votrel ešte teplý hnis z kiahničky jej brata a zárez zakryl orechovou škrupinkou. Na tretí deň sa úplne zotavila.
Popri svojom zamestnaní spolupracuje s M. Belom pri príprave jeho najvýznamnejšieho diela Notitie. Predovšetkým sa však venuje vlastnej vedeckej činnosti v oblasti chorôb, liečiv, minerálnych vôd a počasia. Svoje štúdie publikuje v zahraničných vedeckých časopisoch po nemecky, po latinsky. Napísal takmer 100 vedeckých článkov. Rayman nevie, čo spôsobuje kiahne, ale tuší ako nad nimi zvíťaziť. Ani schopný lekár nemusí poznať pôvod a pôsobenie zla, keď vie s ním múdro a starostlivo zaobchádzať.
Teda aj v malej krajine môže vyrásť človek, ktorý predbehne dobu, ale aj osihotený mimo hlavného prúdu.
Samuel Mikovíni
Hoc máme velikánov veľa, zvolil som si ešte spomienku aj na Samuela Mikovíniho. Literatúra ho pokladá za matematika, zememerača, astronóma, vodohospodára, konštruktéra, staviteľa, pedagóga a umelca. V Jene v roku 1723 získal titul inžiniera. Hneď po promócii dostal miesto dvorného matematika a kartografa Jenského kniežatstva a stáva sa členom Pruskej kráľovskej akadémie. Bol stoličný matematik a geodet v Bratislave. Na poverene cisára Karol VI. zmapoval územie dnešného Slovenska a významnú časť ostatného Uhorska. Jeho mapy boli významnou súčasťou diel M. Bela. Ako matematik a kartograf Jenského kniežatstva a stáva sa členom Pruskej kráľovskej akadémie. Odvodňoval močiare, navrhoval mosty, protivodňové hrádze ba aj mlyny. Projektoval stavbu kráľovského paláca v Budíne. Ba vypočítal aj Ludolfovo číslo na 25 desatinných miest. V roku 1735 ho Karol VI. vymenuje za cisárskeho geometra banských miest na strednom Slovensku a odchádza do Banskej Štiavnice a založí banskú školu a neskôr M. Terézia ju zmení na Banícku akadémiu – prvú vysokú školu technického zamerania na svete.
Jozef Karol Hell
Nemôžem nespomenúť bratov Hellovcov. Starší Jozef Karol sa narodil v roku 1713 a študoval na banskej škole mechaniku a hydrauliku. Pokračoval v práci svojho otca a buduje tajchy a konštruuje banské stroje. Mal 25 rokov keď skonštruoval pákové drevené čerpadlo. Jeho najväčším vynálezom je vodostĺpcový stroj, v ktorom po prvý krát na čerpanie vody v baniach sa využíva stlačený vzduch. Výkon prevratného čerpadla má viac ako 500 tisíc litrov vody za deň. Tento vynález sa používal v baniach na celom svete a jeho princíp sa dodnes využíva pri ťažbe ropy. J. K. Hell skonštruoval aj čističku vzduchu, čerpadlo na prúdenie čerstvého vzduchu v banských štôlňach.
Maxmilián Hell
Mladší brat Maxmilián Rudolf sa narodil v roku 1720. Po skončení gymnázia študoval históriu a filozofiu. Buduje hvezdárne v Kluži, Trnave, Budíne a v Jágri. Vydal astronomickú ročenku Astronomický kalendár na viedenskom poludníku, v ktorej uvádza presné výpočty pohybu Slnka, Mesiaca a planét. V 35 rokoch svojho života sa stáva vedeckou kapacitou celoeurópskeho významu. Samotný dánsky kráľ Kristián VII. ho pozýva na ostrov Vardȏ za severný polárny kruh, aby pozoroval prechod Venuše popred slnečný disk, ktorý mal pripadnúť na 3. jún 1769. Tento jedinečný úkaz sa dal výpočtom paralaxy využiť na určenie rozmerov slnečnej sústavy, predovšetkým vzdialenosti Zeme od Slnka. Bol členom akademických spoločností v Paríži, Štokholme, Bologni, Kodani, Gȏttingene, Trondheime a v Londýne. V roku 1790 dostáva za celoživotné vedecké dielo Rád anglickej vlády. Jeho meno nesie jeden z mesačných kráterov a jedna planétka. Obaja boli dobrodením nášho poznania.
Jozef Dekret Matejovie
Ešte musím spomenúť, že velikán Jozef Dekret Matejovie ozaj zušľachtí krajinu. Slovenské hory boli nesmiernym bohatstvom, zvlášť na Horehroní. Od čias priemyselnej revolúcie sa to zmenilo. Surové drevo sa stalo hlavnou komoditou ako palivo pre chod banských strojov, ale najmä pre železiarne – pre vysoké pece, vyhne, hury a hámre. A kvôli tomu vydala Mária Terézia v roku 1769 nový lesný poriadok, ktorý zakazoval nadmerné pasenie dobytka, vyrubovanie a klčovanie lesa.
A našiel sa múdry človek J. D. Majerovie. Narodil sa v roku 1774 v lesnej osade Dobroč pri Čiernom Balogu. V roku 1808 sa stáva hlavným pojazdným breznianskeho lesného okresu. Vymeriava a zakresľuje mapy lesného okresu. Robí katastrálne merania, presne oddeľuje pasienky a polia od lesov. Skúma vplyv pôdy na rast jednotlivých druhov stromov, ich odolnosť proti vetru. Chodí sa k nemu učiť Henrik David Wicker, ktorý bol prvým profesorom Lesníckej katedry, ktorá bola v roku 1807 zriadená na Baníckej akadémii v Banskej Štiavnici.
Chýr o breznianskom lesníkovi sa dostáva do Viedne a v roku 1814 sa J. D. Majerovie stáva hlavným banskobystrickým cisársko-kráľovským lesmajstrom. Svojou ozaj priam priekopníckou prácou pre nás zachránil hory. Horehronie preto patrí aj dnes už roky k lokalitám, kde sa ťaží najviac, no tempo ťažby sa ešte viac zvýšilo v minulom lete. Za rok sa stovky hektárov lesov v okolí Čierneho Baloga zmenili na holoruby. Nezabudli, že musíme si ekonomiku a aj krajinu zveľadiť?
Pavol Olexík. Narodil sa v Klíne do váženej rodiny šoltýsov – zakladateľov obce. Preslávil Viedenskú nemocnicu, kam nastúpil 1. júna 1827 ako lekár. Skončil Lekársku fakultu Viedenskej univerzity v roku 1826. V tom čase Európu strašila pandémia cholery. Vypukla v Indii a cez Perziu a Rusko sa z východu blížila do Uhorska. Viedenská vláda nevyčkávala a poverila P. Olexíka prípravou preventívnych opatrení. Doktor Olexík sa vybral do Ruska a tam, priamo v teréne, choleru takmer rok študuje. Nevie ako sa cholera šíri; vtedy sa všeobecne predpokladalo, že vzduchom. Dnes už vieme, že zdrojom choroby je nakazená voda. V roku 1831 dorazila do Európy, omnoho menej dramaticky.
P. Olexík sa stáva hlavným epidemiológom Rakúskej monarchie. Za jeho dlhoročnú v boji s týmito chorobami mu v roku 1867 udelila čestný titul cisárskeho radcu. Pracoval už v Brne. V septembri 1832 je Pavol Olexík v Brne vymenovaný za fyzikusa – mestského lekára. Olexík bol viackrát riaditeľom nemocnice. Preslávil sa aj na inom poli. Venoval sa meteorológii a biológii. V meteorologickej stanici, ktorú zriadil vo svojom dome, doktor Olexík každodenne meria teplotu a vlhkosť vzduchu, atmosférický tlak a množstvo zrážok. Svoje merania posiela do meteorologického ústavu do Viedne, ba aj do Prahy.
Olexík svojimi pozorovaniami mal vplyv na hospodársky úžitok. Odhalil nimi vplyv rôznych poveternostných javov na úrodu ovocia a obilnín. Merania robil denne viac ako 30 rokov. Olexík vzbudil záujem o meteorológiu u G. J. Mendela. Olexík s ním trávi veľa času nielen pri meteorologických meraniach, ale aj pozorovaní slnečných škvŕn ďalekohľadom, ktorý má Mendel postavený pod strechou kláštora. Olexík teda zachraňoval a liečil.
Dionýz Ilkovič a jeho slávna rovnica. Narodil sa 18.1.1907 v Šarišskom Štiavniku v rodine gréckokatolíckeho kňaza. Ľudovú školu vychodil vo Fulianke. Od kvarty pokračoval na štúdiu na Československom reálnom gymnáziu v Prešove, kde v roku 1924 maturoval s vyznamenaním. Potom odišiel študovať do Prahy (1925-1929) na Prírodovedeckú fakultu Karlovej univerzity chémiu, fyziku a matematiku. V roku 1930 sa stal asistentom na Fyzikálno-chemickom ústave Prírodovedeckej fakulty KU u profesora Jaroslava Heyrovského, neskoršie laureáta Nobelovej ceny. Pod vedením prof. Heyrovského a pri práci na teoretických základoch polarografie vytvoril dodnes platnú, tzv. Ilkovičovu rovnicu, čo je vzťah medzi polarografickým difúznym prúdom, koncentráciou roztoku a charakteristikami kvapkovej ortuťovej elektródy. Táto rovnica sa stala základom teoretickej polarografie.
V rokoch 1937-38 absolvoval študijný pobyt na Elektrotechnickom ústave na Sorbone v Paríži. Od roku 1940 pracoval ako prednosta Ústavu technickej fyziky na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave, ďalej ako profesor fyziky Prírodovedeckej fakulty Slovenskej univerzity a od roku 1944 ako prednosta Fyzikálneho ústavu PFSU.
Dionýz Ilkovič sa svojou pedagogickou a organizačnou činnosťou nesmierne zaslúžil o rozvoj slovenskej fyziky, najmä po druhej svetovej vojne. Aktívne sa zúčastňoval na založení Slovenskej akadémie vied (SAV) a v roku 1953 sa stal jej riadnym členom – akademikom – a vedeckým tajomníkom.
V roku 1963 založil a viedol Fyzikálny ústav SAV. Patrí k popredným osobnostiam v oblasti svetovej fyzikálnej chémie. Je spoluzakladateľom Matematicko-fyzikálneho časopisu SAV, vykonával množstvo zodpovedných funkcií v ČSAV, SAV, na ministerstve školstva i vo vysokoškolských orgánoch. Veľký je aj Ilkovičov prínos pre pedagogickú činnosť. Do prednášok fyziky prvý zaviedol vektorovú analýzu. V roku 1957 vytvoril prvú slovenskú vysokoškolskú učebnicu fyziky v ČSSR.
Popri svojej pedagogickej práci a organizačných povinnostiach neustával ani vo vedeckej činnosti, venoval sa termodynamike, elektrodynamike, teórii relativity a jadrovej fyzike. Je autorom vyše 30 pôvodných vedeckých štúdií, vydaných doma i za hranicami. Pri príležitosti Svetovej výstavy v Bruseli r. 1958 ho belgická vláda vymenovala za predsedu poroty, ktorá na tejto výstave hodnotila úroveň exponátov z prírodných vied. Za svoje celoživotné dielo bol viackrát vyznamenaný a ocenený mnohými vyznamenaniami, cenami a uznaniami, z ktorých najvzácnejšie sú čestné členstvo v Jednote československých matematikov a fyzikov, Rad práce a Štátna cena SSR.
Čitateľovi som priblížil dielo niekoľkých našich velikánov, ktorý by si zaslúžili byť v diele Galéria géniov 222 osobností, ktoré zmenili svet od V. Haškovca a O. Mϋllera. Ale mohol by si obstarať aj dielo Vzdelaní príbuzní od Vladimíra Leksu-Pichaniča, aby zistil koľko má Slovensko velikánov, ktorí zmenili svet.
Záver
Matej Bel bol poslom lepšej Európy. Nestalo sa. Európa dnes bojuje. Záver začnem širším pohľadom. Kapitalizmus už nie je schopný rozvoja, už nie je životaschopný. Západ aj Európa po vyjadreniach Trumpa sa musí spýtať – ísť sám, alebo spoločne zaniknúť. Odkázaní sme na seba, čo nie je len otázka, ale riešili ju už spomenutí slovenskí velikáni. Musíme čakať nový stav.
Dovolím si ukončiť ďalším novodobým našim velikánom prof. Karvašom, ktorý vo svojom dvojzväzkovom diele hovorí:
„Najaktuálnejším prípadom je práve európsky kontinent. Snahy po vytváraní hospodárskeho spoločenstva niektorých štátov európskych, prípadne celej Európy nie je ničím iným, ako výrazom snahy po vytvorení veľkého hospodárskeho priestoru. Organizovanie jednotného európskeho hospodárstva alebo plán vytvorenia dvoch, prípadne troch hospodárskych oblastí v Európe je hľadaním foriem pre vytvorenie samostatných hospodárskych celkov, ktoré by umožnili také racionálne usporiadanie vzájomných hospodárskych vzťahov, pri ktorom by sa vytvoril predpoklad k optimálnemu využitiu všetkých prírodných podmienok výroby v prospech hospodárskeho blahobytu tých národov, ktoré sú na tomto priestore usadené. Hospodársky vývoj však ukazuje, že ani veľké národné štáty netvoria hospodársky ucelenú jednotku, pokiaľ národný priestor takto vytvorený nie je súčasne veľkým hospodárskym priestorom.“
Chýba nám posol lepšej Európy. Zušľachtime si krajinu a jej ekonomiku.
Prof. J. Husár
https://www.reminiscencie-sucasnost.sk/zuslachtime-si-krajinu-a-jej-ekonomiku/