Živo sa pamätám na zvolenie blahej pamäti pápeža Jána Pavla II. Budoval som vtedy reálny socializmus na školskej zemiakovej brigáde.
Bolo to na jeseň roku 1978, keď som maximálne zhrozený stavom spoločnosti a ohlupovaním ľudí za hlbokej normalizácie začal písať. Musím sa priznať, že som sa vtedy riadne opil a bol som si odvtedy stopercentne istý, že komunizmus padne. Zdravý rozum nakoniec vždy prevládne a súčasťou rozumu je aj pochope-nie, že nie ľudia a ich predstavy a zámery riadia tento svet, ale ten neustále popieraný a baga-telizovaný Boh.
Počiatkom negácie osobného Boha sú deizmus, dualizmus a panteizmus, anglickí a francúzski takzvaní „osvietenci“, ešte predtým Descartes a predovšetkým Baruch a či Benedikt Spinoza, ktorý je so svojou úprimnosťou a poctivými snahami postava sympatická a tragická, ale žiaľ, z poznania následného vývoja a rozvoja jeho nápadov, aj postava značne komická. Bol razantným a exemplárnym predchodcom snahy pochopiť Boha a jeho tvorenie rozumovo, racionálne, bez ohľadu na jasné obmedzenia ľudí a ľudstva v tomto smere. Spinoza bol aj predvojom snáh o ocenenie a zbožnenie liberálnej demokracie, aj keď sa vtedy používali trochu iné termíny.
Je to zásadné nepochopenie toho, že Boh tvorí a koná ináč, než si my so svojimi kuracími mozgami dokážeme predstaviť.
Isteže sú jednotlivé biblické knihy dobovo a autorsky podmienené a z formálnej stránky aj kritizovateľné, ale to nepopiera ich hodnotu. Pomoc a nádej, ktorú ľuďom kniha kníh poskytovala počas histórie ľudstva a jeho snažení o väčšiu slobodu a stále lepšie chápanie reality, sú nemerateľné a nesmierne.
Poznateľnosť sveta, jeho minulých, prítomných i budúcich osudov, je iste obmedzená, ale nepopierateľný fakt, ktorý sa prejavuje krížom – krážom a súvisle v celých našich svätých Písmach, je ten, že Boh sa zastáva jednotlivcov, skupín a národov, ktoré sa dostanú na dno – či už fyzické, psychické, alebo sociálne.
V tom je podstata našej viery, konkrétne kresťanskej a katolíckej, a tiež stopercentná istota, že aj terajšie nezmysly, hoci s masívnou podporou popieračov milujúceho a osobného Boha, skončia v prepadlisku dejín a znovu príde k slávnostnému a nádhernému návratu zdravého rozumu. Ak sa budeme účinne kajať a ak sa včas a čo najskôr spamätáme, možno to bude stáť menej obetí ako v tom „experimentálnom“ dvadsiatom storočí.
Tak nám pomáhaj Pán Boh a všetci svätí!
Vlado Gregor