Po zvieratách, strážcovia zvierat. Aj keby anjel nebol zvestoval veľké narodenie, boli by pribehli k maštali, aby videli syna cudzinky.
Pastieri žijú takmer vždy osamotení, ďaleko od ľudí. Nemajú do činenia so vzdialeným svetom a so slávnosťami. Dojme ich každá, hoc aj bezvýznamná udalosť. Strážili stáda už dlhú slnovratovú noc, keď ich zrazu prekvapila žiara a anjelské slová.
A len čo videli v prítmí maštale mladú a krásnu ženu, ktorá tichučko rozjímala nad synom, a videli dieťa s očami kedy – tedy pootvorenými, to ružové a nežné tielko, tie ústa, ktoré ešte nejedli, ich srdce sa roznežnilo.
Narodenie človeka, duša, ktorá sa nedávno vtelila a prichádza trpieť so svojimi družkami, je vždy taký bolestivý zázrak, že rozžiali i ľudí prostých, ktorí ho nechápu. A novorodeniatko nebolo pre tých, čo im ho zvestoval anjel, neznámym dieťaťom ako všetky ostatné, ale dieťaťom, ktoré ich národ za tisícročie očakával v boľavej túžbe.
Pastieri darovali to málo, čo mali, čo však je veľa, ak sa dáva s láskou.; doniesli biele dary pastierske; mlieko, syr, vlnu, jahniatko. Aj dnes na našich horách, kde dokonávajú posledné stopy pohostinstva a bratskosti, len čo niektorá nevesta porodila, prichádzajú k nej sestry, manželky, dcéry pastierov. Ani jedna nie s prázdnymi rukami: tá prináša štyri vajcia, ešte teplé z hniezda, tá krčah práve nadojeného mlieka, tamtá hrudu syra, ktorý ledva stuhol, iná zasa sliepku, na polievku pre rodičku. Nová bytosť sa zjavila na svete a začala plakať; susedia, akoby na potešenie nosia matke dary.
Pastieri z dávnych čias boli chudobný a neopovrhovali chudobnými, boli prostí ako deti a tešilo ich pozorovať deti. Pochádzali z národa splodeného pastierom z Úr, vyslobodeného pastierom madiánskym. Pastieri boli jeho prvý králi: Šaul a Dávid, pastiermi stáda, prv než sa stali pastiermi kmeňa. Ale betlehemskí pastieri, „neznámi tvrdému svetu“, neboli pyšní. Chudobný človek sa narodil medzi nimi a oni pozerali naňho s láskou a s láskou mu podávali svoje chudobné bohatstvá. Vedeli, že toto dieťa, zrodené s chudobných v chudobe, zrodené prosté v prostote, zrodené z rodičov z ľudu uprostred ľudu, má byť vykupiteľom ponížených, ľudí „dobrej vôle“, ktorým anjel privoláva pokoj.
Ani nepoznaného kráľa, blúdiaceho Odysea nik neprijal s takou radosťou ako pastier Eumeos vo svojej maštali. Ale Ulixes prichádzal z Itaky, aby sa pomstil, vracal sa domov, aby pozabíjal nepriateľov. Ježiš sa však narodil, aby odsúdil pomstu a prikázal odpúšťať nepriateľom. A láska betlehemských pastierov dala zabudnúť na pohostinnú láskavosť itackého pastiera svíň.
Giovanni Papini- Život Krista
pripravil A. Čulen