Všemohúci Bože, vyvolil si si svojho služobníka Jána Vojtaššáka, aby trpel na Tvoju slávu a pre dobro Cirkvi.
Väznený, ponižovaný, opľuvaný, zosmiešňovaný a prinútený vykonávať najposlednejšie práce, niesol tento údel v hlbokej pokore. Za hranicami Slovenska prijal z Tvojich rúk kalich utrpenia.
Na pohľad nič nezostalo na ňom z dôstojnosti veľkňaza Cirkvi, podobne ako z Ježiša Krista, keď ho viedli na Kalváriu, však v jeho vnútri si žiaril Ty sám, Bože.
Prosíme Ťa, Večný Bože, osláv svojho služobníka Jána, aby sme si ho uctievali na oltároch celej Cirkvi.
Za jeho blahorečenie Ťa prosíme skrze Krista, nášho Pána.
Amen.
Svoj takmer 90 ročný život prežil Boží sluha biskup Ján Vojtaššák v pohnutej dobe poznačenej vojnami a zmenami režimov.
V každom čase neohrozene obraňoval základné práva Katolíckej cirkvi a slovenského národa. Preto sa stal tŕňom v oku mnohých neprajníkov.
Komunistický režim ho v roku 1951 odsúdil na 24 rokov väzenia. Vtedy mal biskup Vojtaššák už 73 rokov. Vo väzení a nútenej izolácii sa trápil 15 rokov. Propaganda ho sústavne diskreditovala, potupovala a znevažovala. To otvorilo priestor jeho jednostrannej kritike, ktorá deformovala a v mnohom až do súčasnosti deformuje obraz biskupa.
Ján Vojtaššák zomrel v povesti svätosti a dodnes k nemu veriaci nielen zo Spišskej diecézy, ale aj z celého Slovenska prechovávajú veľkú úctu. V roku 1990 bol úplne rehabilitovaný zo všetkých vykonštruovaných obvinení. V roku 1996 začala Spišská diecéza proces jeho blahorečenia.