V roku 1980 sa prezidentom USA stal R. Reagan. Prišla jeho reaganomika.
Všetci jeho konzervatívni spoluveriaci nosili rovnakú kravatu so zobrazením profilu Adama Smitha. Verím, že mnoho čitateľov si pamätá, ako nás po roku 1989 predstavitelia revolúcie poučovali, čo nám zanechal A. Smith, otec novodobej ekonómie. Zaviedol pojem slobodného trhu. Iba trh fascinoval tých, čo ho nepochopili. Morálka nie.
Otec novodobej ekonómie Adam Smith
Adam Smith (* 5.jún 1723, Kirkcaldy, Škótsko – † 17. júl 1790, Edinburgh) bol škótsky filozof, etik a sociológ, zakladateľ modernej politickej ekonómie (pozri: klasická ekonómia).
https://sk.wikipedia.org/wiki/Adam_Smith
Po celý stredovek vládli nad intelektuálnym myslením Európy teológovia. Avšak v storočí, v ktorom sa narodil A.Smith, stále viac ľudí nasledovalo F. Bacona a M. Koperníka. Práve do tejto doby, plnej kvasu, sa narodil A. Smith. Tak ako G. Galilei a I. Newton skúmal aj Smith jav príčiny a následku, avšak miesto na pohyb planét zameral svoju pozornosť na pohyb spoločnosti, ľudstva.
Filozof Adam Smith o morálke
To je pravda, ale hneď teba dodať jednu závažnú informáciu. Ešte pred vydaním svojho ekonomického diela Bohatstvo národov si A. Smith v roku 1759 získal slávu dielom o morálke, ktoré malo názov „Teória mravného citu“ (The Theory of Moral Sentiments). Predalo sa veľa jeho výtlačkov a preto ho začali volať filozof Smith. Nemôžem to nepripomenúť práve dnes, keď sú naši občania denne informovaní či už tlačou, či TV o Gorile, či Kočnerovi, ba aj Dzurindovi, či Miklošovi.
Imaginárny radca – citová stránka
S dielom A. Smitha som sa podrobnejšie zoznámil na univerzite v Coventry v Anglicku, kde som bol na študíjno – prednáškovom pobyte. „Kedykoľvek stojí jednotlivý človek pred morálnou voľbou“, hovorí Smith, „predstavuje si v duchu „nestranného pozorovateľa“, ktorý všetko starostlivo zvažuje a dáva mu rady“. A tak, píše ďalej, miesto aby ľudia jednoducho presadzovali svoje vlastné sebecké záujmy, prijímajú rady od toho imaginárneho radcu. Čiže ľudia sa rozhodujú na základe kladného cítenia (sympatie) a nie iba na základe sebeckých pohnútok.
Žijúc v dnešných časoch, a v novej konštelácií krajín Európy, moje skúsenosti hovoria, že ľudia často vychádzajú zo sebeckých motivácií, že počítajú iba náklady a zisky, a že prehliadajú ušľachtilejšie stránky ľudskej povahy. Zvlášť v posledných rokoch, či už u nás a či, prinajmenšom v Európe, sú politici a národohospodári, ako to denne vidíme, mravnými trpaslíkmi.
Smith, ako som uviedol vyššie, nielenže si bol vedomý emociálnej dimenzie ľudského života, ale venoval tejto citovej stránke celú knihu.
Naviac, jeho dielo Teória mravného citu už naznačilo niektoré východiská, ktoré boli rozvinuté freudovskou psychoanalýzou o viac ako sto rokov neskôr. Freudov pojem „super-ego“, už zdržuje človeka od istého chovania a jednania, ba nenúti ho pociťovať vinu, ak ho neuposlúchne, nie je až tak časovo na hony vzdialený od obrazu imaginárneho radcu, ktorého vymyslel A. Smith. Prečo?
Ako vypestovať mravnú dokonalosť?
V rokoch 1766 až 1778 A. Smith intenzívne pracuje na jeho ekonomickom diele, ktoré je známe ako „Bohatstvo národov“. Má viac ako 900 strán. „Bohatstvo národov vovádza čitateľa do sveta filozofie, ekonomiky, politiky a podnikania. Smith je veľmi kritický. Opisuje explozívny účinok priemyselnej revolúcie a s istotou nám predvádza každého hráča tohto diania, od roľníka po mnícha, od obchodníka po lodiara, a dáva celému tomuto zložitému sociálnemu pohybu zmysel „.(T.G. Buchholz).
Celý názov diela je vlastne kľúčom k pochopeniu Smithovo majstrovského diela „Pojednanie o podstate a pôvode bohatstva národov“. V ňom sa Smith sústredil na hlavnú úlohu:
odhaliť príčinné zákonitosti, vysvetľujúce, ako dosiahnuť bohatstva. Povedal, že prácou.
Vysvetľuje v ňom zákony, ktorými sa riadia, ako hovorí, „ekonomickí hráči“, a ďalej opisuje následky pôsobenia týchto behaviorálnych zákonov pre spoločnosť.
Prirodzené pohnútky a sklony, ktoré Smith nachádza v ľudskej povahe, tvoria základ jeho analýzy a tiež základ novodobých klasických ekonomických vied.
Všetci ľudia sa chcú mať lepšie, ako sa práve majú. Túžba vylepšiť svoju situáciu sprevádza človeka celý život.
Píše: „človek ide za svojim cieľom a v tomto počínaní je vedený neviditeľnou rukou (nie trhu, ako o tom píšu kontaminovaní ekonómovia) tak, že prispieva ku konečnému cieľu v prospech spoločnosti“. Tento jeho záver vyplynul práve z jeho teórie morálky. Morálka a svedomie človeka je to čo je pre Smitha posvätné.
Človek má využiť obmedzené zdroje, píše, a vyprodukovať niečo, čo má väčšiu hodnotu ako to, čím začínal – avšak nie podľa svojho vlastného vkusu, ale podľa potrieb spoločnosti. Dôležitosť myšlienok Smitha postrehol a rozoznal ďalší ekonóm J. M. Keynes, ktorý ekonomickú vedu posunul o veľký krok ďalej.
Ako zakončiť?
Tí, čo z dreva vyrobia stradivárky či barle pre invalidov, zvyšujú hodnotu týchto zdrojov a spoločnosť obohacujú. Od neviditeľnej ruky si zasluhujú dvojitý aplauz.
Toto by sme mali vrátiť novodobému fungovaniu ekonomiky, ktorú dnes devastujú tí čo si u nás prisvojujú Donovaly, či odkladajú peniaze v peňažných rajoch.
Prof. Jaroslav Husár
profesor ekonómie Jaroslav Husár pre Národohospodári SK 29.9.2019 Úvaha
http://narodohospodari.sk/jaroslav-husar-ekonomia-a-moralka/