Uvádzajú to dokonca už mainstream médiá. Konkrétne číslo sa ale prísne zamlčiava, pričom už aj údaj – niekoľko tisíc predstavuje hrôzostrašné číslo. Nemenovaný zdroj uvádza, že ide o číslo až okolo 22 000.
Počet znásilnení v Nemecku od roku 2014 dramaticky stúpol, čo súvisí s príchodom migrantov, ktorých tvoria prevažne mladí moslimskí muži, pre ktorých je žena len sexuálnym objektom.
A je nepochopiteľné a pre justíciu hanebné, že páchatelia sú len zriedkakedy odsúdení. To je obrovský šok pre znásilnené ženy, ktoré sú po znásilnení veľmi často traumatizované a neraz utrpia aj zranenia (nehovoriac o tom, že časť z nich je po znásilnení zavraždená) a je obdivuhodné, že viaceré vôbec najdu odvahu a podajú trestné oznámenie. Po vynesení rozsudku, keď je napokon páchateľ oslobodený alebo dostane len podmienku, je to pre ne akoby boli znásilnené po druhý krát a často sa potom opäť dostaví buď trauma alebo trvalé depresie.
Potenciálni páchatelia násilností na ženách to dobre vedia a aj preto je taký dramatický počet znásilnených žien v Nemecku.
Rozprával som sa o tom pred niekoľkými dňami s jedným známym nemeckým kriminológom a ten bol od hnevu celý bez seba, keď sa rozhovoril o tom, aká je nemecká justícia voči tým, ktorí sa dopustia znásilnenia ženy benevolentná a neraz doslova ľahostajná, ba až cynická voči obeti.
Podľa neho by justícia mala každé znásilnenie potrestať minimálne 20 rokmi väzenia. To by podľa neho malo silný odstrašujúci účinok. Potom po chvíli dodal, že je zarážajúce, že OSN vyhlasuje pakty na ochranu utečencov, ale nepríde na ideu vyhlásiť pakt na ochranu žien pred znásilneniami.
Povedal, že tak ako núti OSN národy, aby tento utečenecký pakt podpísali, tak by OSN mala prinútiť svoje členské štáty, aby podpísali pakt na ochranu žien, kde by štáty okrem iného prijali zákon, že kto na ich území znásilní ženu, tak dostane doživotie. To by extrémne pomohlo ženám a maximálne odstrašilo prevažnú časť potenciálnych násilníkov.
Kriminológ Christian Pfeiffer vo svojej publikácii, kde sa zaoberá znásilneniami žien v Nemecku od roku 2014 do roku 2016 uvádza, že zo sto žien, ktoré boli znásilnené, tak len jedna jediná sa dočká toho, že páchateľ je odsúdený.
Je to nehorázny škandál, hanba a doslova zločin voči znásilneným ženám – lebo takto sú de facto nedôstojne ponížené, zahanbené, zneuctené, psychicky zdeptané a justíciou brutálne „znásilnené“ opäť!
A pre stranu Zelených (kde je aj veľa žien v dôležitých funkciách), ktorá sa tak dojímavo stará o utečencov, musí teraz byť publikácia Pfeiffera výzvou, aby podporili jeho tézy a vyzvali k tomu aj OSN.
https://www.hlavnespravy.sk/za-rok-nemecku-znasilnenych-niekolko-tisic-zien/1949498
Švédsko na pokraji priepasti: Násilie a explózie na dennom poriadku. Utajovaná vojna, o ktorej mainstream mlčí
V Štokholme a Malmö zúri utajovaná vojna. V takzvaných „no-go“ zónach sú bombové a granátové útoky na dennom poriadku. Deväť z desiatich vrahov v gangov sú prisťahovalci prvej, alebo druhej generácie. Otvorene to povedať je ale tabu. Nevinní občania doplácajú na situáciu svojimi životmi stále viac
Na sníme hasiči v Stockholme bojujú s úmyselne založeným požiarom áut
Výbuchy sú dnes vo Švédsku „normálne“. Štátna televízia ich kryje. Radšej vedie diskusie o tom , či niekto nazýva ženu „ženou“ alebo skôr „ženským telom“.
V roku 2018 bolo vo Švédsku nahlásených 160 útokov s bombami alebo granátmi a 45 smrteľných strelieb. Od januára do júna 2019 už došlo k 100 útokom. Ohniskom kriminality sú mestá Štokholm a Malmö. V niekoľkých štvrtiach Štokholmu došlo súčasne simultánnym útokom. V júni zničili granátové útoky v univerzitnom meste Linköping dve obytné budovy a vyše 250 bytov. Len v hlavnom meste je aktívnych okolo 50 zločineckých bánd s približným počtom 1 500 členov. Do augusta tohto roku sa uskutočnilo 58 strelieb, veľa z toho s automatickými zbraňami. Médiá informovali, že okolo 40% členov gangov sa narodilo v zahraničí. A viac ako 80% má zahraničných rodičov. Krajiny pôvodu sú Irak, Bosna, Libanon, Sýria a Turecko. Niektorí členovia gangov začali trestnú činnosť už vo veku 10 rokov.
Malmö sa tiež nedá zahanbiť: od roku 2015 bolo pri 30 rôznych incidentoch zabitých 32 ľudí. Rodičia väčšinou mladistvých páchateľov pochádzali zo Stredného východu a Afriky. Mnohí z rodičov boli tiež páchateľmi.
Teroristické gangy pôsobia najmä v sociálne slabších prisťahovaleckých štvrtiach. Majú typické klanové štruktúry. Ich metódou je zastrašovanie a násilie. Postupne rozširujú svoju moc a územné nároky. Svedkovia sú ohrozovaní, a aj bežný občan sa musí riadiť klanovými zákonmi. Švédsko je jednou z krajín s najvyššou gangovou kriminalitou v dnešnej západnej Európe. V žiadnej vyspelej krajine sveta, ktorá sa nenachádza vo vojne, nie je toľko bombových útokov ako v Švédsku.
V septembri bola pri bombovom útoku v univerzitnom meste Lund vážne zranená študentka. Niekoľko týždňov predtým bola mladá lekárka s dieťaťom na rukách otvorene na ulici surovo popravená strelou do hlavy. Aj keď jej dieťa zranené nebolo, Švédsko bolo v šoku. Útok bol údajne určený ako výstraha jej priateľovi, ktorý sa pohyboval gangsterskom prostredí.
Minister spravodlivosti vyhlásil, že štát bude prenasledovať vrahov „až na koniec sveta“. Ako často, boli to len prázdne slová. Polícia situáciu nezvláda a vyšetrovanie pokračuje pomaly . O niekoľko dní neskôr došlo k ďalšej vražde: mladá žena bola zastrelená v jej štokholmskom byte automatickou zbraňou. Útok bol pravdepodobne určený jej manželovi. S vraždou súvisela aj ďalšia prestrelka, pri ktorej zomrel sused a nevinný taxikár. Okoloidúci študent dostal do oka guľku a je teraz takmer slepý.
Švédska vláda chce teraz proti teroru bojovať okrem iného zlepšením zákonov o odpočúvaní telefónnych hovoroch, príkazoch na bytové prehliadky a sledovaní verejných priestranstiev. Ako nakoniec zlepšenie zákona v praxi dopadne je otázne. Tá istá vláda sa pokúsila koncom minulého roka o „amnestiu pre výbušniny“ – našťastie neúspešne. Každý, kto by sa dobrovoľne vzdal svojho arzenálu výbušnín, nemal byť potrestaný.
V každom prípade je násilie švédskych gangov úzko spojené s prisťahovalectvom a neúspešnou integráciou utečencov. Avšak tí, ktorí na tento problém poukazujú, sa označovaní ako manipulátori, ktorí popierajú bezpečnosť štátu.
Tí slovenskí politici, ktorí sa pozitívne stavajú k umiestneniu migrantov na území našej vlasti, a tým akokoľvek zľahčujú kriminalitu, ktorá pochádza z utečeneckých kruhov, by mali istý čas pobudnúť v „no-go“ zónach vo Švédsku. Medzi nich určite patria páni Andrej Kiska, Michal Truban či Miroslav Beblavý. Môžu tak zbierať zážitky a skúsenosti z prvej ruky a neskôr chodiť prednášať medzi študentov o empatii a kultúrnom obohatení, ktoré pobytom vo Švédsku získali. Teda len v prípade, že sa návratu na Slovensko vôbec dožijú.
Andrea Lopatková
https://www.hlavnespravy.sk/svedsko-pokraji-priepasti-nasilie-explozie-dennom-poriadku-utajovana-vojna-ktorej-mainstream-mlci/1949582