Svätý otec František odmietol počas svojej homílie na sviatok Panny Márie Guadalupskej snahy v rámci Cirkvi vyhlásiť piatu dogmu o Panne Márii, ktorou by jej bol pridelený titul “spoluvykupiteľka.”
Tieto snahy zároveň nazval “bláznovstvom.” Podľa pápeža Panna Mária nikdy nechcela mať na sebe titul ani zásluhy, ktoré patria jej Synovi. “Nikdy nechcela mať pre seba niečo, čo bolo jej Syna. Nikdy sa nepredstavila ako spoluvykupiteľka. Nie.” doslovne povedal pápež František. Pápež zdôraznil, že Panna Mária sa predstavila ako služobnica Pána.
V Katolíckej cirkvi existujú štyri dogmy o Panne Márii, ktorými je viazaný každý veriaci. Exkomunikácii podlieha každý veriaci, ktorý verejne rebeluje proti tomu, čo učiteľský úrad Cirkvi vyhlasuje za dogmu, teda záväzné učenie.
Používanie tohto označenie pre Pannu Máriu sa datuje až do stredoveku. To, čo svätý otec teraz prehlásil je však v súlade aj s názorom vtedy ešte kardinála Ratzingera, neskôr pápeža Benetikta XVI.
Titul “spoluvykupiteľka sveta” sa rozoberal aj na Druhom vatikánskom koncile, ktorý nakoniec neprijal rozhodnutie, že by Panne Márii patril. Pápež František navyše zdôraznil, že udelenie tohto titulu by spôsobilo aj množstvo teologických nedorozumení aj v medzináboženskom dialógu.
Medzi záväzné dogmy o Panne Márii patria:
Panna Mária je Božia Matka. Touto dogmou z 5 storočia chcela Cirkev zdôrazniť, že Ježiš bol Bohom od narodenia a nestal sa ním počas života alebo až po smrti. Nakoľko Panna Mária bola matkou Ježiša – človeka, ktorý bol zároveň aj pravým Bohom, je logické, že bola aj Božou matkou. Táto dogma bola prijatá v čase boja so sektou ariancov, ktorí popierali Božstvo Ježiša.
Druhá dogma je o večnom panenstve Márii a preto jej priznáva titul Panna Mária. Panenstvo sa Márii priznáva pred pôrodom aj po pôrode počas celého života. Túto dogmu potvrdil Lateránsky koncil aj Druhý vatikánsky koncil.
Tretia dogma o Nepoškvrnenom počatí Panny Márie bola vyhlásená pápežom Piusom IX v roku 1854. Týmto pomenovaním sa Panna Mária predstavila počas zjavení v Lúrdoch.
Posledná štvrtá dogma sa týka Nanebovzatia Panny Márie s telom a dušou do neba. Táto dogma bola vyhlásená v roku 1950.
Tomáš Dominik
Preto sa Preblahoslavená Panna vzýva v Cirkvi pod titulmi Orodovnica, Ochrankyňa, Pomocnica, Prostrednica
969 „A toto Máriino materstvo(501) v poriadku milosti trvá neprestajne od súhlasu, ktorý s vierou dala pri zvestovaní(149) a bez zaváhania zachovala pod krížom, až kým sa definitívne nezavŕši počet všetkých vyvolených. Lebo ani po svojom nanebovzatí neprestala v tomto spasiteľnom poslaní,(1370) ale svojím ustavičným orodovaním nám aj naďalej sprostredkúva dary večnej spásy… Preto sa Preblahoslavená Panna vzýva v Cirkvi pod titulmi Orodovnica, Ochrankyňa, Pomocnica, Prostrednica.“
http://www.katechizmus.sk/?action=getp&pstring=969
Materstvo Márie v poriadku milosti. Preto Cirkev vzýva blahoslavenú Pannu ako Orodovnicu, Ochrankyňu, Pomocnicu a Prostrednicu.
Blahoslavená Panna, i s vtelením Božieho Slova od večnosti predurčená za Božiu Matku, z rozhodnutia Božej prozreteľnosti stáva sa na zemi slávnou Matkou Vykupiteľa, jeho mimoriadne šľachetnou spoluúčastníčkou a pokornou služobnicou Pána. Svojou poslušnosťou, vierou, nádejou a vrúcnou láskou vynikajúco spolupracovala na Spasiteľovom diele pri obnove nadprirodzeného života v dušiach tým, že počala, porodila a živila Krista, v chráme ho predstavila Otcovi a trpela so svojím Synom, keď umieral na kríži. Tak sa stala našou matkou v_poriadku milosti.
Toto Máriino materstvo v poriadku milosti trvá nepretržite od súhlasu, ktorý verne dala pri zvestovaní a neochvejne zachovala aj pod krížom, až do večného zavŕšenia spásy všetkých vyvolených. Po nanebovzatí túto spasiteľnú úlohu nenechala, ale svojím bohatým orodovaním nám aj naďalej získava dary pre večnú spásu.
S materskou láskou sa stará o bratov a sestry svojho Syna, čo ešte putujú uprostred mnohých nebezpečenstiev a ťažkostí, kým nevojdú do blaženej vlasti.
Preto Cirkev vzýva blahoslavenú Pannu ako Orodovnicu, Ochrankyňu, Pomocnicu a Prostrednicu. Tieto názvy však treba chápať tak, že sa nič neuberá ani nepridáva dôstojnosti a účinnosti jediného Prostredníka, Krista.
Vtelenému Slovu a Vykupiteľovi nemožno nikdy prirovnať nijaké stvorenie. Ale ako na Kristovom kňazstve majú rozmanitým spôsobom účasť svätení služobníci aj veriaci ľud a ako sa jediná Božia dobrota skutočne a rozličnými spôsobmi rozlieva v stvoreniach, tak ani jediné prostredníctvo Vykupiteľa nevylučuje, ale vyvoláva v tvoroch rozličné stupne spolupráce, prameniace z jediného zdroja.
A Cirkev Márii bez váhania priznáva toto podriadené poslanie, neprestajne ho skusuje a odporúča láske veriacich, aby sa pod vplyvom tejto materinskej ochrany stále užšie spájali s jediným Prostredníkom a Vykupiteľom.
{p}