Ján Baránek: Pre mňa sú aj ľavicové strany na hrane zákona, pani redaktorka.
Z. Martináková: Ktoré?.. zase ja sa spýtam
J. Baránek: Keď mi tu niekto bude pretláčať viac pohlaví, keď tu niekto bude nadsadzovať občianské práva nad prirodzené práva. Pre mňa je to tak isto extrémizmus.
Z. Martináková: Ale na hrane zákona? Alebo, teda za hranou zákona?
J. Baránek: Monentálne hej, naše zákonodárstvo také niečo nepozná.
Z. Martináková: Ja som chcela povedať, že…
J. Baránek: Ja som s tým chcel povedať len toľko: My sa tu stále bavíme v tejto krajine o extrémizme. O antisystémových stranách a extrémizme, bez toho, narábať s týmito pojmami, ako doslova na trhu v Istanbule, s “bulharskými mierami”, nechcem urážať Bulharov, moja manželka je Bulharka mimochodom. Ale musíme dávať pozor na to, čo rozprávame.
Keď povieme extrémista, musíme povedať, prečo je to extrémista. Napríklad k tomu Ficovi, ja som dlhoročný kritik Fica, lebo živí tu jeden obludný korupčný režim, za ktorým ostávajú mŕtvoly. A to tu hovorím verejne! Tak isto verejne poviem, toto obvinenie je absolútny nezmysel. To je normálny paškvil, ktorý treba roztrhať a hodiť do koša.
Ja som si teraz pozeral, čo povedal ten Mazurek, čo povedal Fico. No aby tu, nehnevajte sa na mňa, aby tu expremiér, alebo ktokoľvek, aby som ja nemohol povedať, že sčasti, čo povedal ten Mazurek si myslí celé Slovensko, a na základe tohto ísť trestne niekoho stíhať, je obludný nezmysel. To je zavádzanie novej totality. Doslova je to zavádzanie neomarxistickej ľavicovej totality. A ja som to zažil, ja som takéto nezmysly zažil, za toto som presne chodil na výsluchy, päť rokov som chodil na výsluchy. Od osemdesiateho piateho do osemdesiateho deviateho, lebo… nechcem to tu teraz rozoberať.
Toto, čo ste prečítali ma vrátilo do osemdesiatych rokov minulého storočia, lebo som si dovolil podporiť profesora Kusého, s ktorým som sedel v jednej kancelárii. Samozrejme, že som ho podporoval, lebo nás posadili spolu, aby nás mohli strážiť. A toto je podobný paškvil. Toto kto vymyslel, ten nech ide do Severnej Kórey, Kim Čong un ho tam privíta, dostane červenú hviezdu na čelo a nech si s ním zatancuje okolo pamätníka Kim Ir Sena. To je celé, čo k tomu môžem povedať…..
Ja nechcem podliehať autocenzúre. Ja som v tých osemdesiatych rokoch aj preto robil, čo som robil, aby sme sa mohli slobodne vyjadrovať a aby nás nejaký ľavicoví extrémisti tu “nehejtovali” a neprenasledovali aj za to, že niekto povie, že súhlasím s niekým.
Takže k tej otázke. Hranice extrémizmu nie sú jasne dané. Neexistuje explicitne matematický vzorec, kde sú hranice extrémizmu a kde nie sú. Hranice extrémizmu môžeme vykladať rôzne. Pre mňa sú tak isto nebezpeční ľavicoví extrémisti, ako pravicoví extrémisti. Ľavicový extrémizmus, ako trockizmus, ako Nová ľavica, ako ten extrémny feminizmus šesťdesiatych rokov v minulom storočí, ktorý vznikol v Spojených štátoch, pre mňa je extrémizmus Frankfurtská škola, napríklad, hej.
Tak isto, ako je pre niekoho extrémizmus, zaiste a oprávnene, strana, ktorá tu spáchala genocídu na Židoch, Slvanoch a na Rómoch. Len, čo je problém?
Problém je v tom, že sa hovorí len o tom jednom extrémizme a v rámci politickej korektnosti už ťažko pomenovávame, že to, čo som ja pomenoval na tej druhej strane brehu, je tak isto extrémizmus.
Pre mňa ako konzervatívca je tak isto hrozba ľavicový extrémizmus, ako pravicový. Ale ja neviem, kde sú presne hranice. My tu máme bič v podobe zákonov.
Z. Martináková: Ja chcem tú debatu práve tam posunúť, že čo sa ukazuje, alebo rozkrýva ako istá a neviem, či to nebude aj nosná téma vlastne tej kampane, to budú tie konzervatívno-liberálne témy, kde sa naozaj nastoľujú témy…
J. Baránek: Zuzka, takto, nie konzevrvatívno – liberálne, musíme používať správnu terminológiu, lebo John Stevart Mil sa práve otočil v hrobe. Nie konzervatívno-liberálne, ale konzervatívno-neomarxistické.
Pripravil A. Čulen (krátené)