Správy a komentáre o veľkých lesných požiaroch v Austrálii sa takmer denne objavujú v tlačových médiách, v televízii a rozhlase.
Viacerí moji ustarostení priatelia sa obracajú na mňa s otázkou, či nie som ohrozený touto živelnou katastrofou. Môžem ich uistiť, že – chvála Bohu – doteraz mi nehrozí nijaké nebezpečenstvo. Hoci pred Vianocami jeden taký požiar nivočil všetko, čo je spáliteľné relatívne blízko mesta, kde žijem (Adelaide, Južná Austrália) a dym i zápach sa prevalili aj k nám.
Dalo by sa povedať, že v Austrálii lesné požiare nie sú nijakým novým a nečakaným javom. Vyskytujú sa každé leto, hoci nie v takých rozmeroch, ako je tomu v tejto sezóne. Podľa hlásenia príslušných úradov od októbra 2019 do polovice januára 2020 požiare zasiahli 46 miliónov akrov (185 800 štvorcových kilometrov) lesa, zničili 5 900 obytných domov a hospodárskych budov, spôsobili rozsiahle ekologické škody (milióny fauny a státisíce kusov oviec a dobytka) a čo je najtragickejšie, 34 ľudských životov.
Nie sú to však najväčšie požiare v histórii tohto kontinentu. Oveľa rozsiahlejšie boli, napríklad, lesné požiare v roku 1974, ktoré zničili 290 miliónov akrov (1 173 590 štvorcových kilometrov, teda približne takú plochu ako je súhrnná územná rozloha Francúzska, Španielska a Portugalska). Aj obete na životoch sú relatívne nízke v porovnaní s tragédiami v nedávnej minulosti. Napríklad, vo februári 2009 zasiahli štát Victoria tragické lesné požiare, (tzv. Black Saturday Bushfire), ktoré zničili 450 000 hektárov lesov, sadov a viníc a v priebehu troch dní zapríčinili smrť 173 osôb.
Rozsah tragédie a škôd, ktoré nás postihli, sú predmetom rozličných analýz, úvah a kritických hlasov. Všeobecne sa to pripisuje globálnemu otepľovaniu. A skutočne; k súčasnému nešťastiu určite prispelo aj to, že zimné mesiace jún-september, ktoré sú spravidla daždivé, v tomto období mali oveľa menej zrážok a to znamenalo relatívne suchý rok. Letné mesiace november- január zase zaznamenali oveľa vyššie horúčosti, než v minulých rokoch. Ale je tu aj ďalší faktor, o ktorom sa menej hovorí a píše, ktorý však – podľa niektorých odborníkov – zohral nezanedbateľnú úlohu v súčasnej tragédii. Ide o tradičné preventívne opatrenie, ktorému sa hovorí “controlled preventive burns” (kontrolované preventívne spaľovanie). Domorodí obyvatelia Austrálie to robievali od nepamäti: pred začiatkom leta spaľovali lístie, suché konáre, suchý podrast a iné horľaviny, ktoré sa v zimných a jarných mesiacoch nahromadili na pôde pod stromami. Odstránením týchto horľavín minimalizovali prostredie a priestor, v ktorom lesné požiare spravidla začínajú, a ktoré umožňujú a zrýchľujú ich šírenie.
V posledných rokoch bola táto preventívna taktika vystavená intenzívnej kritike zo strany zelených a podobných prehorlivých mediálnych ochráncov prírody. Namietali, že toto sú neprirodzené zásahy do ekológie, ktoré ohrozujú biodiverzitu, prinášajú smrť hmyzu a vtáčikom-mláďatám v hniezdach a podobne. Pod tlakom týchto protestov boli v posledných rokoch tieto preventívne a kontrolované spaľovania stále zriedkavejšie a v niektorých štátoch Austrálie boli v štátnych lesoch a národných parkoch zakázané.
Pri každej prírodnej katastrofe sa hľadá jej pôvod a tak pri lesných požiaroch prvou otázkou je, kto bol podpaľač. Odpoveď nie je jednoznačná. Sú prirodzení podpaľači, najčastejšie je to blesk.
Ale sú aj ľudskí podpaľači; niektorí neúmyselní, ako sú výletníci, ktorí neuhasia po sebe oheň, alebo fajčiari, ktorí nedbanlivo odhodia tlejúcu cigaretu. Sú však aj zámerní podpaľači, ktorí to robia zo zvrátenej záľuby. A tých je oveľa viacej, než by človek predpokladal. Podľa hlásenia polície, len v jednom štáte – v New South Wales – bolo za posledných desať týždňov (t.j. od novembra 2019 do 14. januára 2020) z úmyselného podpaľačstva obvinených 24 osôb, ktoré boli prichytené pri tomto zločine. Predpokladá sa, že tých neprichytených bolo aspoň toľko, ak nie viacej.
Lesné požiare spôsobili veľké škody, ale na druhej strane vyvolali u ľudí – nielen v Austrálii, ale na celom svete – toľko prejavov ochotnej pomoci, láskavosti, súcitu, hmotnej a morálnej podpory, že to presahuje všetky očakávania. Hasičom prišli na pomoc ich druhovia z Nového Zélandu, Kanady, Singapuru a iných krajín. Z USA prišli nielen pomocníci, ale aj helikoptéry a na hasenie lesných požiarov osobitne vystrojené lietadlá, tzv. air tankers. Postihnutým oblastiam prichádza pomoc od vlády, od rozličných charitatívnych organizácií od podnikov, spolkov i jednotlivcov. Priam dojímavá je starostlivosť aj o divú zver, ktorej sa poskytuje krmivo. Vyhľadávajú sa zranené zvieratá, ošetrujú sa ich rany.
Záverom by som chcel dodať, že lesné požiare sú akoby “normálnou” časťou austrálskej prírody, ktorá sa dlhým historickým a biologickým vývojom prispôsobila k ich každoročnému výskytu. Domorodá flóra a fauna má priam zázračné schopnosti rýchleho zotavenia a oživenia. Keď sa lesom preženie požiar, spáli len lístie, suchú kôru a niektoré tenšie haluzie. Vzhľad lesa po požiari je priam apokalyptický a človek by si myslel: toto je koniec. A skutočne je to koniec listnatých alebo ihličnatých stromov importovaných a presadených sem z Európy alebo z Ázie. Tie takúto živelnú pohromu neprežijú.
Domorodé austrálske stromy sú však v tomto ohľade oveľa odolnejšie. Po horúcom a suchom lete prídu zimné dažde a obhorené stromy ožijú, do lesov sa navráti hmyz, zemské plazy, vtáctvo a divé zvieratá. Dokonca vyrastú nové stromy, ktorých plody doslova čakali na oheň. Semená niektorých druhov austrálskych eukalyptov (“gum trees”) majú totiž takú tvrdú a hrubú škrupinu, že sa otvoria iba vtedy, keď oheň urobí tento povrchový obal tenším a krehkejším. Pre tieto semená oheň neznamenal zánik, ale život…
O tieto menej známe skutočnosti spojené s lesnými požiarmi sa tu chcem podeliť s mojimi starostlivými priateľmi na Slovensku.
František Vnuk
Písané pre časopis kultúra. Foto zdroj internet