Biskup Mons. Stanislav Stolárik: Pravda a lož, alebo – Rozhodnime sa správne! (slovo ku modlitbovému zhromaždeniu 11. februára a k voľbám 29. februára 2020)
Milý spolubrat v kňazskej službe,
milé sestričky, drahí bratia a sestry, celá duchovná rodina Rádia Lumen. Zvlášť pozdravujem chorých a cestujúcich i tých, ktorí nás počúvajú za hranicami našej vlasti.
Každý príbeh, ktorý si čítame, pripomíname prináša, alebo nesie v sebe posolstvo. A tak aj známy príbeh (Legenda o tom, ako sa stretla lož s pravdou) stretnutia, keď sa stretla lož a pravda, tak isto chcú osloviť nás všetkých silou svojho posolstva.
Keď sa stretli, pozdravili sa, obvyklým spôsobom: „Dobrý deň“. Lož začala rozhovor a hovorí: „Nádherný deň“. Pravda sa tak s neistotou trocha poobzerala, či je to naozaj tak. Prikývla a prijala. A lož pokračuje: „Ešte krajšie je jazero“… Pravda sa znova porozhliadala a súhlasila. A lož bežala k vode a znova volá: „Tá voda je ešte úžasnejšia, plávajme“. Pravda sa dotkla vody a presvedčila sa, že voda je naozaj dobrá. Obe sa vyzliekli a plávali kľudne hore- dole, len odrazu lož vybehla z vody, obliekla si šaty pravdy a odišla.
Pravda zhrozene vybehla, nebola schopná si obliecť šaty lži, a tak kráčala nahá, bez oblečenia. A všetci sa jej desili, keď ju uvideli. A sila tohto posolstva a príbehu je v tom:
Od tejto doby, ľudia radšej vidia krásne oblečenú lož v šatách pravdy, ako holú pravdu.
Milí bratia a sestry, aj dnešné evanjelium akoby nás chcelo priviesť práve k tomu istému bodu zamyslenia. Ako uveriť jednoduchému, priam holému Ježišovi Kristovi, jeho nahote, jednoduchosti, keď vystúpi medzi svojimi, ktorí ho dokonale poznajú aj jeho rodinné zázemie. Veď predsa očakávali čosi viac a honosnejšie.
Nie je to tak dávno, čo sme sa skláňali spolu s troma kráľmi a pastiermi nad Betlehemskými jasličkami a uznávali Božstvo Ježiša Krista a tiež v jeho nahote a jednoduchosti. V roku eucharistie si zas pripomíname jednoduchosť hostií v chlebe v jeho prítomnosti. A tiež mnohí namietajú a očakávajú. To všetko by malo byť oveľa honosnejšie!
Ale prežívame aj rok Božieho Slova, ktoré nám neustále odhaľuje hlboké pravdy, pretože všetky spomenuté udalosti trojpohľadu na prítomného Ježiša Krista sú zakotvené vo Svätom písme a Sväté písmo nám teda odhaľuje tieto pravdy, kritéria, prikázania, ktoré dal Boh.
Avšak prijať ich a zachovať, bol vždy problém a pravdepodobne aj vždy bude. Vezmime si alebo spomeňme si na klasický príklad, príbeh Mojžiša, keď zostúpil z hory a roztrieskal kamenné tabule Desatora. Lebo ľudia už mali náhradu, už mali zlaté teľa. A koľko krát sa to odvtedy zopakovalo až po dnešnú dobu?
Zlaté teľa je oveľa viac príťažlivé, ako pravý Boh!. Aj keď sa to veľa krát tak zopakovalo a opakuje, predsa stále boli a sú verní ochrancovia Božieho zákona. Ako to svedčí aj dnešná spomienka svätej Agáty, ktorá musela podstúpiť veľmi kruté mučenie, aby zachovala vernosť a vydala svedectvo Ježišovi Kristovi.
Ale ukázalo sa to aj pri pochode za život v septembri minulého roku v Bratislave. Aj pri iných modlitbových pochodoch po celom Slovensku. Organizátorom, účastníkom, podporovateľom i sympatizantom vyjadrujem svoju úctu a poďakovanie. V ostatnom čase treba vyjadriť svoju úctu a poďakovanie aj farmaceutkám, ktoré si uplatňujú výhradu vo svedomí a stoja na strane života! Je zaujímavé nie, že ten, kto sa odvoláva na demokraciu a je proti životu, to je ten správny. A ten, kto si uplatňuje demokratické právo chrániť život, to je človek zaostalý.
Ako sa miešajú práve tieto kritériá? Preto úctu a vďaku, ale aj podporu chcem vyjadriť aj tým, ktorí sa na budúci týždeň, na Lurdskú Pannu Máriu, 11. februára, znova zídu na modlitbovom stretnutí pred parlamentom (Poznámka redakcie AZN: pôvodne pred prezidentským palácom, no organizátor (SDZR) to po stretnutí s políciou presunul na Námestie Slobody, žiaľ Marián Kuffa nepríde…).
To nie je predvolebná kampaň, niektorej politickej strany, alebo konkrétneho kandidáta, aj keď tak sa to bude označovať v médiách. To je znova zápas za ochranu života a prosba za takých poslancov, ktorý budú v novom parlamente hlasovať za ochranu života a nie podľa ľuďmi vymysleného zákona!
A tak si znova pripomíname biblický príbeh, aby sme porozumeli, aká aj v týchto snaženiach je dôležitá spolupráca s Božím Duchom cez modlitbu. Ako je dôležité a potrebné, nechať sa ním viesť. Spomeňme si na proroka Samuela, ktorý mal po Saulovi pomazať za nového kráľa Izraela jedného z Izaiho synov. A už mal aj vyvoleného spomedzi predstavených synov Izaiho. Bez akejkoľvek protekcie! Ale že bol stále, ešte aj po nejakom vnútornom rozhodnutí, stále otvorený voči Pánovi, zachytil Boží hlas a Boží hlas mu povedal: „Nie, nie, nie tých.. Nie z pomedzi tých. Za kráľa vyberám a ty pomaž Dávida“! Áno, sila modlitby nám môže vyprosiť, ak nebudeme zadebnení, správnu voľbu a rozhodnutie v každom jednom rozhodovaní. Preto aj v našej diecéze som na ten deň na 29. februára ustanovil celodennú poklonu – adoráciu, prosby modlitby, aj na tento úmysel. Aby sme si zvolili tých, ktorý budú v parlamente rozhodovať podľa Božích prikázaní. A iste táto adorácia, iniciatíva sa môže uskutočniť aj inde.
Preto, že aj teraz ide o hodnoty aj odmietnutie toho, čo je dosť rafinovane vložené do Istanbulského dohovoru. Ako veriaci ľudia s tým nemôžme súhlasiť.
Čakáme samozrejme na rozhodnutie prezidentského paláca, ale dnes prišlo odmietavé stanovisko voči parlamentu aj vláde. Slovom, Istanbulský dohovor má prejsť! So zdôvodnením, aby sa chránili práva týraných žien. My už práva na ochranu týraných žien máme a nie je problém ich vylepšiť aj bez Istanbulského dohovoru. Ale jeho prijatím tu vstúpi všeličo ďalšie a zlé.
Možno ste zachytili milí bratia a sestry, že minulý mesiac, 24. januára v tomto roku, sa na pochode za život v Spojených štátoch vo Washingtone zúčastnil aj sám prezident Donald Trump. Potom, čo už tri roky, alebo v priebehu troch rokov, sa na tomto pochode stále zúčastňoval a prihováral viceprezident Spojených štátov Mike Pence.
Aj tento počin prezidenta Spojených štátov, vzhľadom na niektoré iné postoje, bol komentovaný svojsky. Preto, že prezident je značne svojrázny, a chce s touto témou vystúpiť aj na pôde OSN.
Táto účasť prezidenta Spojených štátov na pochode za život sa javí ako dosť ojedinelý počin. Skôr sa stretávame s tým, že hlavy štátov komunikujú s tými, ktorí organizujú iné pochody, s tými, ktorým viac záleží zachovať si určitý imidž, a nie chrániť princípy. A samozrejme, keď sa hovoria tieto veci, pretože vždy sme ešte pod nejakou skúsenosťou minulosti, ale už žijeme v demokracii, predsa len veríme, že vyjadrenie názoru nebude viesť k represiám.
Preto oceňujeme aj ďalší počin, slová evanjelického biskupa, generálneho biskupa Evanjelickej cirkvi Augsburského vyznania Ivana Eľka, ktoré predniesol na novoročnom stretnutí predstaviteľov cirkví s pani prezidentkou 3. januára (2020) v prezidentskom paláci.
Z jeho prejavu citujem:
„Minulý rok sme si pripomenuli tridsiate výročie Nežnej revolúcie. Nemusím azda pripomínať, akú úlohu pri odpore voči komunistickému režimu zohrali cirkvi. Zavraždení, väznení, perzekvovaní kresťania, alebo tí, ktorým prosto režim zničil život, sa počítajú na tisíce.
Pamätáme si na prvé ponovembrové dni, keď na Slovensku bolo akoby všetkým jasné, že cirkev zviedla dlhý a vyčerpávajúci zápas o slobodu svedomia a viery, teda o základné, individuálne poňaté ľudské, politické a občianske práva a slobody…
Všeobecne však v povedomí ľudí, hlavne nastupujúcej generácie, formovanej progresívno-liberálnymi médiami, táto vskutku dejinná úloha cirkví bledne a zaniká. Po tridsiatich rokoch vývoja našej spoločnosti sa cirkvi, ich predstavitelia i prostí kresťania stávajú znova karikovanými. Kladie sa im za vinu, že sú prekážkou pokroku, pretože neprijali úplne nový a ešte pred niekoľkými rokmi nevídaný a nepredstaviteľný liberálny koncept práv menšinových a liberálny názor na sexuálnu etiku“.
Teraz generálny biskup spomenul osobnú skúsenosť z vojenskej služby, keď ako jediný z nastúpených odmietol prijať záväzok k Víťaznému februáru:“ pretože som celou bytosťou túžil po demokracii parlamentnej a po právach ľudských a občianskych, netušil som, že raz nás osudovo rozdelí otázka sexu a supersubjektívne poňatého takzvaného rodu, ktorá získa najvyššiu politickú a ideologickú preferenciu. A že neprijatie tohto ideologicky úplne nového poňatia existencie jednotlivca i civilizácie bude klasicky zmýšľajúcich kresťanov opäť tlačiť na perifériu.
Ctená pani prezidentka, veľmi si vážime Váš záväzok byť prezidentkou všetkých. Chcel by som Vás preto láskavo upozorniť na to, čo ma ako človeka i občana znepokojuje. Znepokojujú ma umelo roztvárané nožnice medzi časťou našej spoločnosti a cirkvou, kde cirkvi sú nasadzované somárske uši a v produkcii médií je problémom nájsť o nej jedinú dobrú správu. Dnes sme tu spolu v jednom kruhu plnom úcty a sympatií, ale už zajtra môžu priniesť denníky, ktoré sú prajné voči Vám, prvoplánovú, zosmiešňujúcu karikatúru niektorého z tu prítomných biskupov, alebo vtip, urážajúci Boha, či kresťanskú vieru. Samozrejme, zabalené do oparu zo slov o tolerancii a dialógu.
Ctená pani prezidentka, prosíme Vás o citlivé vnímanie tejto časti komplikovanej situácie v našej spoločnosti. Prosíme Vás o to, aby toto naše znepokojenie ste zdieľali s nami ako Vaše vlastné štátnické znepokojenie“.
Toľko zo slov generálneho biskupa Evanjelickej cirkvi Augsburského vyznania Ivana Eľka.
Treba len poďakovať aj za tento postoj a tieto slová. Poďakovať treba aj za tých, ktorí rozvinuli a vedú iniciatívu štyridsiatich dní modlitieb a pôstu za voľby. Aby sa znova presadzovali zákony podľa prirodzeného zákona a nie svoje. Ak sa vrátime k dnešnému prvému čítaniu o Dávidovi, ako si chcel presadiť svoje, a podľa nás čosi zanedbateľné, lebo chcel spočítať ľud, o chvíľu si uvedomil, že urobil nedobrý krok a prichádza Boží trest. A hovorí aj o Božom treste. Dávid sa napokon spamätal a robil pokánie, ale trest prišiel, aj keď skrátene.
My sa spamätávame? Veď si pamätáme, aspoň moja generácia, tie časy, keď v pýche sme chceli rozkazovať vetru, dažďu, drancovať celú prírodu. Dnes tu máme ekologickú katastrofu, je tu. Je tu čas bez detí. Lebo jednak sa neuzatvárajú sobáše, manželia nechcú mať deti a mnohé sú zabíjané ešte ako nenarodené, a potom nemá kto robiť na dôchodcov. Je to Boží trest? To nie je Boží trest, to je trest, ktorý si spôsobujeme sami! A v Holandsku je už uzákonené, že ľudia nad osemdesiat rokov nemusia dostávať zvláštnejšiu lekársku starostlivosť, len tú základnú. V Českej republike jedna strana navrhla, aby sa tak dialo po sedemdesiatich rokoch života. Na koľkých miestach sa to už deje aj tak. Teraz znova sme pri tom.
Čo máme radšej, holú pravdu, alebo lož krásne oblečenú? Dívame sa radšej na imidž, ako na princípy? Hľadáme Božie kráľovstvo a záleží nám na ňom?
Milí bratia a sestry, čo sa ešte všetko na nás privalí? V čom všetkom si ešte sami podpiľujeme konár, na ktorom sedíme? Sami sa trestáme! Ak politológovia hovoria, ako bol svet v osemdesiatych rokoch minulého storočia tak blízko jadrovej vojne, to bol Boh na vine? Veď to mi sami si takto všetko podpiľujeme a necháme sa naozaj radšej kŕmiť krásne ozdobenou lžou, ako vnímať holú pravdu. Neviem, či sa to hovorí, ale je to tak, s klamstvom sa ľahšie žije, ale s pravdou sa ľahšie umiera.
Koľko krát si vieme všetci, to sa týka aj mňa, zdôvodniť rôzne klamstvá. Tak sa žije ľahšie a vedia to už deti. Keď prídu zo školy, a bola nedobrá známka. Z pribúdajúcimi rokmi a pred odchodom z tohto sveta, odrazu človek sa začne zamýšľať nad dôsledkami života v klamstve. Najmä na vlastných deťoch. Ale aj na to, ako sme mohli podporovať šírenie klamstva z následnými dôsledkami.
Ako som pomohol, aby sa zlo šírilo a uskutočnilo. Mnohé sa už nedá napraviť, a ťažko sa takto prežívajú tie ostatné chvíle života a odchod z tohoto sveta. Koľkí rodičia podľahli klamstvám svojho času? A dnes im ostávajú oči pre plač nad svojimi deťmi, lebo deti nežijú tak, ako si to rodičia kedysi predstavovali, ale aj napriek tomu aj oni podľahli klamstvu.
Milí rodičia, ktorí takto ubolení nás teraz počúvate, ja nechcem väčšmi rozbolieť vaše srdce. Chcem prejaviť účasť na vašej bolesti a modlitbách. Áno, na účasti a modlitbách, aby ste, možno to vzali ako pozemský očistec za svoje deti. Aj v tejto bolesti, keď ste sa nechali klamať v živote. Áno, ako to bolo celkom inak v živote s tými, ktorí horeli za pravdu v svätej obeti. Stále si niečo volíme, rozhodujeme, nikdy to nie je bez dôsledkov.
Preto naozaj konajme veľmi rozvážne pred tvárou Boha i ľudí, pred dejinami. A pamätajme že stále pred nami tancuje pekne zaodetá lož. Ale pre nás je dôležitá holá pravda a preberáme plnú zodpovednosť za dianie, ktorému dávame svoj hlas. A tak sa naozaj modlievajme, znova spomínam celodennú adoráciu 29. februára poľa vzoru Samuela, ktorý nemal nijaké vedľajšie bočné úmysly, ale stále sa modlil, aby správne rozhodol tak, ako to Boh chce. A ak uveríme v silu modlitby, aj my sa správne rozhodneme. Nielen teraz, ale vždy v živote.
Amen.
Rožňava, 5. februára 2020.
Pripravil A. Čulen