Stalo sa v minulosti v Amerike. Na dvere katolíckej fary vo večerných hodinách zaklopal mladý poštový úradník a takto oslovil pána farára:
„Dôstojný pane, veľmi ma mrzí, že vás musím vyrušovať, ale je prvý piatok a rád by som pristúpil k sv. prijímaniu. Prosím vás, podajte mi najsvätejšie Telo Pána Ježiša.“
„Chcete pristúpiť k svätému prijímaniu?“ Opýtal sa ho prekvapene kňaz. „Veď je už šesť hodín preč a sväté prijímanie možno podávať len na lačný žalúdok.“
„Ja viem, že je už neskoro, ale ja som dnes ešte nejedol. Môžem teda pristúpiť k svätému prijímanie?“ Opýtal sa znovu muž.
„Prečo ste nešli na sväté prijímanie ráno? Opýtal sa kňaz.
Muž odpovedal: „Dôstojný pán, ja som poštovným úradníkom vo vlaku Spojených štátov severoamerických. Môj poštový voz bol vypravený na cestu ešte včera večer o dvadsiatej prvej hodine a len dnes o šiestej hodine večer sme dorazili na stanicu Union.
Celú noc a celý deň som bol na ceste. Vedel som, že je prvý piatok v mesiaci a keďže som už šestnásť rokov –teda od svojho ôsmeho roku ani len jediný krát nevymeškal sväté prijímanie na prvý piatok v mesiaci, nechcel som vymeškať ani dnes.
Farár s hlbokým dojatím pozrel na tohto mladého úradníka. „Nemali ste na ceste pokušenie na porušenie eucharistického pôstu, veď dnes bolo veľmi horúco?“ Opýtal sa kňaz zvedavo.
„Áno“ odpovedal muž a pokračoval „moje hrdlo je celkom vyschnuté! Cestovalo sme horúcim krajom. Aj som sa obával, že sa pozabudnem a preto som radšej vylial všetku vodu, čo som mal pri sebe vo vozni“. Po týchto slovách kňaz už neváhal. Išiel do kostola a podal mu sväté prijímanie.
S akou radosťou asi zostúpil Pán Ježiš do srdca tohto hrdinského muža, ktorý po celú noc a celý deň znášal horúčosť, hlad a smäd, len aby mohol na prvý piatok pristúpiť k svätému prijímaniu?!
Ten iste nešiel na sväté prijímanie len tak zo zvyku, ale z presvedčenia! Jasne to vysvitá aj z jeho slov, ktoré povedal spomínanému kňazovi.
„Viete aj sám, že človek zvlášť v dnešných časoch potrebuje milosť Božiu, ak chce odolať všetkým pokušeniam a chce zostať verný Pánu Bohu. Ďalej prichádza do úvahy aj dvanásť prisľúbení, lebo vo svojom živote na dráhe potrebujem toho božského prisľúbenia, že Božské Srdce Ježišovo bude stáť pri mne aj v hodine smrti. V konečnom dôsledku matka nás od detstva viedla k tomu, aby sme každý prvý piatok pristúpili k svätému prijímaniu.
Zvlášť v dnešných časoch potrebuje človek Božiu milosť ak chce odolať všetkým nástrahám a pokušeniam každodenného života ak chce ostať verný Pánu Bohu!“
Tieto slová by sme mali mať aj my neustále pred očami a po príklade tohto hrdinského poštového úradníka čím častejšie by sme mali pristupovať k svätému prijímaniu. Milosti posily a pomoci zhora potrebujeme všetci a tú možno načerpať a získať len pri svätom prijímaní. Nečudujme sa teda, že dobrý katolíci si vždy, aj v časoch vojen, hladu a moru vysoko cenili a cenia sväté prijímanie a čím častejšie k nemu pristupujú, hoci im ho Cirkev nariaďuje prijať len raz do roka.
Andrej Klíman