13. mája 1917, bola nedeľa, deti opäť išli pásť svoje ovečky do Cova da Iria a okolo jednej hodiny popoludní nad malým dubom sa im zjavuje Panna Mária. Prichádza v jemnom jase, oblečená v bielom a skveje sa ako slnko.
Lucia ako prvá naberá odvahu a hovorí: „Kto ste, Pani, a odkiaľ prichádzate?“
A Panna Mária jej hovorí: „Prichádzam z neba.“
A Luciina prvá otázka znela: „Prídem aj ja do neba?“
A Panna Mária jej odpovedá: „Áno, prídeš aj ty do neba.“
„A Hyacintka?“ „Áno, aj ona.“
„A František?“ „Príde aj on, ale musí sa veľa modliť.“
Lucia sa ďalej pýta: „A čo od nás chcete?“
A ona jej odpovedá: „Chcem, aby ste vždy 13. prichádzali na toto miesto, šesť mesiacov po sebe. Potom vám poviem, čo chcem. A chcem, aby ste sa veľa modlili.“
Potom sa ich Panna Mária opýtala: «Chcete sa obetovať Bohu a znášať všetky utrpenia, ktoré na vás zošle, na zmierenie za hriechy, ktorými je urážaný, a ako prosbu za obrátenie hriešnikov?»
Deti odpovedali: «Áno, chceme.»
«Budete teda musieť veľa trpieť, ale milosť Božia vás bude posilňovať.»
Potom deti zalialo silné svetlo, odraz lúčov, ktoré vychádzali z rúk Panny Márie. To svetlo ich preniklo do hlbín duše, takže sa uvideli v Bohu, ktorý bol tým svetlom, omnoho jasnejšie, akoby sa mohli vidieť v najlepšom zrkadle. Padli na kolená a modlili sa.
Po niekoľkých okamihoch Panna Mária na koniec zjavenia dodala: «Modlite sa každý deň ruženec, aby ste vyprosili svetu mier a koniec vojny.»
Boh ponúka ľuďom pomoc skrze Pannu Máriu do boja, ktorý satan vypovedal tomuto svetu. Panna Mária konkretizuje, že ruženec má byť tou zbraňou v tomto boji.
Keď sa zjavenie skončilo a deti prišli domov, Lucia mala z toho veľké problémy. Jej mama nechce prijať takúto správu, aby jej dcéra mala nejaké videnie, má z toho hrôzu, strach. Lucia pre tieto zjavenia veľmi trpí.