Keď pápež Ján Pavol II. začiatkom deväťdesiatych rokov videl, že národy východnej Európy sa pomaly dostávajú pod nadvládu materializmu a morálneho relativizmu, ktorý svojou perfídnosťou prekoná aj bývalú sovietsku hegemóniu, pustil sa do veľkého zápasu.
Presne pochopil, že najnovšie útoky proti životu nadobúdajú podobu opravdivého sociálneho systému, ktorý pomaly a nebadateľne zotročuje ľudstvo. Myslím si, že maltuziánska populačná teória má stále svojich vyznávačov. Stále živé neomaltuziánske ideové jadro a naň nadväzujúce akčné programy si kladú za cieľ rozvíjať najmä v rozvojových krajinách politiky zamerané proti pôrodnosti.
Najnovšie svetové štatistiky týkajúce sa počtu každoročne vykonaných potratov sú skutočne alarmujúce. V roku 2014 bolo každé štvrté tehotenstvo dobrovoľne ukončené, čo predstavuje približne štyridsať miliónov potratov za rok. Toto číslo je však o to hrozivejšie, že právo na umelé ukončenie tehotenstva je vlastne legalizované usmrtenie nenarodeného nevinného dieťaťa. Našťastie, v troch štvrtinách krajín je veľmi obmedzené.
Na mimoriadnej Biskupskej synode o rodine, ktorá sa konala v roku 2014, Mons. Paul Buin Van Doc, arcibiskup v Hočiminovom Meste, informoval auditórium, že z hľadiska dosahu uplatňovania politiky zameranej proti pôrodnosti sa situácia vyvíja najdramatickejšie vo Vietname, kde sa ročne vykonáva milión šesťstotisíc potratov, z toho tristotisíc vo vekovej kategórii od pätnásť do devätnásť rokov. Toto číslo jasne predznamenáva katastrofu pre vývoj vietnamskej spoločnosti.
Vo Francúzsku sa vykoná ročne okolo dvestodvadsaťtisíc potratov, čo je pomer jeden ku trom narodeným deťom.
Svet je vlastne vo vojnovom stave, pretože za gigantické peniaze vedie vojnu proti samému životu. Ako máme prijať čisto rozumovo fakt, že toľko bezbranných detí je zbavovaných života ešte v lone ich matiek pod zámienkou obrany práva žien rozhodovať o vlastnom tele? Dôstojnosť ženy je vznešená a veľkolepá myšlienka, za ktorú treba bojovať, ale nie za cenu vraždenia nenarodených detí. Ján Pavol II. pochopil, že za rečami o ušľachtilých zámeroch sa v skutočnosti skrýva program boja proti životu.
Keď vidíme tie rozprávkové sumy, ktoré Afrike sľubuje Nadácia Billa a Melindy Gatesovcov, s cieľom podporiť exponenciálny nárast voľne dostupnej antikoncepcie pre slobodné aj vydaté ženy a zároveň odstraňovať prekážky na ceste k umelým potratom, musím povedať rozhodné nie k takýmto smrtonosným zámerom.
Aké skutočné dôvody stoja za týmito rozsiahlymi kampaňami, ktoré prinesú smrť desiatkam tisíc nenarodených detí? Nemáme tu náhodou do činenia so starostlivo premysleným plánom likvidácie chudobných ľudí v celej Afrike i iných končinách sveta? Boh a história nám jedného dňa dajú odpoveď na túto otázku.
V súčasnosti si postmoderný západný svet našiel nové bojové pole; nazýva sa eutanázia.
Keď sa zdá, že niekto už dokonáva svoj beh na tejto zemi, isté organizácie tvrdia- pod kepienkom snahy ušetriť takúto osobu od fyzického trápenia-, že jej treba dopriať asistovanú smrť. Belgickí zákonodarcovia ako prví na svete pred nejakým časom rozšírili toto právo dokonca aj na neplnoleté osoby, pričom zabúdajú, že okrem tohto práva sú tu aj iné. Všetko sa deje pod zámienkou pomoci trpiacim deťom. Zástancovia eutanázie zámerne obchádzajú fakt, že dnes existujú široké možnosti poskytovania primeranej paliatívnej starostlivosti osobám, ktoré už nemajú nádej vyliečiť sa. Eutanázia je najhoršia vizitka subhumánnej spoločnosti, ktorá žije ďaleko od Boha a stratila nádej.
Som šokovaný, do akej miery dokážu šíritelia tejto falošnej kultúry zaodievať svoje zlé skutky do šatu dobrých úmyslov, a pritom si nasadzovať masku hrdinov novej ľudskosti. Záhadnou súhrou okolností došlo k zámene rolí: z obrancov života sa stali monštrá, ktoré treba všemožne poraziť, barbari z inej doby, ktorí sa stavajú proti pokroku. S výdatnou podporou médií sa aj vlci môžu tváriť ako krotké baránky, ktoré sa túlia k najzraniteľnejším tohto sveta. Iba že plány stratégov kultúry smrti – zástancov potratov, eutanázie a všetkých iných foriem organizovaných útokov proti dôstojnosti človeka – sú o to nebezpečnejšie.
Ak sa ľudstvo nezbaví tejto zhubnej ideológie, bude sa rútiť do záhuby.
Na začiatku tretieho tisícročia sa ničenie života nepovažuje za barbarstvo, ale za civilizačný pokrok. Pod zámienkou zákonného práva na ochranu osobnej slobody človek legitimizuje zabitie svojho blížneho. Ak sa tejto ideológii nepostaví hrádza, svet za zmení na peklo. Toto už nie je totiž len dekadentnosť, ale priam diktatúra hrôzy, plánovanej genocídy, za ktorú sú zodpovedné mocenské štruktúry západného sveta.
Tento urputný boj proti životu predstavuje najnovšiu, rozhodujúcu etapu vzbury proti Bohu.
Napriek týmto negatívnym trendom som sa počas mojich zahraničných ciest presvedčil, že nastáva čas obrody svedomia. Mladý ľudia v Severnej Amerike sa postupne stavajú do prvej línie hnutia proti kultúre smrti. Boh nespí, ale stojí pri tých, ktorí chránia život.
Pripravil A. Čulen
Zdroj: Rozhovory Nicolasa Diata s kardinálom o viere
Kardinál Robert Sarah: Boh alebo nič (Lúč 2016)