Od 1. 10. budeme mať na Slovensku núdzový stav. Čo to v praxi znamená asi nie je potrebné vysvetľovať, prečo ho však budeme mať je asi niečo, čo by sa vysvetliť malo.
A nie je to ľahká úloha. Pre predstaviteľov vládnuceho režimu je to jasné. Pre obyvateľov najskôr nie.
Bratislava, 30.9.2020. Núdzový stav sme tu už na jar mali, ale týkal sa len rezortu zdravotníctva a obyvateľov sa dotkli len konzekvencie, ktoré sa v priebehu času menili a pochopiteľne aj dostupnosť zdravotníckej starostlivosti, ktorá bola minimalizovaná. Odkladali sa nevyhnutné a naplánované operácie, vyšetrenia, mnohí lekári boli v pohotovosti, ale prakticky nemuseli nič riešiť. Napriek tomu pacienti, ktorí neboli práve infikovaní vírusom COVID-19 mali väčšinou odklad vyšetrení, hoci kapacity boli v zásade voľné.
Od 1. 10. však núdzový stav postihne všetky oblasti života. Okrem nezmyselnej buzerácie s rúškami to znamená aj úplné zrušenie športových podujatí na profesionálnej úrovni. Účastníci by totiž museli mať čerstvý, negatívny test na COVID-19 a to v praxi nemôže (a asi ani nechce) robiť nikto. Znovu sa obmedzuje počet ľudí v obchodoch, limituje sa prevádzka reštaurácií a ostatných zariadení spoločného stravovania a navyše sa zavádza úplne nezmyselné nosenie rúšok aj v exteriéroch.
Ako keby nestačil cirkus z jari a začiatku leta, režim sa v tomto prípade rozhodol pritvrdiť. Slovenský režim sa týmto len pridal k celosvetovému trendu, ktorý v nevídanej jednote imituje krízovú situáciu, straší štatistikami a robí z ľudí idiotov. Keby sa jednalo len o nepopulárne opatrenia, ktoré vlastne len obťažujú ľudí a znepríjemňujú im život, dalo by sa to chápať. Ekonomické dopady tohto projektu sú však už dnes hrozivé a nikto nedokáže odhadnúť, ako to celé skončí a čo všetko ešte je na pláne. Zatvorené prevádzky, úplne nefunkčné letiská, kompletné zničenie turistického priemyslu a následne aj investícií, ktoré ležia ladom je len letmý pohľad na katastrofu, ktorá sa nevyhnutne blíži.
Svetové finančné inštitúcie – najmä teda tie, ktoré majú rozhodujúci vplyv, už dávno predpokladali príchod veľkej krízy, ktorá „podľa plánu“ mala byť väčšia, ako tá z roku 2009. Na kríze totiž dokážu zarobiť a počas „letnej prestávky“ sme sa o tom dozvedeli niečo konkrétne aj my. Radi totiž „požičajú“ peniaze na následný proces rekonštrukcie, nie však tak, ako by si to niekto predstavoval.
Európska ekonomika, podobne aj ekonomika Severnej Ameriky a Japonska bola v dobrom stave a zjavne sa neblížilo nič, čo by nasvedčovalo, že vypukne finančná kríza. Zadlžené firmy „odpadli“ v rokoch 2009-10 a pokračovalo sa ďalej. Technologicky náročné odvetvia, ktoré sa koncentrujú prakticky len v Európe, USA, Kanade a Japonsku prosperovali a dokázali sa (v Európe) prispôsobiť aj likvidačným nariadením miestnych zákonodarcov. Finančná mafia však pritvrdzovala a postupne si osobovala získať kontrolu nad všetkými (aj drobnými) finančnými operáciami v krajinách, zavedením bezhotovostných platieb prakticky na všetko. Popri tom sa viezla kontrola a cenzúra internetu (pochopiteľne, že všetko „v záujme občanov“). Neskôr k tomu pribudla aj takmer povinnosť používať mobilný telefón na platby, registráciu a … postupne aj na lokalizáciu klienta.
Do celého procesu vpadol projekt dovozu černochov a Arabov do Európy, ktorý vnútorne narušil aj tak zlú bezpečnostnú situáciu v tejto oblasti a nesmierne zaťažil obyvateľstvo. Jednotlivé krajiny sa viac, alebo menej úspešne bránili, lenže brániť sa nelegálnej imigrácii je vlastne „fašizmus“, takže pokračovala nekontrolovateľne ďalej. Ale stále sa nič nedialo.
Muselo prísť niečo skutočne globálne a niečo, proti čomu nemôže nikto namietať. Pandémia!! To je ono! Aby to zase nebolo až také tragické, tak sa nejedná o skutočnú pandémiu, ale skôr o takú mediálnu. Médiá, kompletne vlastnené touto skupinou sa pustili do nevídaného strašenia, veštenia Sodomy a Gomory a ten, komu sa to nezdalo sa znovu dostal do skupiny – jednotne nazývanej, ako „fašisti“. Načasovanie bolo správne, ľudia boli pripravení a na jar sa začalo. Európania dostali letnú prestávku, za ktorú boli následne potrestaní „druhou vlnou“. A tá má už inú podobu.
Obrovské množstvo nariadení, príkazov, pokút a všetkého možného. Rozvrat a neporiadok, zvýšené náklady a nižší zisk pre tých, ktorí sa živia vlastnou prácou. Cirkus s cestovaním, testovanie a znovu testovanie, poplatky a na konci celého bude „zázračná“ vakcína. Nebude povinná – veď je predsa demokracia, ako hovoria majitelia týchto režimov. Len pripomínam, že demokraciou nazývali svoje režimy aj Jožo Stalin, či Kim Ir Sen.
Ale predsa. Nebudete chcieť vakcínu? V poriadku. Ale cestovať budete môcť len s potvrdením, že ste si to svinstvo dali pichnúť. To isté v zamestnaní. Je nemysliteľné, aby ste boli v spoločných priestoroch s ľuďmi bez vakcíny v tele. Možno vám zakážu aj opúšťať byt (ak vám ho láskavo nechajú).
A stále sa nič nedeje. Stále nájdete blbcov, čo veria, že všetko toto je len v záujme ich zdravia a je to len „dočasné“. A títo blbci zomelú aj tých, čo nepodľahli a skončia v jednej odpadovej šachte s nimi. Lebo bojovať proti nepriateľovi sa dá, ale len za predpokladu, že nepriateľom nie sú aj otroci, ktorí trpia s vami. V tom prípade je to fakt takmer nemožné.
Milan Palffy
http://www.prehladsprav.sk/zlocinny-rezim-prekrocil-hranicu/5803