Na diskotéke v lokáli U Františkánov (oproti ich kostolu) respirátor či rúško už návštevníkom netreba.
Ak ste sa v Bratislave v posledných dňoch zúčastnili na bohoslužbe v niektorom rímskokatolíckom kostole a následne ste sa poprechádzali mestom, tak vám iste neuniklo, že katolíci na Slovensku stále prežívajú nielen diskrimináciu, ale doslova teror.
Za posledné dva týždne, čo boľševici katolíkom znovu „milostivo“ dovolili pootvárať kostoly, som v žiadnom kostole nestretol ani jedného človeka, čo by nemal tvár zakrytú respirátorom, hoci v supermarketoch už niekoľko dní stačí obyčajné rúško.
Aj keď v reštauráciách a na terasách, či už v uzavretých, alebo nie, sedia návštevníci za preplnenými stolmi a konzumujú jedlo a nápoje bez „prasacích rypákov“ na tvári, tak v kostoloch si naďalej môžete sadnúť len šachovnicovo na označené miesto, nepoužíva sa svätená voda, nesmiete nikomu podať ruku na znak pokoja, nepoužíva sa paténa, nespieva sa a sväté prijímanie veriacim, ktorí sa nedomáhajú platností dokumentov Svätej stolice a tradície Cirkvi, kňazi väčšinou podávajú len do rúk.
Neraz sa stáva, že niektorí „horliví kňazi“ tých veriacich, čo odmietajú prijímať Eucharistiu do rúk zastrašujú a šikanujú už počas kázne, dohováraním pred celým spoločenstvom o akejsi neposlušnosti voči bližšie nešpecifikovaným predpisom, prikázaniam, či nariadeniam Cirkvi, ktoré ale nikde nenájdete zverejnené, ani na stránke TK KBS, alebo tým, že vám odmietnu podať sväté prijímanie do úst, aj na konci radu, a Eucharistického Krista vám podajú len ponižujúco akoby za trest zločincovi až po skončení svätej omše. Taká je skúsenosť mnohých. Samozrejme, česť tým kňazom, čo sa neboja. Mnoho veriacich sa v tejto súvislosti na mňa za posledný rok obrátilo s prosbou o pomoc, či radu, čo majú robiť?
Faktom je, že mi nik z kňazov nedokázal predložiť žiaden dokument Svätej stolice, alebo Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí, ktorý by zakazoval veriacim prijímať Eucharistiu do úst. Teda platia MEMORIALE DOMINI – Poučenie o spôsobe šírenia svätého prijímania: Tento spôsob podávania svätého prijímania (na jazyk) sa musí zachovať, berúc do úvahy súčasnú situáciu Cirkvi na celom svete, a to nielen preto, že má za sebou mnoho storočnú tradíciu, ale najmä preto, že vyjadruje úctu veriacich k Eucharistii a I N Š T R U K C I A REDEMPTIONIS SACRAMENTUM – SVIATOSŤ VYKÚPENIA. Usmernenie, na čo dbať a čomu sa vyhýbať vo vzťahu k nasvätejšej Eucharistii
A tak sa nemožno čudovať, že keď potom prídete za kňazmi a spýtate sa, že ktoré to cirkevné nariadenie, či prikázania porušujete, tak vám nevedia vôbec odpovedať, vyhovárajú sa, alebo sa s vami odmietnu vôbec rozprávať, prípadne vám povedia, že sa máte obrátiť na arcibiskupa, či hovorcu KBS, ktorí ale na korešpondenciu nijako nereagujú a stretnúť sa s nimi je prakticky nemožné.
Je to ako začarovaný kruh, v ktorom na oprávnené otázky veriacich nikto neodpovedá. Považujú vás za rebela. V knihe proroka Ezechiela sú ale paradoxne v Jeruzaleme pred hroziacim trestom označení na čelách znakom kríža práve tí, čo „vzdychajú a plačú nad ohavnosťami, ktoré sa v ňom páchajú“, nie tí, čo ľahostajne mlčali keď bolo mesto plné prekrúcania práva.
Prorok Ezechiel počul vo videní, ako Boh zavolal na muža v plátne s pisárskym náčiním za pásom a Jahve mu povedal: „Prejdi cez mesto, cez Jeruzalem, a urob značku Tau (kríža) na čelá mužov, ktorí vzdychajú a jajkajú nad rozličnými ohavnosťami, ktoré sa uprostred neho dejú.“ Tamtým však riekol tak, že som to počul: „Prejdite za ním po meste a zabíjajte! Nech sa vám oko nezmiluje a nešetrite. Starca, mladíka a pannu, dieťa a ženy zabíjajte až po vyničenie! Ale nedotknite sa nikoho, kto má na sebe Tau! Začnite pri mojej svätyni!“ (Ez 9, 4-6).
Vodcovia nášho ľudu prevrátili nielen právo a tradície Cirkvi, ale aj tisícročné zvyky našich otcov, zrušili stáročia platné liturgické predpisy, odstránili svätenú vodu z Božích chrámov, vyhnali z nich veriacich a tých, čo tam ešte chodia, nútia často proti svojmu svedomiu, prijímať neúctivo Eucharistického Ježiša Krista do rúk. Potom sa nemožno čudovať, že správy v oznamoch o výsledkoch zbierok v kostoloch sú viac ako žalostné.
Katolíci v kostoloch musia dodržiavať diskriminačné a oveľa prísnejšie hygienické pravidlá ako v puboch, lokáloch a reštauráciách napríklad v tesnej blízkosti kostolov. Takéto prísne hygienické pravidlá v kostoloch, aké platia ešte aj dnes na Slovensku, neboli zavedené zrejme v žiadnom inom štáte v celej Európskej únii.
Natíska sa otázka: Prečo práve na Slovensku? Preto, že si aj vďaka sv. Cyrilovi a sv. Metodovi Boh vyvolil slovenský národ, ako štvrtý na svete, aby sa v staroslovenčine už pred viac ako 1155 rokmi mohla sláviť svätá liturgia?
Prečo sa v súčasnosti vedú také brutálne útoky proti Bohu, Cirkvi a veriacim práve na Slovensku? Prečo prebieha takáto rafinovaná a brutálna dekristianizácia slovenského národa zasväteného Sedembolestnej Panne Márii len a len na Slovensku a nikde v okolitých štátoch? Kto a čo tým sleduje?
Toto je už viac ako škandalózne, ponižujúce a do očí bijúce. A naši politickí predstavitelia, ktorí sa priam predbiehajú v tom, kto je z nich „väčším kresťanom“, ale aj naši duchovní pastieri mlčia a tvária sa, že sa nič nedeje. Dokedy?
Prosme Všemohúce Boha, aby nám udelil dary Ducha Svätého a toľko potrebnú múdrosť, aby sme zostali verní Kristovi a Cirkvi a nebáli sa vydávať svedectvo o pravdách Evanjelia.
Anton Čulen