A preto sa vás pýtam: Chýbalo vám sväté prijímanie, keď boli kostoly zatvorené? Prečo? Nechýbalo vám sväté prijímanie? Prečo? To sú veľmi dôležité otázky a neodbime ich len tak.
Lebo je veľmi dôležité, aby sme neboli konzumenti, iba konzumenti svätého prijímania Eucharistie. A preto je potrebné, aby sme išli k svätému prijímaniu so živou vierou. Nie je potrebné robiť nejaké grimasy i keď niekto ide na sväté prijímanie, čo dnes už je zvláštnosť, so zloženými rukami, alebo dole kostolom, neposmievajme sa mu, keď to robí úprimne.
Ale iné nebezpečenstvo nám hrozí! Že nám to zovšednie, že to už ideme len tak. Nedá sa predpísať, ale tým, že sa nám ponúklo teraz sväté prijímanie už na ruku, kdesi sme sa posunuli do polohy ľahostajnosti.
Prednedávnom som počul poľského biskupa, zaujímavé meno Nemecké má Schneider, ktorý sa prihováral na you tube v tejto podobe Slovákom a hovorí: „Zachovajte si sväté prijímanie prijímať do úst“. A my máme teraz v rámci pandémie dovolené i takto prijímať. Ako to zdôvodňuje? Treba počúvať aj maličkých, ktorí hovoria, sme deti Božie! A deti Božie prijímajú od svojich rodičov do úst jedlo. Aj my tento pokrm, aby sme ho prijímali. Či tak, alebo onak, to nie je najpodstatnejšie, ale aby sme so živou vierou prijímali.
No a hlavne aby sa nám nestalo také niečo, ako sa prihodilo mne, po jednej večernej svätej omši, keď som prišiel do sakristie, mal som tam neraz desať miništrantov, no jeden sa rýchlo zobliekol a už utekal preč a ostatných som sa pýtal po záverečnej modlitbe: „Chlapci, vedeli by ste mi povedať, s akou osobnosťou ste sa dnes najdôležitejšou stretli?“ Pozerali na mňa, pozerali, čo to chcem počuť a jeden sa snažil byť vtipný a povedal, no vás. Tak to bol ešte ten lepší prípad. A hovorím, nie. A koho? Pred chvíľou ste prijímali Ježiša vo Sviatosti oltárnej, nevšimli ste si to? Neuvedomili ste si to? A preto je také dôležité aj pre nás, dobre si uvedomovať, koho prijímame. A chráň Bože, aby to bolo v ťažkom hriechu. Lebo potom by sme sa vydali cestou do záhuby, cestou apoštola Judáša.
Čím skôr sa vyspovedať, aby o nás neplatili slová kto je a pije Telo Kristovo nehodne, nedosiahne život večný.
Tak končím trocha negatívne, ale nie v tom zmysle, aby som Vás strašil, ale aby som varoval pred tým, čím tu stojíme. Tajomstvom, vznešeným veľkým pokladom, ktorý je odovzdaný do našich rúk. Ak vyjdeme z kostola, aby ostatní videli, že ideme nielen sami, ale aj že ideme s Ježišovým úsmevom, s Ježišovými pohľadmi do nových situácií života. Amen
Pripravil Anton Čulen (Krátené)