V hlavných francúzskych celonárodných pravicových novinách Le Figaro vyšiel zaujímavý stĺpček kardinála Roberta Saraha, bývalého prefekta pre Boží kult a disciplínu sviatostí.
Ako kardinál na začiatka svojho komentára uvádza, ľudia sú v bežnom živote nútení žiť spoločne a to aj napriek svojim rozdielom. Keď však dôjde k zavraždeniu kňaza, v šoku sú veriaci aj neveriaci. Zdá sa však, že rôznymi neblahými vplyvmi sa tento „status quo“ vzájomného rešpektu môže začať rozpadávať. Ako veľmi negatívny jav vníma kardinál najmä to, že všetci všetko bezbreho kritizujú bez ohľadu na to, či sa danej problematika vôbec rozumejú.
Podľa kardinála sa preto rôzni filozofi snažia nájsť aspoň nejaký „stabilizujúci prvok“ – bez ktorého je v ohrození samotný mier – a identifikujú ho najmä v katolíckej Cirkvi, ktorá „niesla pochodeň civilizácie aj po páde Rímskej ríše“. Kardinál do istej miery súhlasí:
„Úzkosť z bezprostredného nebezpečenstva je pečaťou barbarských čias. Bez posvätného základu sa akýkoľvek poriadok stane krehkým a nestabilným.“
Upozorňuje však na jeden dôležitý fakt – katolícka Cirkev má iné základy a iné poslanie, než si ateistickí filozofi predstavujú:
„Cirkev však neponúka nič iné ako svoju vieru v Ježiša. To Boh stvoril človeka. Cirkev teda iba znovu zakladá vzťah medzi človekom a osobou Ježiša… (Cirkev) musí prestať myslieť na humanizmus alebo ekológiu ako na „náhradu“ (za Ježiša).“
Sarah sa pýta, či bez takejto kontinuity vo vieru v Krista sa Cirkev ešte môže vôbec nazývať Cirkvou? Mimoriadne dôležitý význam pritom podľa neho v histórií zohrával „organický vývoj“ a „živá tradícia“.
V nasledujúcej stati sa kardinál sťažuje, že sa niektorí teológovia snažia túto tradíciu naštrbiť a „znovu rozdúchavajú liturgickú vojnu“, čím sa snažia „prerušiť kontinuitu (Cirkvi) s Kristom“. Pokračuje:
„Ak (Cirkev) potvrdzuje spojitosť medzi tým, čo sa bežne nazýva omšou svätého Pia V. a omšou Pavla VI. , potom Cirkev musí byť schopná viesť ich spolužitie a vzájomné obohatenie… ak sa totiž jeden rítus začne stavať nad druhý, hrozí rozkol a zmena orientácie (Cirkvi).“
Kardinál Sarah tiež cituje slová pápeža Benedikta XVI., podľa ktorých latinský rítus nikdy neprestal platiť. Upozorňuje tiež, že v „liturgickej vojne stráca Cirkev svoju kredibilitu“ a že „liturgický mier signalizuje mier, ktorý Cirkev môže priniesť svetu“.
Bývalý prefekt tiež varuje biskupov, že ak začnú pretrhávať vzájomne spolunažívanie dvoch foriem liturgie, „prestanú byť pastiermi – strážcami viery – a stanú sa politickými činiteľmi: komisármi súčasnej ideológie“ a sami sa teda pripravia o svoj status „strážcov večnej Tradície“.
Podľa Saraha môže Cirkev svetu skutočne ponúknuť príklad mieru a jednoty. Avšak rovnako tak varuje, že „ani liturgické znásilňovanie, ani stranícka ideológia jednotu nikdy nevytvoria“.
MG
Foto zdroj: Internet
https://www.christianitas.sk/kardinal-sarah-omse-sv-pia-v-a-pavla-vi-by-mali-existovat-vo-vzajomnom-respekte/