Celé si to teraz ešte raz prejdem, ale je čoraz očividnejšie, že prekročil svoje právomoci, a urobil to lajdáckym spôsobom.
Sú aj takí, čo špekulujú nad tým, že tento dokument bol ušitý horúcou ihlou, a pápež ho nenapísal, čo nie je pravda.
Pravdepodobne tento dokument nenapísal, k čomu sa v Ríme prakticky priznali, keď povedali, že šlo o jeho tretí návrh, a komisie, ktoré ho skúmali, považovali predošlé návrhy za veľmi prísne, ale František schvaľuje každý dokument, ktorý Rím oficiálne vydá. Je to tak so všetkým, čo Vatikán oficiálne vypustí, a v tom momente, ako sa pod neho podpísal, stal sa jeho dokumentom.
A ak sa dá niečo na sto percent označiť za Františkovu robotu, tak je to Traditionis Custodes.
A to, že niekto iný pápežom píše dokumenty nie je nič nového. Deje sa tak už veľa storočí, panuje však čoraz väčšia názorová zhoda o tom, že veľký a milostivý František prekročil svoje právomoci, čo už vážne prehnal, a do budúcna sa to bude vnímať ako fatálna chyba jeho pontifikátu, o čom nepochybujem.
Pozrime sa na to, prečo je to tak.
Okrem iného, základnou mojou hypotézou, ako aj ďalších ľudí, je to, že v pokoncilovej Cirkvi, aspoň za posledných 20 rokov, prevládal aký-taký vnútorný pokoj, ktorý pramenil z promulgácie teórie hermeneutickej kontinuity Benedikta XVI., ktorú navrhol počas svojho pontifikátu pápež Ján Pavol II., a ktorá naozaj ožila so Summorum Pontificum, ktoré hociktorému kňazovi povoľovalo slúžiť latinskú omšu bez toho, aby na to potreboval nejaké potvrdenie od svojho biskupa, aspoň teda na papieri to tak bolo.
V skutočnosti však k tomu nedošlo, keďže biskupi využívali svoju autoritu na znepríjemnenie života kňazom, ktorí chceli slúžiť latinskú omšu, ale na papieri ktorýkoľvek kňaz, ktorý túžil túto omšu slúžiť, tak mohol nerušene urobiť. Navyše ktorákoľvek farnosť, ktorá mala farníkov túžiacich po takejto omši, mala právo ju slúžiť, keď o to farníci požiadali svojho kňaza.
Čo zároveň zneužili mnohí kňazi, ktorí sami latinskú omšu nemajú v láske, podobne ako batoľa, ktorému nechutí brokolica, ale opakujem, na papieri sa omša do istej miery vrátila. Následkom toho bol nárast slúženia latinských omší, a to, čo kardinál Sarah označil za vzájomné obohatenie oboch obradov, v tomto prípade slúženie zmiešaných omší, alebo čo sa inakšie nazýva úctivé omše novus ordo, tiež zaznamenali nárast.
Hermeneutická kontinuita, pre tých z vás, ktorí to nevedia, je hypotéza, ktorá, úprimne povedané, odmieta môj postoj, že 2. vatikánsky koncil znamená odluku alebo rozchod s historickými postojmi Cirkvi v celom rade tém. Hermeneutická kontinuita hovorí, že 2. vatikánsky koncil, a to, čo nastalo po ňom, vrátane novej omše, sa musí chápať vo svetle tradície a predošlého ponímania vecí v Cirkvi, a je to možné urobiť koherentným spôsobom.
Očividne sa veľký a milostivý František v tomto so mnou zhodne, pretože pred niekoľkými mesiacmi povedal, že 2. vatikánsky koncil bol Magistérium, že jedinečné expresné interpretácie boli zakázané, čo bolo prvým podkopaním hermeneutiky kontinuity, a tým druhým bolo jeho jednostranné vyhlásenie, že nová omša bola jedinečným vyjadrením rímskeho liturgického obradu, čím obral latinskú omšu aj o jej postavenie ako mimoriadnej formy rímskeho liturgického obradu, aj napriek tomu, že siaha 1500 rokov a viac do minulosti Cirkvi, a zopakujem to tu ešte raz, nie, tridentská omša nemá pôvod v Tridentskom koncile, je to jeden z veľkých historických omylov, ktorým nás modernisti neustále radi fackujú.
Ale Františkov fatálny omyl nie je len ukončenie hermeneutickej kontinuity, on ju presahuje, ďaleko presahuje jeho ukončenie prístupu k latinskej omši, až k ukončeniu samotnej latinskej omše. Generálny predstavený Spoločnosti sv. Pia X. pred týždňom zverejnil oficiálnu odpoveď SSPX na Františkov zákrok proti svätej tradícii, v ktorom uviedol: „Motu Proprio Traditionis Custodes a sprievodný list vyvolali hlboký zmätok v tzv. tradicionalistickom hnutí. Celkom logicky môžeme poukázať na to, že éra hermeneutiky kontinuity, so svojou nejednoznačnosťou, ilúziami a beznádejným úsilím, radikálne skončila, len tak mávnutím ruky.“
List v plnom znení som natočil a nahral tu na Youtube, keby ste si ho chceli sami vypočuť, ale má pravdu, hermeneutika kontinuity skončila, bola poslaná na smetisko dejín. Neupozornil na to len otec Pagliarani, ale aj otec Raymond Blake, anglický kňaz, ktorý má veľký vplyv na Twitteri, povedal, že František potvrdil základné tvrdenie SSPX, že 2. vatikánsky koncil zaviedol novú vieru.
Citujem: „Ak má pápež s Traditionis Custodes pravdu, tak potom je hermeneutická kontinuita Benedikta XVI. nesprávna, a preto 2. vatikánsky koncil a Novus Ordo zaviedli čosi nového, čo je nezlúčiteľné s tým, čo bolo pred nimi, a preto hovorí, že FSSPX majú pravdu, keď hovoria, že máme nové náboženstvo.“ Táto chyba sa prejavila tým, že rozdelenie v Cirkvi sa stalo viditeľným, a to nielen medzi tradičným a netradičným krídlom katolíkov, ale v samotnej hierarchii.
Spomeňme si na slová Panny Márie z Akity: „Biskupi sa postavia proti biskupom, kardináli proti kardinálom.“ Tieto slová prišli pred varovaním o ohni padajúcom z neba, a stoja za to, lenže toto vnútorné rozdelenie, táto vnútorná schizma, ak chcete, sa prejavila tou najafektovanejšou neúctou jedného biskupa k druhému tým, keď kardinál Wilton Gregory z Imperial Sea zabránil svojmu bratovi biskupovi slúžiť slávnostnú pontifikálnu omšu v katedrále, ktorá je najväčším miestom slávenia omší v celej krajine.
Slúžiť ju mal arcibiskup Gullickson, o ktorom sa nedá povedať, že by bol v Cirkvi neznámym. Pod Františkom slúžil ako pápežský nuncius pre nejednu krajinu, čo znamená, že František má k nemu prinajmenšom neutrálny postoj. Je takpovediac členom klubu, alebo aspoň nie je mimo neho, a kardinál Gregory len tak zablokoval jeho natoľko očakávanú slávnostnú pontifikálnu omšu tým najafektovanejším prejavom neúcty, s akým sme sa mohli od vydania tohto dokumentu stretnúť.
Túto hermeneutiku ruptúry môžeme badať aj na počínaní niektorých kostarických biskupov, ktorí nielenže úplne zakázali latinskú omšu v celej svojej krajine, ale tiež zakázali Novus Ordo omše po latinsky. Viete, tie tzv. úctivé zmiešané omše sú odteraz v Kostarike minulosťou. Mávnutím ruky s nimi skoncovali, keď podpísali biskupský dokument.
Mám odkaz na španielsky dokument, z ktorého som urobil snímky obrazovky, a zverejnil na Twitteri pre každého, kto by mal záujem si ho prečítať. Tento čin predstavuje hermeneutiku ruptúry, tézu, že 2. vatikánsky koncil a všetko, čo po ňom prišlo, predstavuje rozchod s dejinnou minulosťou Cirkvi.
Dokonca aj Raymond Arroyo vo svojej šou na EWTN povedal, že František šmahom ruky urobil celé Cirkevné dejiny pred 2. vatikánskym koncilom irelevantné, čo je ohromujúce vyhlásenie. Chcem pripomenúť, že Arroyo netvrdí, že by to bola dobrá vec, ale SSPX v tomto súperení tým rozhodne získala bod pre seba tým, že František im dáva zvláštnym spôsobom za pravdu, čo sa týka stavu Cirkvi po koncile.
A nič nevystihne túto skutočnosť lepšie, ako otvorený list od laika na Facebooku, ktorý žiadal svojho biskupa, aby latinská omša v ich diecéze zostala naďalej prístupná, a nepoviem, o akého biskupa ide, alebo meno laika, zachovám ich v anonymite, ale tento list bol úctivý, vážil si úrad biskupa. Odpoveď, ktorú na ňu dostal, však bola svojou povahou heretická a schizmatická.
Nebojte sa, mám ju tu pre vás, a je krátka: O tom, čo je cirkevná tradícia, vždy rozhoduje pápež a biskupi. Aj keď sa toto rozhodnutie veriacim nepáči a nesúhlasia s ním, naďalej je ich povinnosťou poslúchať. Takto to v Cirkvi bolo odjakživa.“
Čo je nezmysel na chodúľoch, aby som si požičal výraz od Jeremyho Benthama, a ktorý je mimochodom jeho jediným pozitívnym prínosom v dejinách západnej filozofie. Pápež a biskupi majú svätú povinnosť zachovávať a brániť poklad viery, a posvätná tradícia tvorí jeden z jeho hlavných pilierov.
Oni nemajú čo rozhodovať o tom, čo je súčasťou tejto tradície, a čo už nie, o nič viac, než ja rozhodovať o tom, či je gravitácia skutočná alebo nie. Ale toto je hermeneutika ruptúry v celej svojej kráse, aby to celý svet videl. Spoločnosť sv. Pia X. sa môže Františkovi poďakovať za to, že potvrdil zmysluplnosť práce arcibiskupa Lefebvra, proti čomu nemám žiadne námietky, keďže som nikdy SSPX neodmietal.
Zatiaľ čo hermeneutika ruptúry je teraz de facto Františkovym postojom, čo znamená, že má s SSPX rovnaký názor, a namiesto súperenia môžeme v tomto prípade hovoriť skôr o ďalšom hermeneutickom alebo analytickom rámci, pretože tým v skutočnosti je hermeneutika, je to spôsob nazerania na problém, a vysvetľuje to, prečo majú biskupi averziu k latinskej omši, a všetkému pred 2. vatikánskym koncilom.
Tento rámec nám navyše pomôže pochopiť, prečo je drvivá väčšina biskupov v Cirkvi viacmenej modernistami, dokonca mnohí z tých lepších biskupov. A hoci modernizmus je vysvetlením tejto averzie, deje sa tu ešte čosi iné, čo je potrebné chápať, a je to skôr elementárne, reč je o hriechu.
Anne Hendershott cituje vo svojom článku pre magazín Crisis úvahu talianskeho profesora Viglioneho, ktorý zaviedol nový termín na opísanie toho, prečo chcú niektorí biskupi zrušiť latinskú omšu, a myslím si, že sa vám bude tento termín alebo fráza, ktorú použil, páčiť. Označením latinskej omše za „svätú omšu všetkých čias“, profesor Viglione svojim článkom ukazuje na zatrpknutosť, ktorá ženie progresívnych biskupov čeliacich úbytku diecéz a zatváraniu farností k snahám získať si pápežovu pomoc s cieľom zastaviť exodus zbožných katolíkov, ktorí utekajú pred ich zbedačenými obetami a hľadajú zmysluplnú omšu.
Dospieva k názoru, že „to bol nesmierny úspech medzi ľuďmi, a obzvlášť medzi mladými ľuďmi, ktorým sa omša všetkých čias tešila po Motu Proprio Benedikta XVI., ktoré bolo spúšťačom tejto nenávisti.“ Profesor Viglione nám pripomína, že sme svedkami hermeneutickej závisti Kaina k Ábelovi.“ Hermeneutika závisti, to sa mi páči, a čo jej vlastne tak závidia? Nuž, ak ste v poslednom čase boli vo farnosti, kde sa slúžia latinské omše, tak viete, že priemerný vek účastníkov sa nakláňa v prospech mladším, a celkom bežný zjav je vidieť veľké rodiny s kopou malých detí.
Ľudia tam zvyčajne aj viac prispievajú na zbierky, než v iných farnostiach, čo predstavení diecéz veľa ráz otvorene priznávajú, že v porovnaní s inými diecézami veriaci v týchto farnostiach prispievajú nepomerne vyššími sumami. Takže v podstate im závidia to, že tradičné farnosti prosperujú a rozrastajú sa, zatiaľ čo typické diecézne farnosti chradnú. Stačí si porovnať počet krstov a zoznam iniciačných obradov pre dospelých s počtom pohrebov v typickej farnosti a pochopíte, čo mám na mysli.
Takže majte na pamäti, že táto hermeneutika závisti sa na tom všetkom tiež podiela, a zohráva svoju úlohu aj pri hlúpych požiadavkách na tradicionalistov vyhovieť Františkovi v tejto ohavnosti, vrátiť sa k Novus Ordo, a nejakým spôsobom urobiť z novej omše tradičnú, čo je Františkovou fatálnou chybou, ktorou dal jasne najavo, že Cirkev po 2. vatikánskom koncile je fundamentálne odlišná od Cirkvi pred ním, čo sa odzkradľuje aj na ostrých slovách medzi biskupmi. Dokázal, že sa nezmenili len vonkajšie prejavy viery, ale aj to, čo vyznávame a spôsob uctievania.
Omša je vždy prejavom toho, čo vyznávame, a preto nepočujete tradičných katolíkov záporne sa vyjadrovať o liturgii vo východných obradoch Cirkvi, pokiaľ tieto východné liturgie odrážajú tradíciu, teda neboli zmenené 2. vatikánskym koncilom. Omša je pravidlom modlitby, pravidlom viery Cirkvi.
Veríme tak, ako z viery žijeme. Len čo sa zmierime s tým, že to tak je, všetky dôvody pre ukončenie latinskej omše žijúcim, dýchajúcim stelesnením samotného ducha 2. vatikánskeho koncilu, budú dosť jednoznačné.
František tým, že to urobil, spôsobí masovú účasť na omšiach FSSPX, FSSP, Inštitútu Krista Kráľa Veľkňaza a ďalších tradičných komunitách, ktoré budú praskať vo švíkoch. Nestačí, že nám cisár túto jeseň opäť vezme omšu, čo je dosť možné, ak pozorne sledujete, môžeme počítať s tým, že sa to v dohľadnej budúcnosti nezmení. To urobil sám František, nie nejaký komentátor na Youtube, z čoho ma niektorí ľudia zvyknú obviňovať, a je mi z toho vždy do smiechu, keď si na to spomeniem.
A čo si o tom myslíte vy, mám pravdu, že ide o Františkovu fatálnu chybu? Počítam s tým, že František podnikne ďalšie kroky proti tradicionalistom, toto bol len jeho prvý významný ťah, ktorý bude mať pre neho nečakané následky. Možno on bude tým pápežom, ktorý SSPX vyhlási za schizmatické, čo bude asi také právoplatné, ako keď bol exkomunikovaný Lefebvre, čím chcem povedať, že platné nebude vôbec.
Ale na druhej strane, napíšte mi do komentárov, čo si o tom myslíte, označte, že sa vám video páčilo, a prihláste sa na odber, ak ste doteraz tak neurobili, naozaj mi tým pomôžete. Ako vždy, modlite sa za Cirkev, som Anthony Stein.
Ave Maria
Pre www.lifenews.sk preložil Miroslav Čonka
Foto zdroj: Internet