Milí moji, v čom je podstata vzbury proti Bohu, proti tomu, že tu reálne a pravdivo žijeme a existujeme?
Nie, nie je to materializmus, je to idealizmus a to idealizmus v tom zmysle, že zbožňujeme to, čo neexistuje a ani nemôže existovať. Veď sa aj v oficiálnych vedeckých kruhoch tvrdí, že Marx je Hegel obrátený naruby.
Všetko, čo sa búri proti realite je modloslužbou. Ak by v matematike neexistovalo dosiaľ neznáme x, tak nevyriešime žiadnu rovnicu a fantazírovať môžeme len odtiaľ až potiaľ. Aká je to hlúposť prezentovať ako božskú realitu možnosť dokonalého zdravia a možno aj potenciálnej nesmrteľnosti! Ako sa to už druhý rok deje…
Aká je to hlúposť tvrdiť, že je jedno, čomu veríme a čo považujeme za realitu! Ako sa to už pár desaťročí nepochybne a rúhavo deje…
Zažil som v živote všelijaké pády a ľudskými silami neriešiteľné problémy a stal som sa miernym a neútočným človekom. Ale v poslednej a či ostatnej dobe som musel pritvrdiť, lebo to, čo sa deje v Cirkvi, sa musí skončiť. Lebo možno by to viedlo k synodálnym cirkvám, ale celkom určite k zániku Cirkvi katolíckej. Verím však, že hoci už pohár pretiekol, Boh to má naďalej pod kontrolou. My si zakrývame oči a zapchávame uši, ale On vidí a počuje. On nás zbavuje aj každej možnej viny aj bez stokrát požehnanej vakcíny.
Píšem na sviatok Panny Márie Kráľovnej a pevne verím, že nás z každého nerealistického šialenstva počas mariánskeho septembra a ružencového októbra prelieči a možno aj definitívne vylieči. Pretože od nôh až po hlavu sme slabí, chorí a zmätení a mnohé úbohé ovečky už vôbec nevedia, kam sa podieť. A najhoršie je to, že ani pastieri ich nevedia reálne nakŕmiť a účinne posilniť. Pokorne poprosme Máriu, nech nás jej syn znovu postaví na nohy.
Per Mariam ad Jesum!
Vlado Gregor